In: Slovenská literatúra, vol. 59, no. 3
Zornitza Kazalarska
Detaily:
Rok, strany: 2019, 185 - 203
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
LATENCY, INTERTEXTUALITY, ATMOSPHERES, MOODS, CZECH LITERATURE AFTER 1945, I. BLATNÝ, M. SOUČKOVÁ, LITERARY PERIOD
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Štúdia je venovaná fenoménu, resp. pojmu latencie a jeho potenciálnemu vyťaženiu v oblasti literárnej vedy, zvlášť v oblasti intertextuality. Postupuje vo viacerých krokoch. Najprv referuje, komentuje a domýšľa aktuálne výskumy latencie v nemeckej kultúrnej a humanitnovednej oblasti. Ďalej podáva repetitórium problematiky intertextuality – s vyústením do predstavy latentnej intertextuality. Ako symptómy takejto latentnej intertextuality angažuje fenomény, resp. pojmy nálady/naladenia a atmosféry v ich klasickej fenomenologickej proveniencii, ako aj aktuálnom estetickom a literárnovednom rozpracovaní (G. Böhme, H. U. Gumbrecht). – Textovointerpretačným bohemistickým ťažiskom štúdie je pasáž z korešpondencie básnika I. Blatného s M. Součkovou o súvislosti jeho básne Báseň v cizím bytě a spisovateľkinej prózy Zakladatelé a zároveň obidva I. Blatným komentované umelecké texty. I. Blatný v r. 1948, na rozhraní literárnych epoch, s veľkou subtilitou a senzibilitou básnika formuluje otázku latentnej intertextuality práve na báze literárnych atmosfér – pomimo tradične študovaných literárnych vplyvov a závislostí. - Autorka v štúdii výhľadovo dospieva k otázke, ako tieto latentné inšpirácie využiť pre výskum povojnových 50. rokov, keď v českej literatúre dochádza ku komplikovanej „zástave“ času a mnohé podnety klasickej moderny, resp. avantgardy sú odsunuté do sféry latencie, odkiaľ však od polovice 50. rokov nanovo pôsobia.
The study is concerned with the phenomenon or notion of latency and its potential use in the field of literary science, especially in the field of intertextuality. She proceeds in several steps. First she reports, comments on and speculates about the current research on latency in the field of German culture and arts. Then she reviews the subject of intertextuality – leading into the idea of latent intertextuality. As symptoms of such latent intertextuality she employs phenomena or notions such as moods and atmospheres in their classic phenomenological provenance as well as current aesthetic and literary-scientific analysis (G. Böhme, H. U. Gumbrecht). – The interpretative arty focus of the study lies in the part from I. Blatný´s correspondence with M. Součková dealing with the relation between his poem Báseň v cizím bytě (Poem in someone else´s flat) and the writer´s prose Zakladatelé (Founders) and at the same time in both of the works of art commented by I. Blatný. In the year 1948, on the edge of two literary epochs, I. Blatný with great subtlety and sensitivity typical of a poet raises a question of latent intertextuality based just on literary atmospheres – beside traditional well-studied literary influences and dependences. – The author in her study comes to a prospective question how to make use of the latent inspirations of the after-war 1950s when a complicated „abortion“ of time occurs in Czech literature and many stimuli of classic modern art or avantgarde are moved into the zone of latency, where they, however, begin to operate from the mid 1950s on again.
Ako citovať:
ISO 690:
Kazalarska, Z. 2019. „Toto tušenie, ktoré visí vo vzduchu“: Dá sa latentná intertextualita vycítiť?. In Slovenská literatúra, vol. 59, no.3, pp. 185-203. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Kazalarska, Z. (2019). „Toto tušenie, ktoré visí vo vzduchu“: Dá sa latentná intertextualita vycítiť?. Slovenská literatúra, 59(3), 185-203. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 21. 1. 2019