Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

K tvorbe J. Mihalkoviča konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov

In: Slovenská literatúra, vol. 51, no. 1
Fedor Matejov
Detaily:
Rok, strany: 2004, 18 - 37
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Text je venovaný interpretácii poézie J. Mihalkoviča konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. Vlastnej interpretácii predchádza exkurz o situácii interpretácie povojnovej a široko chápanej súčasnej poézie dnes. Po viac ako štyroch desaťročiach od konštituovania a profilovania interpretačného gesta v slovenskej literárnej vede a kritike pokúša sa exkurz naznačiť v skratke niektoré dnešné akútne otázky tohto typu práce: návrat biografie a životného kontextu do práce s textom v súvislosti s uzatváraním života a diela radu kľúčových autorov; potreba kultúrno-semiotického a ideologickokritického čítania v súvislosti so spoločenskými zmenami od konca osemdesiatych rokov; potreba prehĺbenia práce s textom o tradície moderny a avantgárd ako poetologicky a dejinne nosného pozadia. Samotný cyklus J. Mihalkoviča Spôsob ticha, ktorý pôvodne vyšiel v autorovom výbere Albá (1972) a potom bol zahrnutý do zbierky Kam sa náhlite (1974), literárnohistoriograficky predstavuje synekdochu podnes celkom nevyjasneného a nezrekonštruovaného prechodu (poézie protagonistov šesťdesiatych rokov do nového, odlišného desaťročia. Interpretačná lektúra dvoch zvolených básní Smerom a Prah, onomatopoia sleduje autorský „postup” – obnaženú „jazykovosť” textov a zároveň tendenciu vťahovať básnický obraz dovnútra pomenovania, dovnútra jeho slovotvorných alebo para-etymologizujúcich možností (v závere ako paralela sú tu pripomenuté textu L. Novomeského, M. Válka a Š. Moravčíka). Istý nový pohľad na Mihalkovičove básnické hľadania poskytuje aj jeho súdobý preklad kľúčovej básne O. Mandeľštana Kto našiel podkovu. Teoretickú optiku interpetačnému čítaniu dodáva predstava vopred nepredurčenej súhry, alternovania rovín v umeleckom texte (celok textu, veta, verš, slovo, morféma atď. v zmysle „štruktúry umeleckého textu” J. Lotmana). Záver patrí otvorenej otázke, ako medzi predpokladanú, „životne” tematickú situáciu a absolvovaný poetologický opis situovať potenciálny estetický invariant autorových textov – u J. Mihalkoviča v prípade preberaných textov bolo by to zrejme „zrkadlenie” (v rozličných významoch slova).
Text deals with an interpretation of the poetry of J. Mihalkovič from the end of 60th and the beginning of 70th. The interpretation itself is preceded by an discursion about a situation in interpretation of after war and present, wide comprehended poetry. After more than four decades from the establishing and making a profile of a gesture of interpretation in the Slovak literary scholarship and critics, the discursion outlines briefly some of the current issues of such a work: recoming of biography and a context of life to work with a text in connections with completing of biographies and works of many key authors; necessity of culturally semiotic and ideologically critical reading in connection with social changes from the end of 80th ; necessity of making the work with a text more deeply due to a tradition of the Modernism and avant-garde as poetologically and historically supportive background. The poetic cycle Spôsob ticha (A way of Silence) written by J. Mihalkovič, which was formally published in his selection of poems called Albá (Albums, 1972) and then the same cycle was included in the collection of poems Kam sa náhlite (Where are you rushing, 1974), from literary historiographical aspect, it represents an example of unclear and non-reconstructed process of crossover of poetry of protagonists of 60th to a new, different decade. Interpretation of two chosen poems Smerom (In the Direction) and Prah (Treshold) is focused on following the plan of the author – bare “languageness” of the texts as well as tendency, which is based on including a poetic picture inside a designation, inside its possibilities to create new words and para-etymological possibilities (in the end there are like a parallel mentioned texts of L. Novomeský, M. Válka, Š. Moravčík). a certain view at contemporary poetic searching of Mihalkovič expresses his translation of a key poem written by a Soviet poet O. Mandeľštam Kto našiel podkovu (Who found a horse-shoe) Theoretical optics to an interpretation during a reading is supplied by an imagination about in advance uncertain interplay, alternation of different levels in the artistic text (a whole text, a sentence, a verse, a word, a morpheme, etc. in a sense of “a structure of an artistic text “ , J. Lotman). The end is dedicated to an open question how to put an potential aesthetic invariant of an author ´s texts between “life-theme” situation and poetological description. In a case of j. Mihalkovič the principle will probably call “mirroring” (in different type of meaning of a word).
Ako citovať:
ISO 690:
Matejov, F. 2004. K tvorbe J. Mihalkoviča konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. In Slovenská literatúra, vol. 51, no.1, pp. 18-37. 0037-6973.

APA:
Matejov, F. (2004). K tvorbe J. Mihalkoviča konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. Slovenská literatúra, 51(1), 18-37. 0037-6973.