In: Slovenská literatúra, vol. 50, no. 6
Christian Prunitsch
Detaily:
Rok, strany: 2003, 444 - 460
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
genológia, sonet, komparatistika
genology, sonet, comparative studies
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Komparatívna štúdia menších stredoeurópskych literatúr objavuje významné ekvivalenty, ako aj protiklady vo vývine a kultúrnom využití sonetu ako renomovaného žánru európskej a svetovej literatúry. Uvedenie do sonetovej formy v západoslovanských literatúrach slúžilo k vyzdvihnutiu špecifickej hodnoty danej literatúry v konkurencii so západnými a susediacimi slovanskými literatúrami. Formálne veľmi pružná sonetová forma vstúpila napríklad do poľskej literatúry už v období renesancie vďaka básnikovi Jánovi Kochanowskému. Romantizmus zasa otvoril cestu pre sonet v Čechách, na Slovensku a v lužickej literatúre. Tvorivé impulzy prichádzali z Francúzska do poľskej literatúry, z Nemecka do západoslovanských literatúr, zatiaľ čo vplyv poľskej literatúry na sonetovú literatúru českú rozhodne nemožno považovať za okrajový jav. To isté pozorujeme ďalej aj na medziliterárnych kontaktoch čeko-slovenských, česko-lužických. Jaroslav Vrchlický, ktorý si pravidelne písal s Hviezdoslavom a Jakubom Bartom-Ċišinskim, bol koncom 19. storočia najvýznamnejším básnikom sonetu medzi Západnými Slovanmi. Dodnes je sonet produktívnym básnickým žánrom. Možno ho považovať za indikátora symbiózy literárnych vzťahov v Strednej Európe a tiež znakom vývinu národov smerom k ich autonómii a k vytvoreniu národných literatúr.
The comparative study of smaller Central European literatures reveals significant equivalents as well as oppositions in the development and cultural utilization of the sonnet as a well renowned standard genre in European and World literature. The introduction of the sonnet into Western Slavic literatures serves to increase the specific value of a given literature concurring with supposedly more advanced Western and neighbouring Slavic literatures. Formally very elastic, the sonnet makes its way into Polish literature with the Renaissance poet Jan Kochanowski only to experience relative neglection until the romantic epoch. Romanticism, though, is the initializing phase for the sonnet in Czech, Slovak and Lusatian literatures. Creative inputs mostly stem from French literature in the case of Polish literature, from Germany for the remaining Western Slavic literatures while from an internal viewpoint the impact of the Polish sonnet on Czech literature seems more than peripheral. The same can be shown for Czech-Slovak and Czech-Lusatian literary contacts, Jaroslav Vrchlický, regular correspondent of Hviezdoslav and Jakub Bart-Ćišinski, being the most outstanding figure for the Western Slavic sonnet of the late 19th century. Thus, the sonnet as an up-to-date productive genre serves as an indicator of symbiotic literary relations in Central Europe and at the same time reflects the development towards an autonomy of singular national literatures.
Ako citovať:
ISO 690:
Prunitsch, C. 2003. Sonet v západoslovanských literatúrach ako hodnotový indikátor. In Slovenská literatúra, vol. 50, no.6, pp. 444-460. 0037-6973.
APA:
Prunitsch, C. (2003). Sonet v západoslovanských literatúrach ako hodnotový indikátor. Slovenská literatúra, 50(6), 444-460. 0037-6973.
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV