Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Zločin neživých vecí Ivana Horvátha v kontexte modernistickej virtuality

In: Slovenská literatúra, vol. 53, no. 3-4
Jana Kuzmíková Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2019, 178 - 183
Jazyk: slo
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Cieľom štúdie je objasniť fenomén modernistickej virtuálnosti a niektoré jej prejavy v umení 20. a 30. rokov 20. storočia. Vtedajšia európska aj slovenská próza reflektovala intuitivistické koncepty tzv. antiracionalistického myslenia a imaterializmus vitalistickej filozofie. Predovšetkým Bergsonova koncepcia tvorivého vývoja s jeho virtuálnymi dimenziami pôsobila inšpiratívne. Dnes navyše ponúka základ pre postmodernistické literárnohistorické uvažovanie, ktoré nechce ignorovať historický nástup virtuálnej reality vo všetkých sférach ľudskej činnosti. Dané metodické východisko autorka uplatnila na poviedke Ivana Horvátha Zločin neživých vecí (1932). Rozbor preukázal zakomponovanie bergsonovskej virtuálnosti do sujetu poviedky. Vďaka tomu sa dala analyzovať diskurzívna výstavba Horváthovho textu, nadradená nad epistemologické dianie príbehu. Diskurzívny štýl a jeho spojenie s motívmi pravdy a ženy predznačil postštrukturalistické derridovské uvažovanie o rovnakých problémoch. Literárnohistorické bádanie, zohľadňujúce diskurzívne komponovanie textov a tiež povahu umeleckej virtuálnosti aj virtuálnej reality inovuje uvažovanie o hodnotách modernistickej epochy. Kognitívna zložka takéhoto prístupu poskytuje nové kritériá pre pochopenie tzv. realizmu ako špecifickej súčasti modernistického písania.
The aim of the study is to clarify a phenomenon of modernistic virtuality and some of its expressions in the arts of 20-ties and 30-ties of the 20th century. The European and Slovak prose in that time reflected intuitivistic concepts of so called antirational thinking an imaterialism of vitalistic philosophy. Mainly Bergson´s conception of creative development with its virtual dimensions was an inspirational impact. Today more over it offers a base for the post-modern thinking in the history of literature, which intention is not to ignore historical enter of virtual reality in all kinds of spheres of human activity. This methodological base was applied in the short story written by Ivan Horváth Zločin neživých vecí (The Crime of Non Living Things, 1932). The analysis showed that he included Bergson´s virtuality into the plot of the short story. Due to it was possible to analyse a discursive construction of Horváth´s text, superior to epistemological happening of the story. Discursive style and its connection with the motives of truth and a woman pre-marked poststructuralist a Derrida like thinking about the same problems. Research in the history of literature regarding a discursive composition of texts as well as the character of artistic virtuality and virtual reality innovate thinking about values of the epoch of Modernism. The cognitive element of such an approach offers new criteria for understanding of so called realism as a specific co-part of modernistic writing.
Ako citovať:
ISO 690:
Kuzmíková, J. 2019. Zločin neživých vecí Ivana Horvátha v kontexte modernistickej virtuality. In Slovenská literatúra, vol. 53, no.3-4, pp. 178-183. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Kuzmíková, J. (2019). Zločin neživých vecí Ivana Horvátha v kontexte modernistickej virtuality. Slovenská literatúra, 53(3-4), 178-183. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 8. 1. 2019