In: Slovenská literatúra, vol. 65, no. 2
Milan Kendra
Detaily:
Rok, strany: 2018, 116 - 129
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
literárny realizmus, naratív, idylické, anachronizmus, metalepsa / Literary Realism, narrative, the idyllic, anachronism, metalepsis
Typ článku: I. Štúdie / Studies
DOI: https://doi.org/-
O článku:
V štúdii sa nepristupuje k idylickému v priestore realistickej reprezentácie ako k spôsobu umeleckého vyjadrenia, ktoré je v texte zastúpené úzko vymedzenou skupinou ,idylickýchʻ výrazových prostriedkov, ale ako k štýlovej rovine, v ktorej premenlivosť a varieta výrazu majú dôležitú úlohu. Štúdia sa zameriava na konkrétne prípady autorskej metalepsy, vstupy extradiegetického rozprávača a jeho prekračovanie hraníc, do ktorých je rozprávanie umiestnené. V dôsledku týchto aktivít sa narúša mimetická ilúzia realistického naratívu a do popredia vystupuje spôsob zostavenia príbehu a idylický rozmer rozprávania. V rámci výskumu je pozornosť venovaná viacerým žánrom a autorom z okruhu slovenského literárneho realizmu (cestopis, resp. cestopisná reportáž G. K. Zechentera-Laskomerského, poviedka M. Kukučína a sujetová črta S. H. Vajanského), pričom jednotlivé textové sekvencie boli zvolené so zámerom demonštrovať posuny od realistického k idylickému zapríčinené metaleptickou kvalitou naratívneho vkladania alebo rámcovania. Rozhodujúcou z hľadiska komunikačno-estetickej hodnoty a účinku idylického je metóda, ktorou je naratív zakomponovaný do kontextu komplexného literárneho výrazu. Zmenu funkčného zamerania naratívu z realistického na idylický v sledovaných prózach signalizuje symptóm anachronizmu nelegitímneho v časovej logicko-kauzálnej schéme obrazov literárneho realizmu. Tento symptóm problematizuje ich epistemologicko-edukačnú funkciu a je kvalifikovaný ako prejav túžby po transgresii vzťahov následnosti a podobnosti, logiky a kauzality objektívnej, vonkajšej nevyhnutnosti v literárnych postupoch tohto obdobia.
The study aims to approach the idyllic within the context of realistic representation not as a category represented by strictly specified group of idyllic means of expression but rather a stylistic layer in which variability of expression plays a major role. The study focuses on particular examples of authorial metalepsis and intrusions of extradiegetic narrator which undermines mimetic illusion of realistic narrative and, as a result, the inventedness of the story and the idyllic nature of the narrative are foregrounded. Several examples extracted from various genres (a travelogue, a short story, a sketch) and authors (G. K. Zechenter-Laskomerský, M. Kukučín and S. H. Vajanský) of Slovak literary realism are given to demonstrate the shifts from the realistic to the idyllic caused by the metaleptic quality of narrative embedding. The communicative value and the effect of the idyllic is determined by the technique how the narrative is integrated into the context of complex literary expression. The change of functional perspective from the realistic to the idyllic in the fiction concerned is signalled by the symptom of anachronism considered illegitimate in temporal and causal system of realistic depiction. The symptom challenges its epistemological and educational function and in the study it is evaluated as the expression of desire for transgression of relations of successiveness and equivalence, logic and causality of objective, external necessity typical of literary techniques of the period.
Key words: Literary Realism, narrative, the idyllic, anachronism, metalepsis
Ako citovať:
ISO 690:
Kendra, M. 2018. Idylické ako symptóm (v naratívnej štruktúre textov slovenského literárneho realizmu). In Slovenská literatúra, vol. 65, no.2, pp. 116-129. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
APA:
Kendra, M. (2018). Idylické ako symptóm (v naratívnej štruktúre textov slovenského literárneho realizmu). Slovenská literatúra, 65(2), 116-129. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 12. 9. 2018