SAV na Agrokomplexe 2004
20. 8. 2004 | videné 6687-krát
Slovenskú akadémiu vied sa na tohtoročnom Agrokomplexe (19.-24.8.) reprezentovalo päť vystavovateľov:
Ústav polymérov SAV Bratislava
Ponúkol aplikácie svojho výskumného programu v podobe štyroch adhezív (lepidiel):
Elektropol – elektricky vodivé lepidlo s vodivosťou 1A/mm², použiteľné od mikroelektroniky až po stavebníctvo (bleskozvody):
1/ na spájanie súčiastok, ktoré by sa mohli tepelne poškodiť pri spájkovaní,
2/ na vytvorenie elektricky vodivej vrstvy, použiteľnej ako elektricky tieniaca plocha,
Termopol – odoláva teplotám do 160 ºC, lepí kotly, olejové vane motorov, tepelné čerpadlá...,
Celupol – lepí savé i nesavé materiály, aj čiastočne znečistené (prachom, mastnotou),
Vermifix/Ecofix – nevysychavé lepidlá, v kombinácii s feromónmi ideálne na lapače hmyzu.
Ústav ponúka aj verzie svojich výrobkov, prispôsobené špecifickým požiadavkám odberateľa. O ich použitie prejavil záujem automobilový priemysel (aj Vokswagen) pri výrobe a údržbe opotrebovaných častí.
Chemický ústav SAV Bratislava
Vyvinul a produkuje mimoriadne čisté prísady (konzervačné, zvláčňujúce a iné) pre potravinársky a farmaceutický priemysel. Kým v minulosti sa vyrábali rádovo desiatky až stovky gramov, ústav je schopný vyrábať ich už v tonových množstvách, prakticky celú produkciu na export (L-Ribóza, D-Celobióza...). Menšie objemy vyrábajú pre potreby výskumu, napr. v biochémii.
Arborétum Mlyňany
Prezentovalo sa svojím hlavným programom, ktorým je záchrana genofondu ohrozených druhov rastlín. Jednou z metód je ich rozmnožovanie in vitro, teda v laboratórnych podmienkach a výstava prináša aj názorné ukážky. Táto metóda umožňuje za kratší čas a aj bez kvalitného osiva získať podstatne väčšie množstvo kvalitných dcérskych rastlín. Osvedčuje sa najmä v prípadoch, keď rastliny prinášajú iba neklíčivé semená alebo keď vegetatívne rozmnožovanie neprináša dobré výsledky. Arborétum má udelený patent na rozmnožovanie konkrétneho rastlinného druhu, v tomto prípade magnólií.
Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV Nitra
Ústav predstavil jeden z výsledkov výskumu: vzťah medzi odolnosťou teplomilných rastlín voči oxidačnému stresu a obsahom ich genetickej výbavy – v tomto konkrétnom prípade je to vzťah medzi výslednou odolnosťou niektorých odrôd kukurice voči možným jarným poklesom teplôt pod +10 ºC a aktivitou tých enzýmov (pri nízkych teplotách), ktoré sa podieľajú na antioxidačnej ochrane týchto odrôd. Zistenie, ktoré enzýmy sú účinnejšie, umožní vyšľachtiť odolnejšie odrody týchto plodín. Výskum bol v spolupráci s Botanickým ústavom SAV.
Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava
Sleduje zmeny pokrytia a využitia krajiny za posledné desaťročia, v horských oblastiach od roku 1949 dodnes (projekt Biosféry, sledovaný Európskou úniou). Územie východných Karpát je súčasťou unikátnej biosférickej rezervácie UNESCO na území Slovenska, Poľska a Ukrajiny, s riedkym osídlením a obdobím vysídľovania (nádrž Starina), kde po odchode človeka zaniká kultúrna krajina, klesá biodiverzita (pestrosť) druhov i krajiny a nastupuje les. Naše výsledky sa porovnávajú s inými oblasťami Európy, s inými spôsobmi hospodárenia na pôde a sú podkladom pre plánovanie ekologických zásahov v prospech trvalo udržateľného života (protipovodňové opatrenia, likvidácia košickej Magnezitky atď.).
