Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Preambula

Veda je kľúčový strategický faktor rozvoja modernej spoločnosti. Každá krajina vyspelého sveta dosahuje svoj stupeň rozvoja práve vďaka vedeckému výskumu a jeho podpore. Spoločenský význam a hospodársky efekt investícii do vedeckého skúmania sa prejavuje tak v medzinárodnej konkurencieschopnosti štátu, ako aj v životnej a kultúrnej úrovni obyvateľov.

Každá krajina moderného sveta sa podieľa na globálnej vede úmerne svojim možnostiam, ktorých vytváranie zásadne ovplyvňujú rozhodnutia politických a štátnych reprezentácií. Vedecký výskum je primárne vecou verejného záujmu a tradične sa realizuje v inštitucionálnej podobe s podporou štátu v dvoch základných formách: ako univerzitný a neuniverzitný výskum. Neuniverzitný vedecký výskum je štandardnou formou, ktorú si vyžiadal vývoj modernej spoločnosti. Slovenská akadémia vied je rozhodujúcou verejnou inštitúciou, zabezpečujúcou akademický neuniverzitný výskum v Slovenskej republike.1

Verejná podpora vedy v záujme rozvoja celej spoločnosti je základom, ktorý vyplýva z univerzálnej povahy vedy. To nevylučuje ani podporu zo súkromných zdrojov, bez ktorých nie je v súčasnosti rozvoj vedy možný. Zapojenie trhových mechanizmov a podnikateľských investícií môže priniesť významné impulzy do rozvoja vedy, neznamená to však, že veda sa mení sa na privátny majetok. Veda má zo svojej podstaty verejný charakter, takže aj investície do nej – verejné či súkromné – majú v konečnom dôsledku verejnú návratnosť.

1 Verejné výskumné inštitúcie neuniverzitného typu existujú v celom vyspelom svete a nie sú „postkomunistickým reliktom“ strednej či východnej Európy. Tieto inštitúcie majú rovnakú spoločenskú „licenciu“ vykonávať akademický vedecký výskum ako verejné univerzity. Základné špecifikum akademického výskumu neuniverzitného typu spočíva v zabezpečovaní dlhodobých (strategických) znalostných potrieb spoločnosti (základný výskum), ktoré nie sú primárne naviazané na edukačné ciele ako v prípade univerzitného výskumu. Druhou funkciou neuniverzitného výskumu je plnenie vybraných aktuálnych potrieb spoločenského a ekonomického rozvoja (aplikovaný výskum), ktoré však vo väčšej miere napĺňa rezortný a firemný výskum (vývoj a inovácie).