Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Cino da Pistoia a Petrarcov Spevník.Vznik knihy ako textu

In: Slovenská literatúra, vol. 51, no. 1
Pavol Koprda
Detaily:
Rok, strany: 2004, 1 - 17
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Predmetom štúdie je Petrarcov Spevník ako prvé dielo modernej literatúry. Moderná literatúra vznikla, keď dielo prestalo vyjadrovať dopredu určenú významovú hierarchiu. V období po vláde Hohenstaufského rodu vzniklo v Taliansku spoločenské prostredie bez jasnej hierarchie hodnôt. Miesto Biblie sa stávala orientujúcou knihou komunálnej buržoázie encyklopédia. Encyklopédia však nemá jasne nadradené metajazykové heslá, svojím spôsobom sú všetky heslá rovnocenné, sú zároveň jazykom aj metajazykom, záleží od šikovnosti čitateľa, ako si z nich zostaví hierarchiu, sieť, štruktúru. Človek – „čitateľ“ vlastne vytvára z nepodobných hesiel podobnosti. Nepodobné sa bude javiť podobným, ak je také aj presvedčenie širokej pospolitosti, ak rekonštruovaná schéma vyjadruje širokú spoločenskú skúsenosť. Literatúra sa musela pridať k všeobecnej situácii, musela navrhovať kódy, zreťazenia nepodobného, ktoré by sa javili ako sieť podobného, teda hierarchicky usporiadaného. Pritom sa musela odvolávať na širokú spoločnú skúsenosť. Prestala byť elitárna. Štúdia má okrem všeobecného úvodu tri časti. V prvej sa zaoberá tým, ako vznikali mikrotexty, básnické útvary stanca a sonet – prvé útvary, ktoré v každej slohe neopakovali zhodné veci, ale združovali v svojich slohách nepodobné, samostatné obsahy. V druhej časti sa zaoberá tým, že Petrarcov Spevník je prvým makrotextom alebo prvou knihou v svetovej literatúre. Prechod od mikrotextu k makrotextu je ťažký, lebo básnik musí vytvoriť individualizované vnímanie času, ktoré zničí takzvaný objektívny historický čas, ale zároveň nastolí subjektívny čas ako príbeh „ja“. Dôležité je, aby tomuto subjektívnemu času („ja“) uverilo široké publikum. Úspešným zavedením subjektívneho času sa kultúra (externoliterárne súvislosti) stáva súčasťou literárneho diela a literárneho procesu. Vzniká literárna história. Petrarca sa učil umeniu makrotextu a subjektívneho času u Cina Da Pistoia. V tretej časti sa štúdia zaoberá toposmi a skrytými štruktúrami, ktoré Petrarca prevzal od Cina Da Pistoia.
The subject of the study is the Book of Songs written by Petrarca. It could be considered to be the first piece of modern literature. The starting point of creating the modern literature comes from the moment when a literary work stopped to be an expression of a fixed semantic hierarchy. In the period after the reign of the Hohenstauf family a new social climate arose in Italy, it was a social environment without clear hierarchy of values. The Bible was replaced by an encyclopedia, which became a directional book for the communal bourgeoisie. Equal values of any term are typical for a terminology in the encyclopedia. It is up to a reader to make structures and hierarchies of the terms by his own. A man, a reader, makes connections among terms, which do not look similar at all. Two dissimilar things look like similar ones, if a social community considers them both to be similar things, if the reconstructed scheme expresses a wide social experience. This social phenomenon has been being followed by literature. It is a matter of literature to find new codes, to join dissimilar things, to create a new net of similar ones, organized in a new hierarchic system. The literature has not already been a matter of elite. The study consists of three parts. An introduction deals with the beginning of micro-texts, poetic forms – stanzas, sonnets. They were the first forms making analogies of disjunctive things, joining together independent contents. The second part is dedicated to the Petrarca´s Book of Songs as the first macro-text of the first book in the world literature. It is difficult to step out from creating micro-text to macro-text. It requires from an author to create an individualized perception of time duration, to destroy an objective historical time and to replace it by subjective time as a story of “me”. It is important to make it in a way, adequate and believable to an audience. If this time transformation is successful, a literary work becomes a part of the literary process. A history of literature is also created on this basis. Petrarca learned an art of creating a fine macro-text from the works of Cino Da Pistola. The last part of my study deals with topois and hidden structures from the works of Cino Da Pistola, which became inspirations for Petrarca´s literary work.
Ako citovať:
ISO 690:
Koprda, P. 2004. Cino da Pistoia a Petrarcov Spevník.Vznik knihy ako textu. In Slovenská literatúra, vol. 51, no.1, pp. 1-17. 0037-6973.

APA:
Koprda, P. (2004). Cino da Pistoia a Petrarcov Spevník.Vznik knihy ako textu. Slovenská literatúra, 51(1), 1-17. 0037-6973.