Tohtoročný Agrokomplex navštívil v deň otvorenia výstavy predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský a v nedeľu 22. augusta neoficiálne aj prezident SR Ivan Gašparovič.
Ústav polymérov SAV Bratislava
Ponúkol aplikácie svojho výskumného programu v podobe štyroch adhezív (lepidiel):
Elektropol – elektricky vodivé lepidlo s vodivosťou 1A/mm², použiteľné od mikroelektroniky až po stavebníctvo (bleskozvody):
1/ na spájanie súčiastok, ktoré by sa mohli tepelne poškodiť pri spájkovaní,
2/ na vytvorenie elektricky vodivej vrstvy, použiteľnej ako elektricky tieniaca plocha,
Termopol – odoláva teplotám do 160 ºC, lepí kotly, olejové vane motorov, tepelné čerpadlá...,
Celupol – lepí savé i nesavé materiály, aj čiastočne znečistené (prachom, mastnotou),
Vermifix/Ecofix – nevysychavé lepidlá, v kombinácii s feromónmi ideálne na lapače hmyzu.
Ústav ponúka aj verzie svojich výrobkov, prispôsobené špecifickým požiadavkám odberateľa. O ich použitie prejavil záujem automobilový priemysel (aj Vokswagen) pri výrobe a údržbe opotrebovaných častí.
Chemický ústav SAV Bratislava
Vyvinul a produkuje mimoriadne čisté prísady (konzervačné, zvláčňujúce a iné) pre potravinársky a farmaceutický priemysel. Kým v minulosti sa vyrábali rádovo desiatky až stovky gramov, ústav je schopný vyrábať ich už v tonových množstvách, prakticky celú produkciu na export (L-Ribóza, D-Celobióza...). Menšie objemy vyrábajú pre potreby výskumu, napr. v biochémii.
Arborétum Mlyňany
Prezentovalo sa svojím hlavným programom, ktorým je záchrana genofondu ohrozených druhov rastlín. Jednou z metód je ich rozmnožovanie in vitro, teda v laboratórnych podmienkach a výstava prináša aj názorné ukážky. Táto metóda umožňuje za kratší čas a aj bez kvalitného osiva získať podstatne väčšie množstvo kvalitných dcérskych rastlín. Osvedčuje sa najmä v prípadoch, keď rastliny prinášajú iba neklíčivé semená alebo keď vegetatívne rozmnožovanie neprináša dobré výsledky. Arborétum má udelený patent na rozmnožovanie konkrétneho rastlinného druhu, v tomto prípade magnólií.
Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV Nitra
Ústav predstavil jeden z výsledkov výskumu: vzťah medzi odolnosťou teplomilných rastlín voči oxidačnému stresu a obsahom ich genetickej výbavy – v tomto konkrétnom prípade je to vzťah medzi výslednou odolnosťou niektorých odrôd kukurice voči možným jarným poklesom teplôt pod +10 ºC a aktivitou tých enzýmov (pri nízkych teplotách), ktoré sa podieľajú na antioxidačnej ochrane týchto odrôd. Zistenie, ktoré enzýmy sú účinnejšie, umožní vyšľachtiť odolnejšie odrody týchto plodín. Výskum bol v spolupráci s Botanickým ústavom SAV.
Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava
Sleduje zmeny pokrytia a využitia krajiny za posledné desaťročia, v horských oblastiach od roku 1949 dodnes (projekt Biosféry, sledovaný Európskou úniou). Územie východných Karpát je súčasťou unikátnej biosférickej rezervácie UNESCO na území Slovenska, Poľska a Ukrajiny, s riedkym osídlením a obdobím vysídľovania (nádrž Starina), kde po odchode človeka zaniká kultúrna krajina, klesá biodiverzita (pestrosť) druhov i krajiny a nastupuje les. Naše výsledky sa porovnávajú s inými oblasťami Európy, s inými spôsobmi hospodárenia na pôde a sú podkladom pre plánovanie ekologických zásahov v prospech trvalo udržateľného života (protipovodňové opatrenia, likvidácia košickej Magnezitky atď.).
Tohtoročný Agrokomplex navštívil v deň otvorenia výstavy predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský a v nedeľu 22. augusta neoficiálne aj prezident SR Ivan Gašparovič.