In: Slovenská literatúra, vol. 59, no. 3
Jana Kuzmíková 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 230 - 245
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
MODERNISM, MODERN ART, SUBJECT, POWER, POSTMODERNISM
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Cieľom príspevku je prispieť k skúmaniu európskej paradigmy umenia modernizmu a postmodernizmu. Autorka na príkladoch pripomína, v akých protirečivých súvislostiach sa formoval umelecký modernizmus nielen vo vzťahu k dobovej tvorbe a k dejinám umenia, ale aj vo vlastnom okruhu. Jeden z dôsledkov protirečivej východiskovej situácie predstavuje aj nesystematická terminológia. Autorka preto vytyčuje rozdiel medzi pojmami modernizmus, moderna, modernita, moderný, modernistický. Argumentuje, že oproti termínu moderna nemeckého pôvodu je v slovenskom prostredí jazykovo aj literárnohistoricky primeranejšie používať v systémovom rade s termínmi klasicizmus, romantizmus, realizmus apod. termín modernizmus ako vývojový predstupeň postmodernizmu. Na základe troch figúr, nosníkov modernity, ktorými sú subjekt, pravda a moc, môžeme hovoriť o troch verziách umeleckého modernizmu: 1. v úzkom význame je to špecifická národná podoba (katalánsky, francúzsky modernizmus), 2. v užšom význame ide o poetologické a literárnohistorické spojenie impresionizmu, symbolizmu a dekadencie (secesia, resp. modern style, art nouveau, tzv. moderna), 3. v širokom význame ide o civilizačno-kultúrnu epochu, ktorej umelecký sloh sa dá vymedziť na začiatku vydaním Baudelairovej zbierky Kvety zla (1857) a na konci nástupom počítačovej revolúcie, virtuálnej reality v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Rozdiel medzi umeleckým modernizmom a postmodernizmom ilustruje autorka na príklade prózy Pavla Vilikovského Pes na ceste (2010).
The goal of the article is to contribute to the research into the European art paradigm of modernism and postmodernism. The author uses several examples to remind us of how contradictory the conditions in which modernism in the arts was formed were, not only in relation to the production of that time and art history but also within itself. One of the consequences of the cognitively initial situation is also non-systematic terminology. Therefore the author defines the difference between the notions modernism, modern art, modernity, modern, modernist. She argues that it is linguistically and literary-historically more appropriate for the Slovak enviroment to use the term modernism being systematically in line with classicism, romanticism, realism as well as the forerunner of postmodernism. The three vertically formed figures, of modernity, which are subject, truth and power, are projected in three versions of modernism in the arts: 1. in the narrowest sense it is a specific national form (Catalan, French modernism), 2. in a more narrow sense it is a poetological and literary-historical connection of impressionism, symbolism and decadence (secession, or modern style, art nouveau, i.e. modern art), 3. in a broad sense it is a period of civilization and culture whose art style can be defined by the publishing of Baudelaire´s collections The Flowers of Evil (1857) at its beginning and the rise of computer revolution, virtual reality in the 1960s at its end. In order to illustrate the difference between modernism and postmodernism in the arts Pavel Vilikovský´s prose Dog on the road (2010) is used as an example.
Ako citovať:
ISO 690:
Kuzmíková, J. 2019. Tri verzie a tri nosné domény modernistického umenia. In Slovenská literatúra, vol. 59, no.3, pp. 230-245. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Kuzmíková, J. (2019). Tri verzie a tri nosné domény modernistického umenia. Slovenská literatúra, 59(3), 230-245. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 21. 1. 2019