In: Slovenská literatúra, vol. 59, no. 1
René Bílik 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 1 - 16
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
LITERARY CRITICISM, THE 1950S, AVANTGARDE, SOCIALIST REALISM, CONTINUITY, DISCONTINUITY, DISCOURSE, COMMENT
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Autor v štúdii skúma situáciu a funkcie literárnej kritiky na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. V tejto súvislosti s polemickou intenciou reflektuje tie metodologické postupy literárnej historiografie, ktoré sledované obdobie marginalizujú ako obdobie počiatočných „politických omylov“, „detských chorôb socializmu“ či náhodných politických excesov. Literárnu stranu tohto marginalizačného pohybu pomenúva podstatná časť domácej literárnej historiografie dobovým (z roku 1952 pochádzajúcim) sebaoznačením literatúry – schematizmus. Autor ukazuje, že takto orientované historiografické výklady sa pohybujú vo vnútri historicko-materialistického metodologického rámca. Ten im zároveň umožňuje konštruovať dejiny modernej slovenskej literatúry ako lineárny a kontinuitne prebiehajúci pohyb. Oproti tomu stojí časť literárnej historiografie, ktorá sleduje dejiny slovenskej literatúry 20. storočia ako sériu diskontinuitných presunov dominantných estetických celkov (O. Čepan).
Na tomto metodologickom pozadí sleduje autor štúdie situáciu zmeny kritérií, podľa ktorých sa na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia v aktivitách literárnej kritiky postupne ustaľovali hodnotové priority novej politickej moci v podobe kultúrnej doktríny socialistického realizmu. Takto založená reflexia umožnila autorovi ukázať, že koniec štyridsiatych a začiatok päťdesiatych rokov tvorí jeden z kľúčových zlomov v dejinách slovenskej literatúry dvadsiateho storočia. Predstavuje udalostné jadro, z ktorého štyridsať rokov čerpali svoju energiu totalitné rámce, v ktorých bola slovenská literatúra uzavretá.
The author in his study examines the situation and function of the literary criticism at the turn of the 1940s and 1950s. Within this context, he is polemical in his reflection on the methods of literary historiography, which marginalize the period in question as a period of „political mistakes“, „childhood diseases of socialism“ or unintentional political excesses. A significant part of the domestic literary historiography uses a self-given contemporary label to designate the literary aspect of the marginalization process as „schematism“ (originated in 1952). The author points to the fact that this kind of historiographic interpretations are found within the methodological framework of historical materialism. It also enables them to construct the history of modern Slovak literature as a linear and continuous movement. As opposed to that stands a part of literary historiography which tracks the history of Slovak literature in the 20th century as a series of discontinuous shifts of the dominant aesthetic units (O. Čepan). Against this methodological background, the author of the study follows the changes of the criteria which in the activities of literary criticism helped establish the primary values of the new political power at the turn of the 1940s and 1950s, that is the doctrine of socialist realism. A reflection based on such facts allowed the author to show that the period of the late 40s and early 50s is one of the key turning points in the history of Slovak literature in the 20th century. It is the core which supplied energy to the totalitarian patterns, which Slovak literature was trapped in for forty years.
Ako citovať:
ISO 690:
Bílik, R. 2019. Konštruovanie línií (Situácia a funkcie literárnej kritiky na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia). In Slovenská literatúra, vol. 59, no.1, pp. 1-16. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Bílik, R. (2019). Konštruovanie línií (Situácia a funkcie literárnej kritiky na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia). Slovenská literatúra, 59(1), 1-16. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 18. 1. 2019