In: Slovenská literatúra, vol. 55, no. 6
Michal Habaj 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 405 - 421
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
FREEDOM– ETHOS– CONTINUITY– CREATIVITY
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Cieľom štúdie je upozorniť na tie rezíduá básnického sveta Cválajúcich dní, ktoré spolu so svojou estetickou realizáciou akcentujú, resp. predpokladajú etické východiská ako primárny zdroj Smrekovho básnického gesta.
V poradí druhá básnická zbierka Jána Smreka Cválajúce dni vychádza roku 1925: oproti debutovej zbierke znamená radikálnu zmenu estetických, poetologických i typologických rámcov. Základné sémantické gesto zbierky potvrdzuje opustenie metafyzických ašpirácií a plánu večnosti prihlásením sa k fyzickému prežívaniu, oslobodeniu senzuálno-inštinktívnej vitality a plánu času. Napätie medzi lineárnym a cyklickým modelom sveta sa manifestuje na rôznych štrukturálno-sémantických úrovniach, pričom svoj výraz nachádza primárne v opozícií „hriešnosti“ (kultúra, mesto, prostitúcia) a „nevinnosti“ (príroda, dedina, panenstvo/materstvo). Nevyhnutným predpokladom Smrekovho modelu sveta je etické, mravné stanovisko, ktoré je práve súčasťou prírodného/prirodzeného poriadku a zárukou zachovania kontinuity bytia na individuálnej i druhovej úrovni (v kontexte Bergsonovej filozofie života). Celistvosť bytia a syntéza života je potom formulovaná už nie v antagonistickom, ale komplementárnom vzťahu koncepcií aktivity a pasivity, spontánnej vášne a vernej lásky, dobrodružstva a stálosti, konečna a nekonečna. V samom centre Smrekovho básnického sveta sa nachádza idea slobodného vývinu ľudského indivídua.
Prínos štúdie nachádzam primárne v rozšírení estetických kontextov Smrekovho modelu sveta o dimenzie antropologicko-ontologické a to v nadväznosti na Bergsonovu filozofiu „tvorivého vývoja“.
The aim of the study is to show the residua of poetic world in the book Cválajúce dni (Galloping days), which altogether with the aesthetic realisation itself accent or presume ethical origin as a primary source of Smrek´s poetic gesture.
Ján Smrek´s second collection of poems Cválajúce dni (Galloping days) was published in 1925: opposite to his debut it brought radical change in terms of aesthetics, poetics as well as typology. The basic semantic gesture of the book confirms that Smrek departed from metaphysical aspiration and a plan of eternity, and he joined the way of physical life- experience, releasing of sensually instinctive vitality and a plan of temporality. Tension between linearly and cyclical model of world is manifested in different structurally semantic levels, while the author found his expression primarily in opposition “sinfulness“ (culture, city, prostitution) and “innocence“ (nature, village, virginity/maternity). An inevitable condition of Smrek´s model of world is an ethic, and moral attitude, which are parts of natural/inartificial order. They are guarantees for keeping continuity of existence in both individual and generic levels (in the context of Bergson´s life philosophy). Integrity of being and synthesis of life is then articulated not in antagonistic but complementary relationship of the concepts of activity and passivity, spontaneous passion and faithful love, adventure and steadfastness, finality and infinity. In the very centre of Smrek´s poetic world there is an idea of free development of human individuum.
The study is to contribute in enlarging the aesthetic contexts of Smrek´s model of world in anthropological and ontological dimensions in connection with Bergson´s philosophy of “creative development“.
Ako citovať:
ISO 690:
Habaj, M. 2019. Ján Smrek (Cválajúce dni). In Slovenská literatúra, vol. 55, no.6, pp. 405-421. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Habaj, M. (2019). Ján Smrek (Cválajúce dni). Slovenská literatúra, 55(6), 405-421. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 11. 1. 2019