In: Slovenská literatúra, vol. 64, no. 6
Tomáš Horváth 
Detaily:
Rok, strany: 2018, 405 - 423
Kľúčové slová:
nahá duša, pohlavný pud (chuć), modernizmus, expresionizmus / the naked soul, sexual instinct (chuć), Modernism, Expressionism
Typ článku: I. Štúdie / Studies
O článku:
Štúdia je interpretáciou románu Krik (Krzyk, 1917) poľského modernistického spisovateľa Stanisława Przybyszewského (1868 – 1927) z hľadiska kontextu Przybyszewského ideovo-estetickej koncepcie s jej pojmami ako nahá duša, pohlavný pud (chuć), metaslovo a androgýnia. Halucinačno-onirický fikčný svet románu, vystavaný literárnou metódou diskontinuity chronotopov, súvisí s Przybyszewského chápaním skutočnosti ako skutočnosti nahej duše. Umelecká tvorba je výkrikom nahej duše, ktorá sa spája so silami nevedomia, s podvedomými impulzmi a pudmi. Tie ovládajú vedomý subjekt, ktorý sa takto stáva neautonómnym, a štiepia ho (dvojnícke motívy v románe). Naratívna štruktúra románu je založená na princípe opakovania s diferenciou: hlavný hrdina, umelec Gaštovt, chce nemožné: chce znovu začuť krik prostitútky, skáčucej z mosta. Opakovanie je však – nietzscheovsky – návratom iného: Gaštovt najprv samovrahyňu zachráni, pri túžbe zopakovať krik ju však zabíja. Štruktúra opakovania združuje viaceré motívy v texte: jednotlivé postavy sa v horúčkovitom labyrinte Gaštovtovho blúdenia znovu objavujú ako iné: drožkár neskôr ako huslista, samovrahyňa neskôr ako zhypnotizovaná herečka, neznámy neskôr ako Weryho a napokon Weryho ako Gaštovt samotný (v pointujúcom dvojníckom motíve).
The paper is an interpretation of the novel Krik (Krzyk/The Scream, 1917) by Polish modernist writer Stanisław Przybyszewski (1868 – 1927) within the context of Przybyszewski´s ideological and aesthetical conception including notions such as the naked soul, sexual instinct (chuć), metaword and androgyny. The hallucinatory and dreamy fictitious world of the novel, built up using the literary method of discontinuity of chronotopes, is related to Przybyszewski´s view of reality as the reality of the naked soul. The literary production is a scream of a naked soul which is linked to the forces of the unconscious mind including subconscious impulses and instincts. They control the conscious self, who thus becomes unautonomous, and they split it up (the motif of a double in the novel). The narrative structure of the novel is based on the principle of repetition with a difference: the main hero, artist Gaštovt, wants the impossible: he wants to hear again the scream of the prostitute jumping off the bridge. The repetition is, however, – in Nietzsche´s words – the return of the different: Gaštovt first saves the female suicide, but then longing for the repetition of the scream he kills her. The structure of the repetition joins several motifs in the text: the individual characters reappear as different ones in the feverish maze of Gaštovt´s wandering: the jarvey later as the violinist, the female suicide later as the hypnotized actress, the stranger later as Weryho, and eventually Weryho as Gaštovt himself (in the final motif of a double).
Key words: the naked soul, sexual instinct (chuć),
Modernism, Expressionism
Ako citovať:
ISO 690:
Horváth, T. 2018. Krik nahej duše umelca. Przybyszewského román Krik vo svetle autorovej ideovoestetickej koncepcie. In Slovenská literatúra, vol. 64, no.6, pp. 405-423. 0037-6973.
APA:
Horváth, T. (2018). Krik nahej duše umelca. Przybyszewského román Krik vo svetle autorovej ideovoestetickej koncepcie. Slovenská literatúra, 64(6), 405-423. 0037-6973.
O vydaní:
Publikované: 8. 10. 2018