In: Slovenská literatúra, vol. 62, no. 5
Marcela Mikulová
Detaily:
Rok, strany: 2019, 353 - 365
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
Kľúčové slová: autorský subjekt, denník, cestopis, krajina ako väzenie, introspekcia, ideológia
Typ článku: Vedecká štúdia / Studies
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Štúdia zachytáva autorský subjekt S. H. Vajanského v neobvyklých situáciách, ktoré sa v jeho živote udiali bezprostredne po sebe. V roku 1904 bol ako novinár z politických dôvodov väznený vo Vacove, kde si písal Lístkový denník. Ako známy spisovateľ bol prominentným väzňom a stretával sa s mnohými prejavmi solidarity. Okrem každodenných záznamov z väzenského života a komentovania spoločensko-politických udalostí v ňom veľkú časť venoval kritickým poznámkam z čítania diela A. P. Čechova. Denník nepublikoval možno i z toho dôvodu, že jeho negatívne hodnotenie Čechova bolo v rozpore s veľmi priaznivým dobovým prijatím.
Do Benátok sa po prvý raz dostal v roku 1905, čím sa mu ako znalcovi umenia splnil sen a mohol zároveň svojím cestopisom Volosko-Venecia zaplniť medzeru v tomto žánri. Nadviazal na obľúbené a oceňované „talianske cesty“ svojich veľkých vzorov – J. W. Goetheho, či J. Kollára. Dodatočne dopisované pasáže zbavujú cestopis zážitkovej spontánnosti, nadchýnanie sa nad dokonalou krásou klasického umenia a zatracovanie všetkého súčasného potvrdzuje Vajanského ako reprezentanta „ideálneho“ realizmu. Oba žánre charakterizuje predstieranie autentickosti, samoľúbosť a rozčarovanie z nedostatku ocenenia – chýba im introspekcia, odstup od seba, či sebairónia. Autor v oboch žánroch až zneužíva svoju kompetenciu a premárnil šancu zobraziť sa ako mnohorozmerná osobnosť.
The study describes Vajanský´s author subject in unusual situations which occurred in his life one after another. In the year 1904 he was as a journalist imprisoned for political reasons in Vác, where he wrote a Note Diary. As a well-known writer he was a prominent prisoner and would come across many gestures of solidarity. Besides recording everyday prison life and commenting on social and political events, a significant part of the diary includes critical comments on A. P. Chekhov´s works that he was reading. One of the reasons why he did not publish the diary was his negative assessment of Chekhov, which was in contradiction to the positive contemporary reception.
Vajanský first came to Venice in 1905, which was for him as an art connoisseur a dream come true and he could fill a gap in this genre by writing his travelogue Volosko-Venecia. That way he followed in the footsteps of popular and much appreciated „Italian travels“ written by his idols – J. W. Goethe and J. Kollár. Additionally written parts remove spontaneity from the travelogue, enthusing about the perfect beauty of classical arts and condemning anything contemporary confirm that Vajanský is a representative of „ideal“ Realism. Both of the genres feature pretending authenticity, vanity and a sense of disenchantment with insufficient recognition – they lack introspection, detachment or self-deprication. The author in both genres overuses his competence and wastes a chance to depict himself as a multidimensional personality.
Key words: author subject, diary, travelogue, country as a prison, introspection, ideology
Ako citovať:
ISO 690:
Mikulová, M. 2019. Autorské ego v cudzom prostredí (Vajanský vo väzení a v Benátkach). In Slovenská literatúra, vol. 62, no.5, pp. 353-365. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Mikulová, M. (2019). Autorské ego v cudzom prostredí (Vajanský vo väzení a v Benátkach). Slovenská literatúra, 62(5), 353-365. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 11. 4. 2019