In: Slovenská literatúra, vol. 54, no. 6
Jelena Paštéková
Detaily:
Rok, strany: 2019, 429 - 442
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
IDENTITY, SELF-IDENTIFICATION, SLOVAK LITERATURE, WWI
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Cieľom štúdie je načrtnúť na materiáli slovenských literárnych textov vrstvenie zmien po štátoprávnych ruptúrach rokov 1918 a 1948 pri utváraní novej národnej a kultúrnej identity v 20. storočí.
Metodickým pozadím práce je historický výskum Ľubomíra Liptáka, kultúrne štúdie Ansgara Nünninga a Renate Lachmann, ktoré sa týkajú národnej imagológie – budovania obrazu o sebe samom. Zmeny literárnej obraznosti, ktoré indikujú vzťah k sebe a vzťah k druhým, auto a hetero-imagines, chápané v historickom priereze ako diferencia, pripomínajú hodnotu autentického priebehu procesov sebaidentifikácie.
Prvou vrstvou vnímania štátoprávnej ruptúry sú ideologémy. Memoáre prvej svetovej vojny z pera spisovateľov Jána Hrušovského a Janka Jesenského predstavujú dva varianty prístupu k realite. Hrušovského text Zo svetovej vojny (1919) je záznamom udalostí „zdola“, z pozície radového vojačika na rakúskom, neskôr haličskom fronte. Situáciu reflektuje v zmysle hrôzy a absurdnosti chvíle, rozdvojenia duše a tela, ktoré neskôr našli svoj výraz v expresionisticky ladených románoch Muž s protézou (1925) a Peter Pavel na prahu Nového Sveta (1930). Spomienky Janka Jesenského Cestou k slobode (1933) sú písané z pozície „osloboditeľa“, príslušníka zahraničného odboja, vojaka Československých légií v Rusku, ktorý si s plnou zodpovednosťou uvedomuje svoju účasť na formovaní novej republiky a komentuje protichodné politické tendencie s tým spojené. U Hrušovského i Jesenského existuje zhoda v charakteristike slovenskej národnej povahy, aj keď v literárnom riešení akcentujú odlišné póly zmyslu cesty k národnej samostatnosti: u Hrušovského je to individuálna sebaidentifikácia, u Jesenského sebaidentifikácia kolektívu.
Prínosom štúdie je zameranie sa na ďalšiu vrstvu recepcie prvej svetovej vojny v slovenskej literatúre po r. 1948. Autorka si všíma jednak edičnú prax a literárnohistorickú evidenciu (absenciu) pôvodných memoárových textov (noetický úbežník), jednak oneskorenú nadväznosť na vývinové impulzy moderny, ktoré sa uskutočnilo až v 60. rokoch 20. storočia (poetika).
The aim of the study is to outline stratification of transformations after the ruptures of constitutional law in 1918 and 1948 and in the formative process of new national and cultural identity in the 20th century. We studied it on the materials of literary texts.
Historical research of Ľubomír Lipták, cultural studies of Ansgara Nünning and Renate Lachmann concerning national imagology – construction of the picture of oneself - served as methodological background of the article. The changes in the literary figurativeness that indicates relationship to oneself and relationship with the others, auto and hetero-imagines comprehended in the historical crosscut as differentiation remembering value of authentic course of self-identification processes. The first stratum of perception the ruptures of constitutional law are ideologemes. Memoirs of the WWI written by writers Ján Hrušovský and Janko Jesenský represent two variants of approaches toward reality. Hrušovský´s text Zo svetovej vojny (From the WW, 1919) is an event record from “below”, from the position of an ordinary soldier in the front in Austria, later in Halíč. He reflects his condition in the sense of horror, absurdity of a moment, and soul and flesh bifurcation. These motives appeared in the Expressionistic novels Muž s protézou (A Man with a Replacement, 1925) a Peter Pavel na prahu Nového Sveta (Peter and Pavel on the edge of New World, 1930). Memories of Janko Jesenský´s Cestou k slobode (A Way to Freedom, 1933) are written from the position of “redeemer”, a member of foreign resistance, a soldier of Czechoslovak Leggie in Russia who realizes with full responsibility his involvement in formation process of the new republic and he comments contradicted tendencies related to it. There is an agreement between Hrušovský and Jesenský in characteristic of the Slovak national character although in the literary solution they accented different poles of way to national independence: in case of Hrušovský it is individual self-identification and in case of Jesenský it is self-identification of the collective.
The contribution of the study is the focus on another layer of reception of the WWI in Slovak literature after 1948. The author observes editorial praxis and evidence of the history of literature (absence) of the former memoirs (noetic vanishing point), and late concurrence in late impulses of Modernism in the 60- tieth of the 20th century (poetics).
Ako citovať:
ISO 690:
Paštéková, J. 2019. Pluskvamperfektum. In Slovenská literatúra, vol. 54, no.6, pp. 429-442. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Paštéková, J. (2019). Pluskvamperfektum. Slovenská literatúra, 54(6), 429-442. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 31. 1. 2019