In: Slovenská literatúra, vol. 52, no. 1
Peter Zajac
Detaily:
Rok, strany: 2005, 3 - 13
Jazyk: slo
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Prelom 19. a 20. storočia tvorí prvý kľúčový uzol slovenskej literatúry dvadsiateho storočia. Došlo tu k stretu dvoch generácií a poetík. Tento stret sa pertraktuje v literárnom dejepisectve ako polemika parnasizmu a realizmu so vznikajúcou modernou. Porovnanie Hviezdoslavovej a Kraskovej lyriky, ako to ukazuje aj porovnanie Hviezdolsavovej básne Postrán cesty topole a Kraskovej básne Topole, však ukazuje, že oboch básnikov spájalo viacero spoločných momentov: dobový pocit melanchólie, situácia „dvoch duší“, individualistickej a kolektivistickej, pocit ľudského údelu, ktorý má podobu Sfingy, či pocit frustrácie z nadvlády pragmatizmu.
Rovnako sa však ukazuje, že základný rozdiel ich poetík ostal neprekročiteľný. Hviezdoslavova poetika sa dostala s poetikou moderny v jednej chvíli do dostredivého pohybu, do dotyku, dokonca došlo k ich vzájomnému prieniku, no vzápätí aj k odstredivému pohybu, k vzájomnému odklonu, sprevádzanému polemickým neporozumením. Hviezdoslav ostal napokon básnikom konca.
The turn between the 19th and the 20th centuries becomes a crucial point of the Slovak literature of the 20th century. It is a meeting point and a point of confrontation of two generations and two different poetics. This confrontation has been reflected in the literary historiography as a polemic between Parnassism and Realism with Modernism - just coming into the world. The comparison of Hviezdoslav´s and Krasko´s lyricism as it shows a comparison of a Hviezdoslav´s poem Postrán cesty topole (Poplars Along the Road) and a Krasko´s poem Topole (Poplars), depicts that both poets were connected with each other through several common factors: common contemporary feeling of melancholy, situation of „two souls“, individualistic and collectivistic ones; the feeling of human fate, many times described by a symbolic picture of a Sphinx, or frustration from a prevailed pragmatism.
It is also clearly evident that foundational difference among these poetics could not be overcome. Hviezdoslav´s poetic in a moment came to touch, convergence with a poetic of Modernism and what more there was a momentarily penetration, but soon after it declined and mutual polemics and misunderstanding accompanied their divergence. Finally Hviezdoslav kept his position of being a poet of the end of previous epoch.
Ako citovať:
ISO 690:
Zajac, P. 2005. Básnik konca. In Slovenská literatúra, vol. 52, no.1, pp. 3-13. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Zajac, P. (2005). Básnik konca. Slovenská literatúra, 52(1), 3-13. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní: