In: Slovenská literatúra, vol. 53, no. 3-4
Marcela Mikulová
Detaily:
Rok, strany: 2019, 169 - 177
Jazyk: slo
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Novela Nemilí(1899) svojou poetikou a interpretovaním reality potvrdzuje Timravu ako autorku modernej slovenskej prózy. Dala by sa charakterizovať ako príspevok k rozkladu poetického inventára realistického písania. Rozrušovanie dovtedy celistvého sveta prózy sa tu deje na všetkých úrovniach textu, zasahuje však najmä do jeho významového jadra.
Fabulačným východiskom novely sa stala dobovo módna analógia osudu, života a kariet a Timrava tu hru kariet využíva ako prostriedok originálnej interpretácie spoločenských vzťahov. Z hry sa vytratilo jej primárne (relaxačné) určenie, stáva sa z nej stereotypná povinnosť, ktorá odhaľuje „ontologické vákuum“ bytia postáv. Dej novely je koncentrovaný na „problém“ hlavnej hrdinky Saby, dcéry dedinského farára – za koho sa vydá, keď nie je „ani pekná, ani bohatá, ani duchaplná“. Popri hre v karty autorka v texte rozvíja „hru lásky“ aj medzi ostatnými postavami – pričom epilóg novely zdôrazňuje víťazstvo náhody v ľúbostných vzťahoch postáv. Ten je však súčasťou autorkinej stratégie – hry s čitateľom. Prvoplánovej pointe, že život a vzťahy – to je len náhoda, podobná hre, konkuruje v hĺbkovej štruktúre textu poznanie existenciálnej nevyhnutnosti, vpísanej do „osudu“ ľudí istého spoločenského postavenia. Banalita, ničotnosť, neznášanlivosť, ľahostajnosť – to je „ponorková choroba“ dedinskej inteligencie v Timravinom podaní – jej existencionálna mizantropia, za ktorou sa skrýva autorkina správa o ľudskom bytí, o hľadaní a nenachádzaní jeho harmonického naplnenia.
The novelette Nemilí (Unkind People, 1899) confirms by its poetics and interpretation of reality that Timrava is an author of modern Slovak prose. This work can be characterised as a contribution to a decomposition of a fixture of realistic writing. Destabilised of up to that time integral world of prose happens on all levels of the texts, it influences mainly the semantic core.
In that period up-to-date analogy of fate, life and cards became a base of the story. Timrava uses a card game as a tool of original interpretation of social relationships. From the game its primarily (relaxing) determination disappeared. The game became a stereotyped duty, which reveals “ontological vacuum“ of characters´ being. The story is focused on the “problem“ of the main character Saba, a daughter of a village pastor – whom she can marry, as she is “neither nice nor rich or even bright” Parallel to a card game a “love game” is being developed, also among other characters – while epilogue of the novelette stresses a victory of things happening by chance in the love relationships among characters. It is a part of the author´s strategy – “a game with a reader”. The first plan point, life and relationships only happen by chance like a game, has an opposite point in the deep structure of the text. It is a consciousness of an existential inevitability, inscribed into the “fate” of people of a certain social position. Banality, nihilism, illiberality, lukewarmness – it is never ending meaningless cycle of the village intelligence in Timrava´s story – her existentional misanthropy, with a hidden message about human being, seeking and not finding of a harmonic fulfilment of the life.
Ako citovať:
ISO 690:
Mikulová, M. 2019. Hra a (alebo) život, mizantropia po slovensky (Božena Slančíková- Timrava: Nemilí). In Slovenská literatúra, vol. 53, no.3-4, pp. 169-177. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Mikulová, M. (2019). Hra a (alebo) život, mizantropia po slovensky (Božena Slančíková- Timrava: Nemilí). Slovenská literatúra, 53(3-4), 169-177. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 8. 1. 2019