In: Slovenská literatúra, vol. 58, no. 6
Dana Hučková 
Detaily:
Rok, strany: 2011, 505 - 521
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
LITERARY TOPOS, TOWN, CITY, SLOVAK LITERATURE, CULTURE HISTORY, URBANIZATION, ETHNICITY
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Mesto ako literárny priestor sa v slovenskej literatúre začalo častejšie tematizovať až v období realizmu, zhruba od sedemdesiatych rokov 19. storočia. Stúpajúca frekvencia použitia motívu mesta bola umeleckou reakciou na novú spoločenskú a kultúrnu situáciu, ktorá nastala v dôsledku dobových modernizačných procesov, medzi ktoré patrili aj nové fenomény urbanizácie, a s tým súvisiaca celková premena životných foriem. Pri literárnom zobrazovaní mesta sa topologicky rozlišovalo malé mesto (primárne vlastný slovenský priestor) a veľké mesto (najčastejšie Budapešť, menej Praha, iba minimálne Viedeň). Malé mesto bolo prezentované ako naše, slovenské, veľké ako cudzie – vo význame neznáme (predovšetkým topograficky, priestorovo), iné (z hľadiska zvykov a morálky), odlišné (jazykovo). Hoci v slovenskom prostredí tradičná ideová opozícia svoje – cudzie v sebe vždy obsahovala moment apriórneho hodnotenia, keď svoje znamenalo zásadne pozitívne a cudzie sa prednostne spájalo s negatívnym, významové a hodnotové konotácie toposu mesta nemali iba takéto čierno-biele škálovanie. Daná škála bola prítomná, no fungovala iba ako istá východisková platforma, ktorá sa ďalej prehodnocovala a významovo prevrstvovala, alebo v rámci vnútorných premien žánru otvorene spochybňovala. Tak došlo napr. k tomu, že prvotný emocionálne jednostranne zaťažený stereotyp (buď pozitívne, alebo negatívne) sa postupom času pretransformoval na svoj opak: predtým idealizované domáce malomesto sa stalo terčom kritiky a synonymom malosti a prízemnosti (Jégé, Jesenský), a naopak tradične zaznávané veľkomesto (konkrétne Budapešť) mohlo byť zažívané aj ako obohacujúci až domácky priestor (Daniel Bachát-Dumný, Belo Klein-Tesnoskalský, Samuel Czambel). V dobovej literatúre, hoci aj kladúcej dôraz na realistické stvárnenie skutočnosti, potom primárne nešlo o reálne zobrazenie miest, ale o vyjadrenie ideologicky motivovaných predstáv o meste ako o etnicky ústretovom (prijateľnom), resp. ohrozujúcom (neprijateľnom) priestore.
Town as a literary setting began to be used more often in Slovak literature in the period of Realism, in about the 1870s. Increasing use of town as a motif was writers´ response to the new situation in the society and culture, which occurred as a result of the contemporary modernization, which also included new phonemena of urbanization and the related changes of lifestyle. The literary depiction differentiated between town (mainly Slovak enviroment) and city (most often Budapest, sometimes Prague, very rarely Vienna). Town was presented as ours, Slovak, whereas city as strange – that is unfamiliar (in terms of topography), different (with regard to customs and morals), unknown (as for the language). Although the traditional Slovak opposition concept domestic – strange always contained an element of a priori assessment, where the domestic definitely meant the positive and the strange mostly associated with the negative, the connotations of the town/city were not just black and white. The ´black-and-white spectrum´ was present there but it only functioned as a starting point whose significance was further reviewed or openly questioned within the changes of the genre. That way the original preconceived idea (either positive or negative) gradually developed into its opposite: originally idealized domestic town had to face criticism for its petit bourgeois character and superficiality (Jégé, Jesenský), and on the contrary traditionally disapproved city (namely Budapest) could be experienced as enriching even domesticated enviroment (Daniel Bachát-Dumný, Belo Klein-Tesnoskalský, Samuel Czambel). Although the contemporary literature placed weight on the realistic depiction of the world, its first and foremost intention was not to depict towns and cities realistically but to present ideologically motivated concepts of town and city being either a minority-friendly (acceptable), or dangerous (unacceptable) place.
Ako citovať:
ISO 690:
Hučková, D. 2011. Podoby veľkomesta a malomesta v slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia (Úvodné poznámky k téme). In Slovenská literatúra, vol. 58, no.6, pp. 505-521. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Hučková, D. (2011). Podoby veľkomesta a malomesta v slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia (Úvodné poznámky k téme). Slovenská literatúra, 58(6), 505-521. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences
Publikované: 12. 1. 2011