In: Slovenská literatúra, vol. 49, no. 2
Kristína Krnová
Detaily:
Rok, strany: 2002, 127 - 137
Jazyk: slo
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Štúdia Baladickosť Skleného vrchu a jej významové ašpirácie je pokusom o aktualizáciu textu, ktorý má špecifické literárnohistorické položenie a zaujímavý (zložitú) sujet. Historická situovanosť diela a dlhodobo jednostranná metodologická orientácia literárnej vedy anticipovali také jeho interpretácie, ktoré nezohľadňovali viaceré funkcie jeho štrukturácie. Nezáväznosť voči pôvodnej metodológii dovoľuje uvažovať práve o skrytých prvkoch a mechanizmoch textu (vlastnosti balady vrátane inštancie osudovosti) ako o prostriedkoch determinujúcich posuny v sémantike románu (v intenciách aktuálnych zistení ide o posun od konštatovania polemického vzťahu Skleného vrchu voči životnej skutočnosti a umeleckej praxi prvej polovice 50. rokov k názoru, že dielo je umelecky decentným vyjadrením nesúhlasu so samotnou podstatou totalitného systému, deformujúceho podobu skutočnosti i podobu literatúry). Naznačené zacielenie románu manifestuje spôsob, akým sa prezentuje kategória rozprávača a času, od ktorých primárne závisí tvár epickej reality i postoj k hodnotovej orientácii zobrazenej skutočnosti. Problém rozprávača je spojený s problémom ústrednej románovej postavy, ktorá v závislosti od aktuálnych podnetov prítomnosti v denníku reflektuje svoj minulý život, ktorý sa odohral počas vojny a v historicky napätom povojnovom období. Uvedené faktory komplikovali rozprávačkinu (pisateľkinu) snahu identifikovať sa v konkrétnom spoločensko-historickom prostredí („vtedy“ i „potom“). Pri riešení dilem a tajomstiev svojho verejného i privátneho života sa opiera o relevantnú životnú skúsenosť – lásku k mužovi, ktorý zahynul počas SNP. Socialistická prítomnosť nepotvrdzuje pozitívne prognózy, preto, ako aj pre neprekonateľnú závislosť na osudovej láske, sa s ňou protagoniska nestotožňuje.
Štúdia zdôrazňuje a na základe analýzy textu dokazuje znakový charakter románu ako celku i jednotlivých jeho (baladicky) ozvláštnených súčastí, pri čom za rozhodujúce semiotické gesto považuje disharmóniu aktuálne prežívaného a dodatočne zapisovaného („opätovne prežívaného“) – zistený nesúlad sa esteticky prezentuje rozlomením epickej skutočnosti na hodnotovo univerzálne a životne plnohodnotné „vtedy“ a hodnotovo jednostranné (diskriminačné) a životne obmedzujúce „teraz“ (občiansky a ľudsky nenaplnená realita 50. rokov). Takýto myšlienkový a estetický stav textu akcentuje jeho bohatý významový kontext a baladická fabula, ktorá sa epicky i gnozeologicky (mýtizmus, iracionalita) stotožňuje s čitateľnou folklórnou predlohou. Akceptovanie baladického ladenia románu pripúšťa, že dielo má oveľa širšie interpretačné možnosti (a významový register), než sa doteraz konštatovalo.
The study Balladic nature of Sklený vrch (The Glass Mountain) and its semantic aspiration is an attempt to actualisation of the text having a specific position in the history of literature and sujet of it is very interesting. There were several aspects anticipating interpretations of it: the historical situation and one-side methodological orientation of the literary scholarship. Those interpretations did not take into consideration some functions of its structure.
At present we can just think about hidden elements and mechanisms of the text (the characteristic feature of ballads including the authority of fate) as means of determinating semantic shiftings in the novel (it is a shift from statement about polemic relationship of Sklený vrch to the life reality and art praxis in the first half of 50th that the work is an unobtrusive expression of negation of the totality regime deforming the character of literature).
The study stresses sign nature of the novel as a whole and also its particular (balladic) elements. The decisive semiotic gesture is considered to be a disharmony of actually experienced and supplementary put down (again experienced). The disharmony is based on the broken reality –one part describes ”that time” (past) which is life valuable and the other part points out ”this time” (now) - life limited reality of the 50th. This ideological and aesthetic state of the text stresses its rich semantic context. The balladic fabule is epicly and epistemologically (myth, irrationality) identical with a readable folk pattern. Acceptation of balladic character of the novel admits wider interpretative possibilities that it has been made out.
Ako citovať:
ISO 690:
Krnová, K. 2002. Baladickosť Skleného vrchu a jej sémantické ašpirácie. In Slovenská literatúra, vol. 49, no.2, pp. 127-137. 0037-6973.
APA:
Krnová, K. (2002). Baladickosť Skleného vrchu a jej sémantické ašpirácie. Slovenská literatúra, 49(2), 127-137. 0037-6973.
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences