In: Slovenská literatúra, vol. 64, no. 3
Jelena Paštéková
Detaily:
Rok, strany: 2018, 236 - 249
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
balada, rytmus, žáner, naladenie, latentná prítomnosť, manifestácia, socialistický realizmus// ballad, rhythm, genre, tone, latent presence, manifestation, Socialist Realism
Typ článku: I. Štúdie / Studies
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Cieľom príspevku je výskum uplatnenia jedného z kľúčových žánrov 19. a 20. storočia, ktorý sa postupne začal presadzovať v slovenskej literatúre po roku 1945. Baladickosť ako princíp výstavby, ale aj baladickosť ako naladenie, sa realizoval nielen v literatúre, dá sa evidovať aj pri výskume intermediálnych dotykov s inými umeniami. Pri výskume zvolenej témy som využila metódy a pojmový aparát grantového projektu VEGA Poetika slovenskej literatúry po roku 1945. Ten v rámci práce s historickým materiálom, rekonštrukciou a evidenciou historického procesu, využíva pojmy figurácia a rekonfigurácia.
Hoci sa autorka opiera o tvorbu Alfonza Bednára, osobitne o román Sklený vrch (1954) a literárny scenár filmu Tri dcéry (1967), cieľom nie je ich hermeneutický výklad. Po stručnom náčrte posunu hodnotenia vzťahov medzi umeniami v rámci posunu súčasného výskumu intermediality, autorka pokladá princíp baladickosti za transmediálny pojem, ktorý je z hľadiska výskumu modernej slovenského umenia a kultúry kľúčový. Inšpiratívnym sa pre ňu stal literárny historik Štefan Krčméry a jeho eseje o slovenskej ľudovej piesni, najmä balade. Pojmy rytmus, translácia a transfúzia vo vzťahu k hudbe a melodike korešpondujú so súčasnými pojmami intermediality, pričom z hľadiska výskumu zvolenej témy je rytmus kľúčový. Dôležitým autorským anticipujúcim markerom, smerujúcim k neskoršej rekonfigurácii postavenia balady a baladickosti v slovenských päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, je Bednárova doktorská práca o európskej balade, inšpirovaná znalcom folklóru profesorom Horákom počas pražských štúdií. V Bednárovej práci je zreteľný aspekt tragickosti a osudovosti, ktorý vychádza z antických inšpirácií.
Štúdia je príspevkom k výskumu mechanizmov a modov, ktoré v päťdesiatych rokoch narúšali tvrdé normy socialistického realizmu. Popri manifestovaných žánrových formách „šťastia“ sa latentne prítomné slovenské dispozície baladickosti ako naladenia tragiky a smútku postupne legitimizovali a v kontexte súvekej literatúry a umenia nadobudli manifestovanú podobu.
The goal of the paper is research into applying one of the key genres of the 19th and 20th centuries, which found its way to Slovak literature after year 1945. The balladic structure principle as well as the balladic tone were not only employed in literature, but it can also be noticed in the research into the intermedial connections with the other forms of art. While researching the chosen subject, the author applied the methods and terminology of the grant project named VEGA Poetika slovenskej literatúry po roku 1945. The project uses terms such as figuration and reconfiguration when working with historical material, reconstruction and historical process records.
Although the author seeks support in Alfonz Bednár´s works, particularly the novel Sklený vrch (The Glass Hill, 1954) and the literary screenplay of the film Tri dcéry (The Three Daughters, 1967), the hermeneutic interpretation of them is not the goal. After a brief outline of the evolution of assessing the relationships between the arts within the development of the current research into intermediality, the author considers the balladic principle to be a transmedial concept, which is – in the context of the research into modern Slovak art and culture – essetnial. She drew inspiration from literary historian Štefan Krčméry and his essays on Slovak folk songs, especially ballads. The terms such as rhythm, translation and transfusion in relation with music and melody correspond with the current terms of intermediality, while regarding the chosen subject, rhythm is the key one. The author´s most important anticipation marker directed at a later reconfiguration is the position of the ballad and the balladic principle in the 1950s and 1960s in Slovakia is Bednár´s dissertation on European ballad, which was inspired by folklore expert professor Horák during his Prague studies. Bednár´s writing featured an apparent aspect of tragedy and fatefulness, which comes from the Ancient inspirations.
The paper is a contribution to the research into the mechanisms and modes that were disintegrating the strict norms of Socialist Realism in the 1950s. Alongside the manifested genre forms of „happiness“ the latent Slovak dispositions of balladic elements such as tragic tone and sadness were gradually legitimized and in the context of contemporary literarture and art they became a form of manifestation.
Key words: ballad, rhythm, genre, tone, latent presence, manifestation, Socialist Realism
Ako citovať:
ISO 690:
Paštéková, J. 2018. Balada ako intermediálny rytmus. Manifestácia žánru ako erózia socialisticko-realistického chronotopu. In Slovenská literatúra, vol. 64, no.3, pp. 236-249. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Paštéková, J. (2018). Balada ako intermediálny rytmus. Manifestácia žánru ako erózia socialisticko-realistického chronotopu. Slovenská literatúra, 64(3), 236-249. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 12. 9. 2018