Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Subjekt a šialenstvo. Román Petra Kompiša Bludná púť velikého čarodeja (2. časť)

In: Slovenská literatúra, vol. 60, no. 4
Tomáš Horváth Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2019, 304 - 323
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
LITERARY SUBJECT, MADNESS, REPRESENTATION, MOTÍFS OF OUT-OF-BODY TRAVELS, MODERNISM
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Štúdia interpretuje román Petra Kompiša Bludná púť veľkého čarodeja (1929) z perspektívy, akým spôsobom sa v texte konštituuje literárny subjekt a z hľadiska literárnej reprezentácie šialenstva. V kontexte slovenskej medzivojnovej prózy zaraďujeme román aj do tematického invariantu vydelenia sa postavy z vlákna spoločenských vzťahov a z intersubjektívneho sveta. Kladieme otázku, akú koncepciu subjektu predpokladá ten typ šialenstva, ktorý je v texte reprezentovaný. Na topologickej textovej úrovni motív šialenstva vyvoláva diskontinuitu chronotopov, na motivickej úrovni zasa lietacie motívy (údajne „astrálne lety“ duše oslobodenej od tela). Sémantický oblúk transformácie subjektu v texte vedie od absolútneho „božského“ subjektu, voluntárne ovládajúceho skutočnosť (keď šialenstvo stiera u hlavnej postavy hranice medzi ja a ne-ja) k subjektu podriadenému, závislému (postava sa nakoniec stáva otrokom šialeného „divadelného“ predstavenia). Túto transformáciu subjektu v texte pokladáme za modernistickú (na modernistický závislý subjekt) a nachádzame ju aj v textoch modernistu Jána Hrušovského. Údajná originálna filozofia literárnej postavy Rojka je intertextuálne pozošívaná z motívov dobových filozofií (napr. koncepcia nadčloveka) aj gnosticizmu a je generovaná, podobne ako motívy halucinácií, velikášskym bludom postavy. Reprezentácia šialenstva v texte je umožnená novovekou konštitúciou subjektu, ktorý je postavený o-proti svetu a kladie sa ako základ a zdroj reprezentácií skutočnosti: takto sa mu čoraz viac zastiera hranica medzi ja a ne-ja.
The study interprets the novel by Peter Kompiš Bludná púť veľkého čarodeja (Wanderings of a Great Wizard, 1929) in terms of the way the literary subject in constituted in the text and in respect of the literary representation of madness. Within the context of Slovak inter-war prose I classify the novel as the theme invariant of a character breaking out of the social relationships and the inter-subjective world. I raise the question what concept of subject is assumed in the type of madness which is represented in the text. On the topological text level, the motif of madness causes the discontinuity of chronotopes, on the motif level, flying motifs (supposedly „astral travels“ of a soul set free of the body). The semantic curve of the subject transformation in the text leads from the absolute „divine“ subjet, voluntarily ruling the reality (when the character´s madness bridges the gap between self and not-self) to a subordinate, dependant subject (the character eventually becomes a slave to a mad „theatrical“ performance). This subject transformation in the text is considered to be a modernist (Modern-dependant) subject and is also found in the writings by the modernist Ján Hrušovský. The supposedly original philosophy of the literary character Rojko (Dreamer) is an inter-textual patchwork of the motifs present in the contemporary philosophies (e.g. the „super-human“ concept) as well as gnosticism and is generated, like the motifs of hallucination, by the character´s magalomaniac figment of immagination. The representation of madness in the text is enabled by Modern-Age subject constitution, which is opposed to the world and is presented as the basis and the source of the reality representation: thus the gap between self and not-self is bridged even further.
Ako citovať:
ISO 690:
Horváth, T. 2019. Subjekt a šialenstvo. Román Petra Kompiša Bludná púť velikého čarodeja (2. časť). In Slovenská literatúra, vol. 60, no.4, pp. 304-323. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Horváth, T. (2019). Subjekt a šialenstvo. Román Petra Kompiša Bludná púť velikého čarodeja (2. časť). Slovenská literatúra, 60(4), 304-323. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 8. 2. 2019