In: Slovenská literatúra, vol. 50, no. 6
Eva Fordinálová
Detaily:
Rok, strany: 2003, 423 - 443
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
osvietenská literatúra, Jozef Ignác Bajza, epigramy
literature of Enlightenment, Jozef Ignác Bajza, epigrams
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Cieľom štúdie je poukázať na prepojenosť poézie s jej konkrétnym časovým a priestorovým zakotvením, pretože v čase doznievania barokového sylabizmu a hľadania nových ciest pre nový prozodický systém práve rozhodujúce spoločenské zmeny podstatne urýchlia posun ku klasicistickému aplikovaniu časomiery. Z tohto aspektu treba venovať väčšiu pozornosť dielu J. I. Bajzu – jeho básnickej zbierke epigramov Rozličné verše z roku 1782. Pri ich dôkladnejšej analýze zistíme nielen prvé prieniky do časomerného systému v domácom literárnom jazyku, ale i inšpiráciu k týmto pokusom v dobe svojho vzniku, charakteristickej zvýšeným záujmom o národnú históriu, pôvod, jazyk. Bajza i bernolákovci sa usilujú „vznešenou“ prozódiou upozorniť zároveň na „vznešenosť“ jazyka a jeho možnosti. Kým cesta prozodických zmien viedla u katolíckej inteligencie priamo k časomiere (na latinský spôsob), evanjelickí autori prechádzali od barokového sylabizmu po nemeckom a českom vzore k sylabotonizmu podľa Dobrovského pravidiel, prelom spôsobil až Šafárikove a Palackého Počátkové českého básnictví obzvláště prozodie roku 1818. Presadzovaním gréckeho modelu časomiery pripravili cestu Kollárovi, bernolákovský latinský model k dokonalosti priviedol Ján Hollý.
The aim of the study is to explain a connection of the poetry with the particular time and space, which occured in the period of the Baroque syllabic system and a way of looking for a new prosodic system. Social changes made a shift faster towards Classicist’s applying of the timekeeping. From this aspect we need to pay more attention to work of J.I. Bajza, especially to his collection of epigrams Rozličné verše (Various Verses, 1782). This work proved the first using of the timekeeping in a domestic literary language. Timekeeping was also an inspiration in the historical period characterised by a stronger interest in a national history, national origin and language. Both Bajza and followers of Bernolák , using system of “excellent” timekeeping in their poetry, tried to prove an “excellence “ of the language and its possibilities. While a way of prosodic changes led among the Catholic intelligence directly toward usage of the timekeeping , Lutheran authors adapted to German and Czech syllable-tonic system according to the rules of Dobrovský. As a breakthrough we can consider just Šafarik´s and Palacký ´s Počátkové čekého básnictví obzvláště prozodie (The Beginning of the Czech Poetry, Mainly Versification, 1818). Greek model of the timekeeping became later a foundation for a poetry of Kollár, Latin model became a perfect instrument in the poetry of Ján Hollý.
Ako citovať:
ISO 690:
Fordinálová, E. 2003. Podstata zmien prozodického systému v osvietenskom období. In Slovenská literatúra, vol. 50, no.6, pp. 423-443. 0037-6973.
APA:
Fordinálová, E. (2003). Podstata zmien prozodického systému v osvietenskom období. Slovenská literatúra, 50(6), 423-443. 0037-6973.
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences