In: Slovenská literatúra, vol. 54, no. 6
Michal Habaj 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 443 - 454
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
ASCETICISM – VITALISM – CREATING
Typ článku: Vedecká štúdia / Vedecká štúdia
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Cieľom štúdie je určiť špecifické miesto debutovej zbierky Jána Smreka v kontexte jeho tvorby a upozorniť na organickú súvislosť s nasledujúcimi zbierkami a to i napriek jej typologickej a estetickej odlišnosti.
S ohľadom na celistvé chápanie Smrekovho básnického diela interpretujem náboženské a biblické rezíduá dekadentno-symbolistickej proveniencie debutovej zbierky vo vzťahu k filozofii vitalizmu a idey „tvorivého vývoja“ Henri Bergsona.
Zbierka Odsúdený k večitej žízni vychádza v roku 1922 a v dôsledku svojho religiózno-symbolistického charakteru esteticky i noeticky vzdialeného nasledujúcej tvorbe Jána Smreka ako básnika „kníh slnečných“ býva často prehliadaná či vynechávaná. V závislosti od jej členenia na tri cykly registrujem v zbierke tri základné sémantické gestá a autorské štylizácie: mysticko-erotické gesto Čaše opojnosti, trpiteľské gesto Básnika bolestí a spasiteľské gesto cyklu Dnes milujem svoj deň. Konštatujem postupnú premenu od „mystického“ života k „sociálnemu“, zmenu introvertného postoja k extrovertnému, transformáciu nábožensko-religiózneho motivického komplexu na svetsko-intímny. Symbolika noci je vystriedaná symbolikou dňa, pričom tento vývoj od pasivity k aktivite a od večnosti „nocí mystických“ ku každodennosti „cválajúcich dní“ sa nesie ešte v znamení biblicky kódovaného „vzkriesenia“, aby v závere zbierky bolo nahradené civilným ukotvením v priestore i čase. Konflikt askézy a vitality je teda riešený v prospech vitality.
V štúdii sa pokúšam analyzovať Smrekov poetický model sveta v presahu od estetických kategórií ku kategóriám antropologicko-ontologickým. V nadväznosti na Bergsonovu filozofiu „tvorivého vývoja“ interpretujem Smrekovo básnické dielo, tu zastúpené zbierkou Odsúdený k večitej žízni, ako proces utvárania a sceľovania ľudskej osobnosti. Jadro Smrekovho básnického gesta nachádzam vo „stvoriteľskej“ vízii človeka – v poslaní kontinuitnej tvorby seba a sveta.
The aim of the study is to determine a specific place of Jan Smrek´s debut in the context of his poetry and to point out its organic connection with the following collections of poems, although typologically and aesthetically different from the first one book.
With regard to Smrek ´s poetry as a whole I interpret religious and Biblical residua of decadently symbolic provenience in his debut in connection with philosophy of vitalism and Henri Bergson´s idea of “creative development”.
The collection of poems Odsúdený k večitej žízni (Condemned to Eternal Thirst, 1922) used to be overlooked and excluded from complex reflection just because of its religiously symbolic character that was aesthetically and noeticly much different from the following Smrek´s “sunny books”. I can identify three basic semantic gestures and author’s stylisations in connections with three cycles of the debut: mystically erotic gesture in Čaša opojnosti (The Bowl of Potency), gesture of suffering in Básnik bolestí (The Poet of Sorrow) and redeeming gesture in the cycle Dnes milujem svoj deň (Today I Love My Day). I find a gradual transformation from “mystic” life to “social” life, conversion from introverted to extroverted attitude, transformation from religious complex of motives to the complex of profanely – intimate motives. The symbolism of night is replaced by symbolism of day. The development from passivity to activity and from eternity of “mystical nights” to common “speedy days” is influenced by Biblically coded sign of “resurrection”. But in the end of the book it is replaced by civil assignment in the space and time. Conflict between asceticism and vitality is resolved for sake the latter one.
In the study I try to analyse Smrek´s poetic model of the world overlapping aesthetic categories to anthropologically ontological. In connection with Bergson´s philosophy of “creative development” I interpret Smrek ´s poetic works represented by his book Odsúdený k večitej žízni (Condemned to Eternal Thirst) as process of creation and integration human personality. The core of Smrek´s poetic gesture I can find in a “creator’s “ vision of a man – in calling to ongoing making of oneself and the world.
Ako citovať:
ISO 690:
Habaj, M. 2019. Ján Smrek (Odsúdený k večitej žízni). In Slovenská literatúra, vol. 54, no.6, pp. 443-454. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Habaj, M. (2019). Ján Smrek (Odsúdený k večitej žízni). Slovenská literatúra, 54(6), 443-454. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 31. 1. 2019