Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Úsilie o autorskú osobitnosť v kontexte tradície žánru (Ján Čajak: Rodina Rovesných)

In: Slovenská literatúra, vol. 59, no. 3
Dana Hučková Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2012, 217 - 229
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
LITERARY REALISM – SOCIAL NOVEL – GENRE STRUCTURE – IDEOLOGICAL CONCEPT OF NATIONAL LITERATURE – NATURALISM
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Román Jána Čajaka Rodina Rovesných (1909) bol cielene komponovaný ako dielo zo súčasnosti. Naširoko reagoval na aktuálne rezonujúce problémy, no istým spôsobom tiež zohľadňoval dobové čitateľské preferencie a žánrové schémy súvekej literatúry. V rámci dobového žánrového spektra využíva až tri typy naratívov s troma odlišnými tematicko-motivickými dominantami: 1. ideologický naratív (téma postavenia národnostného školstva v Uhorsku po prijatí školských, tzv. Apponyiho zákonov v roku 1906, v interetnickom vzťahu Maďari – Slováci), 2. nacionálny naratív (téma národného hnutia: odrodilci verzus národne uvedomelí – ako interný problém národnej komunity) a 3. intímny naratív (téma lásky a osobné, partnerské vzťahy). Každému z týchto naratívov prislúcha iná modalita (radikálna kritika – schematizmus – sentimentalizmus) a iná miera zapojenia reality, ideality a fikcie (realizmus/ dokumentárnosť – idealizmus – fikcionalita/literárnosť). Zároveň dané rozprávania prislúchajú do troch žánrových schém: 1. politický román (deziluzívny, tragicky pointovaný realistický popis situácie v národnostnom školstve), 2. iniciačný román (so zjavnými prvkami utópie, zasvätenie mladého človeka do problematiky národného boja a jeho získanie pre vec národa v utopicky konštruovanom ideálnom priestore), 3. ľúbostný (sentimentálny) román (s dôrazom na moment etnickej inakosti a sociálnej nerovnosti partnerov, resp. totožnosti národného presvedčenia a ekonomickej samostatnosti a rovnosti oboch členov partnerskej dvojice). Odlíšením jednotlivých vrstiev sa odhaľuje diskurzívny status Čajakovho textu, prejavujúci sa aj v štýlovej disparátnosti jednotlivých naratívnych línií. Autorovo ideové riešenie spočíva v spochybnení pasívneho prístupu a vo vyzdvihnutí aktivity, bez ohľadu na národnostnú príslušnosť a morálny kredit.
Ján Čajak´s novel The Rovesný Family (1909) was consciously composed as a work set in the present. It widely responded to the current problems of that time but in a way it also took account of the contemporary readers´ preferences and literary genre patterns. Within the framework of the contemporary genre range it employs three types of narrative with three different types of topics/motifs: 1. the ideological narrative (the situation of the national education system in the Hungarian Empire after adpoting the school, so called Appony´s laws in the year 1906, in the inter-ethinc relationship Hungarians – Slovaks), 2. the national narrative (national movements: the renegades versus the nationally aware – as an internal problem of the national community) and 3. the intimite narrative (love and personal, partnership problems). Each of the narratives has a different modality (radical criticism – schematism – sentimentalism) and a different extent of employing the reality, ideality and fiction (realism / documentarism – idealism – fictiousness / literariness). At the same time the narrations in question fall into three genre patterns: 1. the political novel (realistic depiction of the situation in the national education system full of disillusion having a tragic ending), 2. the initiation novel (containing obvious utopian features, initiation of a young person into the national struggle and inflaming him/her for the national issues in an utopian ideal world), 3. the romance (sentimental) novel (accenting the partners´ different ethnicity and social inequality, alternatively similarity of their national beliefs and economic independence and equality of each of the partners). Differentiating between the individual layers discloses the discourse status in Čajak´s prose, demonstrating the stylistic disparity of the individual storylines. The author´s ideological solution lies in questioning the passive approach and celebrating the activity regardless of nationality and moral credit.
Ako citovať:
ISO 690:
Hučková, D. 2012. Úsilie o autorskú osobitnosť v kontexte tradície žánru (Ján Čajak: Rodina Rovesných). In Slovenská literatúra, vol. 59, no.3, pp. 217-229. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Hučková, D. (2012). Úsilie o autorskú osobitnosť v kontexte tradície žánru (Ján Čajak: Rodina Rovesných). Slovenská literatúra, 59(3), 217-229. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences
Publikované: 1. 6. 2012