Aktuality

Veda má budúcnosť, ale v toku času aj svoju minulosť. Čím lepšie ju poznáme, tým precíznejšie vnímame jej pokroky. Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku je v roku 60. výročia vzniku informatiky na Slovensku zaujímavou konfrontáciou niekdajších predstáv a súčasnej reality, zdrojom poznania a možno aj inšpiráciou. Sídli  v „Slušovickej hale“ nad Výpočtovým strediskom SAV v areáli SAV na Patrónke.

Informatika (pôvodne v rámci kybernetiky) vznikla na Slovenskej akadémii vied, keď akademik Ján Gonda založil Laboratórium teoretickej a aplikovanej mechaniky a prijal dvoch mladých ambicióznych inžinierov Štefana Petráša a Ivana Plandera. Prvý sa hneď začal orientovať na riadenie procesov a druhý na počítače. Už po dvoch rokoch po nástupe na SAV predstavil Ivan Plander svoj prvý analógový počítač, ktorý pomohol riešiť teoretické úlohy. Napríklad pružné uloženie inkubátora v sanitke, kmitanie hriadeľov spaľovacích motorov, vlastnosti zberacích uhlíkov pre trolejbusy atď. V tandeme so Štefanom Petrášom to ťahali až do sedemdesiatych rokov, kedy ich politické previerky odstavili. Neskôr sa znova stretli už na báze robotiky a umelej inteligencie. Až do roku 1990 udávali tón rozvoju informatiky a informačných technológií a rešpektovalo ich celé Slovensko.

Stála výstava láka okrem iného aj prvým československým riadiacim počítačom tretej generácie RPP-16, ktorý bol svojho času možno najsmelším projektom SAV v oblasti IT. Základný výskum rýchleho programového procesora (RPP) tretej generácie sa na SAV začal len tri roky po prvých skúškach multiužívateľských počítačov tretej generácie v Massachusetts Institute of Technology v USA. O štyri roky už bola na svete laboratórna vzorka RPP-16  a o päť rokov začala jeho sériová výroba v Námestove na Orave. Vo filmovom dokumente z tej doby sa hovorí: „Počítače RPP-16 sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho národného hospodárstva.“ 

Vzišiel zo základného a aplikovaného výskumu v SAV. Vyše 40 aplikácií v národnom hospodárstve, vznik počítačového výskumu a priemyslu na Slovensku, niekoľko tisíc nových, predtým neexistujúcich pracovných miest, to bol výsledok intenzívnej vedeckej a manažérskej práce na Ústave technickej kybernetiky (ÚTK) SAV.

Z projektu RPP-16 sa odvinula aj účasť SAV na projekte SMEP, krajín RVHP, kde pracovníci ÚTK SAV viedli technické skupiny špecialistov RVHP a udávali smer vývoja pocítačovej techniky aj pri ďalších projektoch. Úspechom bolo navrhnutie a následná výroba integrovaného obvodu UART v TESLA Piešťany v roku 1977, kľúčového obvodu pre program SMEP. Nikto ho v RVHP nedokázal vyrobiť a TESLA vyvážala tento obvod do všetkých krajín až do roku 1990. Nasledovali paralelné systémy, teoretické úlohy umelej inteligencie, riadiace, adaptívne a učiace sa systémy riadenie procesov, spracovanie obrazov. Ambície technikov a matematikov vyústili do návrhu a konštrukcie paralelného počítača PPS SIMD pre obranu vlasti a meteorológiu v roku 1987. V BEZ Bratislava sa ich vyrobilo 20 kusov do roku 1990. Posledný „husársky kúsok“ na ÚTK SAV bol návrh a výroba unikátneho integrovaného obvodu 32-bitového procesora RISC na jednom čipe. Bol to druhý obvod na svete, len dva roky po USA, ale to už bolo v októbri 1989. Nástupcom ÚTK SAV sa nakoniec stal súčasný Ústav informatiky SAV. Exponáty z obdobia začiatkov výpočtovej techniky na Slovensku a množstvo iných zaujímavostí nájdete na stálej výstave dejín výpočtovej techniky v areáli SAV na Patrónke.

Ing. Štefan Kohút