In: Slovenská literatúra, vol. 49, no. 4
Pavol Koprda
Detaily:
Rok, strany: 2002, 264 - 300
Jazyk: slo
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Štúdia bola napísaná pri príležitosti 700 rokov od narodenia F. Petrarcu a 150 rokov od smrti J. Kollára. Jej predmetom je skúmať, ako sa rodila osobná poetika Jána Kollára. Kollár si osvojil počas svojho pobyty v Jene čerstvý prvý úplný nemecký preklad Petrarcovho Canzoniere. Výsledky osvojenia sa odzrkadlili v Kollárovej prvej básnickej zbierke Básně (1821), ktorá obsahuje 86 sonetov. Tieto sonety Kollár potom vložil do diela Slávy dcera. Dá sa povedať, že uvedené sonety tvoria základ Slávy dcery, predovšetkým základ jej modernizmu. Petrarca chcel vo svojej poézii realizovať tézu ranokresťanského filozofa A. Augustína, že kresťan musí žiť celý život vystavený skúškam života a musí sa usilovať prekonávať protivenstvá života tak, aby sa nestal nadčlovekom. Musí teda potláčať ontologickosť svojej subjektivity. Ani próza, ani modlitba ani iná interpretačná činnosť to nedokáže, len v básni ako vo výtvore, ktorý nemá obsah osamostatniteľný od výrazu a od práce potrebnej na vytvorenie výrazu, dokáže človek uskutočniť požiadavku, aby prekonával až do smrti protivenstvá, ale nestal sa pritom ich pánom, nadčlovekom. Preto podľa Dottiho Petrarca básne svojho Canzoniere moduloval elegicky, ako útechu seba samého, že nemôže život chápať ako víťazné ťaženie. V prvých 119 básňach Canzoniere Petrarca podľa Dottiho dokumentuje ujmy, ktoré jeho osobnosť utrpela tým, že sa nechala potlačiť neopätovanou láskou Laury, a nehľadala si inú náhradu, len imanentnú cestu poézie. Teda poézia ako náhrada za stratu subjektívneho pocitu úplnosti života nie je dostatočnou náhradou, a predsa je tou najprimeranejšou náhradou aj z hľadiska Augustínovej požiadavky.
Práve táto nedostatočnosť poézie ako substitúcie miesto subjektívneho pocitu naplnenosti života je základom moderného chápania poézie a modernizmu ako životného pocitu, ktorý inšpiroval romantikov.
Moderným pochopením Petrarcu vytvoril Kollár v svetovom meradle nový typ literárneho nadväzovania na Petrarcov odkaz a zároveň základ slovanskej medziliterárnosti ako moderného typu medziliterárnej komunikácie. Zároveň štúdia mapuje, ako Kollár obnovil a oživil topiku, témy a vyjadrovacie – výrazové polohy Petrarcovej poézie, chápanej ako modernej, ako „nedostatočnej substitúcie“.
The study Agreement of poetics of the book of poems Básně Jána Kollára (The Poems of Ján Kollár) with the poetics of Book of Songs of Francesco Petrarca was written to the 700th birth anniversary of F. Petrarca and the 150th anniversary of the death of Ján Kollár. During his first staying in Jena Kollár got known the first German translation of Petrarca´s Canzionere. It resulted in his first collection of poems Básně (The Poems, 1821) which contains 86 sonnets. He put them later into his next work Slávy dcera (The Daughter of Sláva). The mentioned sonnets became a foundation of the latter book, they are ground of its modernistic aspects.
While Petrarca in his poetry wanted to realise a thesis of early Christian philosopher Augustin about overcoming the life barriers in the life of a person in a way not to be a superman. That means he has to keep down his subjectivity in the sense of ontology. It is not possible in prayer, prose or other acts of interpretation. The only way for that was in poetry. According to Dotti´s opinion Petrarca´s poems in Canzionere are made in elegic mood. It was the attempt of the author to comfort himself as he cannot understand his life as a victorious battle. In the first 119 poems he proves his afflictions he suffers because his love to Laura was not positively answered. Poetry is his solution. It is not a full compensation for lost subjective feeling but it is the most adequate compensation from the aspect of Augustin´s demand.
The insufficiency of poetry as a substitution of a subjective feeling of life fullness is a basement of modern understanding of poetry and modernism as a life feeling inspirational for generation of Romanticism. The study compares all 86 Kollár´s sonnets to relevant Petrarca´s ones from this point of view.
Through his modern understanding of Petrarca Kollár made in world range a new type of literary continuance to the message of Petrarca. He also gave foundations of Slavonic interliterary communication as a very modern type of literary communication. The study maps renewing and restoring topos ,themes and means of expression in Kollar´s works – ways of expression
Ako citovať:
ISO 690:
Koprda, P. 2002. Zhody poetiky Básní Jána Kollára s poetikou Spevníka Francesca Petrarcu. In Slovenská literatúra, vol. 49, no.4, pp. 264-300. 0037-6973.
APA:
Koprda, P. (2002). Zhody poetiky Básní Jána Kollára s poetikou Spevníka Francesca Petrarcu. Slovenská literatúra, 49(4), 264-300. 0037-6973.
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences