S novinármi do terénu
12. 7. 2007 | videné 4284-krát
S novinármi sme navštívili obec Bojná s jej unikátnym archeologickým náleziskom a Arborétum Mlyňany SAV.
Pri príležitosti 65. výročia založenia svojej predchodkyne, Slovenskej akadémie vied a umení, pozvala SAV 28. júna 2007 zástupcov médií na návštevu dvoch unikátnych lokalít – archeologického náleziska v obci Bojná, od vlaňajška známej starými slovanskými zvonmi a povestnými pozlátenými plaketami s jasnými symbolmi kresťanstva, ktoré sa v nej našli a Arboréta Mlyňany SAV.
ZASTÁVKA PRVÁ – BOJNÁ
V obci Bojná v Topoľčianskom okrese sme sa stretli s trojicou výskumníkov z Archeologického ústavu SAV – vedúcim výskumu archeológom PhDr. Karolom Pietom, DrSc., mladým archeológom Mgr. Branislavom Kovárom a výskumníkom - technikom Štefanom Hritzom a v dvoch minibusoch sme sa vydali cestou necestou do hlbín Považského Inovca na miesta, kde sa už pred viac ako 1 200 rokmi tvorili naše dejiny. Lesná cesta skončila a po 15 minútach pešieho stúpania od nedávnych dažďov značne rozbitým chodníkom, sme sa ocitli v miestach, kde sa kedysi dávno nachádzalo opevnené hradisko (podľa dôkazov slovanské) Bojná. Karol Pieta sa hneď pustil do výkladu "Miesto, kde stojíme, je vlastne brána hradiska, od ktorej sa na obe strany tiahnu ochranné valy, ktoré obkolesujú viac ako 11 ha územia. Z týchto miest pochádzajú aj tie slávne pozlátené plakety, ktoré sú dôkazom šírenia kresťanstva a písma na našom území už začiatkom 9. storočia. Dokopy sa tu doteraz našlo asi 3 000 predmetov – stovky železných hrivien, čo boli slovanské predmincové platidlá, kopije, šípy, kovania z konských ohlávok, jazdecké ostrohy, šperky, keramika, poľnohospodárske nástroje, tri zvony - aj keď len jeden celý a dva rozbité a už spomínané plakety".
Nie všetky predmety však našli archeológovia, aj keď o valoch a lokalite, ktorú obklopujú, vedeli. Archeológovia tu začali kopať až v r. 2004, keď sa k nim dostali informácie o vzácnych nálezoch, nájdených v týchto miestach v minulosti. Medzi nimi boli aj medené plakety, ktoré istému občanovi zanechal otec. Archeológovia sa s ním skontaktovali a za pomoci sponzorov za odmenu patriacu podľa zákona nálezcovi, plakety od neho odkúpili. Iné vzácne predmety pochádzajú od zberateľov, ktorí ich kúpili na rôznych burzách a aukciách a venovali štátu, niečo poskupovali múzeá. Takto sa podarilo zachrániť významnú časť nálezov z Bojnej, ku ktorým archeológovia pridali ďalšie. „Keď sme tu pred tromi rokmi začali kopať, v miestach, kde práve stojíme, cez jemné sitká sme doslova preosiali 25 metrov štvorcových. Našli sme viac ako 40 úlomkov z pozlátených plakiet, ďalšie veľké úlomky z ich obrúb a mnohé iné predmety. Všetky svedčili o intenzívnej hospodárskej činnosti a prítomnosti kresťanskej misie," hovorí K. Pieta. Plakety sú zrejme z prenosného oltára v podobe truhlice, ktorý sa rozhodla zrekonštruovať skupina nemeckých výskumníkov. Datovanie posúvajú do r. 780 až 820, teda do Pribinovského obdobia Nitrianskeho kniežatstva. Kresťanskú tradíciu potvrdzujú nielen kríže a bytosti s anjelskými krídlami zobrazené na plaketách, ale aj unikátne odlievané zvony, ktoré sa tu našli. Jeden celý a dva rozbité. "Zvony v tom čase už jednoznačne súviseli s liturgiou. Platili už pápežské nariadenia, že každý kostol musí mať zvon. Bohoslužby a všetky významné udalosti sa ohlasovali zvonením," vysvetľuje Karol Pieta.
2. júla začali v Bojnej opäť vykopávať históriu
Len tri roky prešli odvtedy, čo archeológovia SAV začali po prvý raz kopať v Bojnej. Vtedy ich na miesto výskumu zaviedol občan, ktorý si ešte ako chlapec pamätal, čo sa kde našlo. Štyri dni po návšteve novinárov, 2. júla 2007, sa v Bojnej začalo kopať znovu. Tento raz išli archeológovia naisto, podľa geofyzikálneho prieskumu - pomocou merania magnetometrom a georadarom, ktoré umožnia určiť, kde sú stavby a kde hromadné železné nálezy. A čo hľadajú? "Predovšetkým kostol. Kde je misia, tam je aj kostol. Mohol byť však aj drevený a vtedy by sa nemusel zachovať. Mohli by sme však nájsť aj domy, výrobné dielne a iné stavby, možno aj palácového typu. Opevnenie je mimoriadne veľké, výskum bude preto technicky aj finančne náročný. Nehovoriac o tom, že je tu práce pre niekoľko generácií archeológov," hovorí Karol Pieta.
Pomáha aj obec. V auguste otvoria múzeum.
Výskum sa teda začal. Pomohla mu aj päťmiliónová dotácia, ktorú archeológovia dostali od súčasnej vlády. Na celý výskum to však stačiť nebude, potrebné budú ďalšie dotácie. Ale už dnes je isté, že to nebudú premárnené peniaze. Výdatne pomáha aj obec Bojná a jej občania v čele so starostom obce Rudolfom Haydenom. Pre archeológov a brigádnikov obec za pomoci sponzorov, miestnych podnikateľov, zrekonštruovala dva domy, v lese upravili cestu, aby sa k valom dalo dostať aj autom, zabezpečili vhodné vozidlo a pomôžu aj s brigádnikmi.
Starosta obce sa na tlačovej besede v miestnom Kultúrnom dome netajil tým, že vďaka nálezom chcú rozbehnúť turistický ruch. "Plánujeme tu postaviť penzióny. Zatiaľ sme začali pútačmi, ktoré budú smerovať ľudí na Bojnú. A po skončení vykopávok aj priamo na valy. Cez našu obec pôjde náučný chodník - prírodovedný aj historický. Pôjde aj cez susednú Nitriansku Blatnicu, v ktorej je známa rotunda sv. Juraja z 9. stor. a končiť bude v Radošinej. Hotové máme už aj tabule. Sú z dreva, kryté budú dreveným šindľom. Tri budú v dedine a päť mimo nej. A čo je najdôležitejšie - v auguste otvárame v Kultúrnom dome trvalú expozíciu pokladu z Bojnej – pozlátené plakety, zvony, železné hrivny, rôzne náradie a mnohé iné predmety staré 1 200 rokov. Otvárať by ju mal prísť sám pán premiér," hovorí starosta Rudolf Hayden neskrývajúc hrdosť nad obcou, ktorá si vďaka historickému pokladu z dávnych čias vydobyla medzi okolitými obcami v súčasnosti osobitné postavenie. Vlastne, ako potvrdzujú nálezy, Bojná ho mala už v 8. a 9. storočí. Už vtedy bola Bojná popri Nitre hospodárskym a politickým centrom Pribinovho kniežatstva. Oživiť jej lesk a dávnu slávu môže pomôcť aj spomínaná 2. etapa archeologických vykopávok, s ktorými sa v lesoch Považského Inovca minulý týždeň začalo.
ZASTÁVKA DRUHÁ – ARBORÉTUM MLYŇANY SAV
Druhou zastávkou novinárskej exkurzie za unikátnymi lokalitami SAV bolo Arborétum Mlyňany SAV. Arborétum v Mlyňanoch je však natoľko unikátne miesto, že rovnako ako Bojná, si zaslúži osobitnú pozornosť. Píšeme o ňom preto na inom mieste. V článku Brány Arboréta pre verejnosť dokorán.
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula
Pri príležitosti 65. výročia založenia svojej predchodkyne, Slovenskej akadémie vied a umení, pozvala SAV 28. júna 2007 zástupcov médií na návštevu dvoch unikátnych lokalít – archeologického náleziska v obci Bojná, od vlaňajška známej starými slovanskými zvonmi a povestnými pozlátenými plaketami s jasnými symbolmi kresťanstva, ktoré sa v nej našli a Arboréta Mlyňany SAV.
ZASTÁVKA PRVÁ – BOJNÁ
V obci Bojná v Topoľčianskom okrese sme sa stretli s trojicou výskumníkov z Archeologického ústavu SAV – vedúcim výskumu archeológom PhDr. Karolom Pietom, DrSc., mladým archeológom Mgr. Branislavom Kovárom a výskumníkom - technikom Štefanom Hritzom a v dvoch minibusoch sme sa vydali cestou necestou do hlbín Považského Inovca na miesta, kde sa už pred viac ako 1 200 rokmi tvorili naše dejiny. Lesná cesta skončila a po 15 minútach pešieho stúpania od nedávnych dažďov značne rozbitým chodníkom, sme sa ocitli v miestach, kde sa kedysi dávno nachádzalo opevnené hradisko (podľa dôkazov slovanské) Bojná. Karol Pieta sa hneď pustil do výkladu "Miesto, kde stojíme, je vlastne brána hradiska, od ktorej sa na obe strany tiahnu ochranné valy, ktoré obkolesujú viac ako 11 ha územia. Z týchto miest pochádzajú aj tie slávne pozlátené plakety, ktoré sú dôkazom šírenia kresťanstva a písma na našom území už začiatkom 9. storočia. Dokopy sa tu doteraz našlo asi 3 000 predmetov – stovky železných hrivien, čo boli slovanské predmincové platidlá, kopije, šípy, kovania z konských ohlávok, jazdecké ostrohy, šperky, keramika, poľnohospodárske nástroje, tri zvony - aj keď len jeden celý a dva rozbité a už spomínané plakety".
Nie všetky predmety však našli archeológovia, aj keď o valoch a lokalite, ktorú obklopujú, vedeli. Archeológovia tu začali kopať až v r. 2004, keď sa k nim dostali informácie o vzácnych nálezoch, nájdených v týchto miestach v minulosti. Medzi nimi boli aj medené plakety, ktoré istému občanovi zanechal otec. Archeológovia sa s ním skontaktovali a za pomoci sponzorov za odmenu patriacu podľa zákona nálezcovi, plakety od neho odkúpili. Iné vzácne predmety pochádzajú od zberateľov, ktorí ich kúpili na rôznych burzách a aukciách a venovali štátu, niečo poskupovali múzeá. Takto sa podarilo zachrániť významnú časť nálezov z Bojnej, ku ktorým archeológovia pridali ďalšie. „Keď sme tu pred tromi rokmi začali kopať, v miestach, kde práve stojíme, cez jemné sitká sme doslova preosiali 25 metrov štvorcových. Našli sme viac ako 40 úlomkov z pozlátených plakiet, ďalšie veľké úlomky z ich obrúb a mnohé iné predmety. Všetky svedčili o intenzívnej hospodárskej činnosti a prítomnosti kresťanskej misie," hovorí K. Pieta. Plakety sú zrejme z prenosného oltára v podobe truhlice, ktorý sa rozhodla zrekonštruovať skupina nemeckých výskumníkov. Datovanie posúvajú do r. 780 až 820, teda do Pribinovského obdobia Nitrianskeho kniežatstva. Kresťanskú tradíciu potvrdzujú nielen kríže a bytosti s anjelskými krídlami zobrazené na plaketách, ale aj unikátne odlievané zvony, ktoré sa tu našli. Jeden celý a dva rozbité. "Zvony v tom čase už jednoznačne súviseli s liturgiou. Platili už pápežské nariadenia, že každý kostol musí mať zvon. Bohoslužby a všetky významné udalosti sa ohlasovali zvonením," vysvetľuje Karol Pieta.
2. júla začali v Bojnej opäť vykopávať históriu
Len tri roky prešli odvtedy, čo archeológovia SAV začali po prvý raz kopať v Bojnej. Vtedy ich na miesto výskumu zaviedol občan, ktorý si ešte ako chlapec pamätal, čo sa kde našlo. Štyri dni po návšteve novinárov, 2. júla 2007, sa v Bojnej začalo kopať znovu. Tento raz išli archeológovia naisto, podľa geofyzikálneho prieskumu - pomocou merania magnetometrom a georadarom, ktoré umožnia určiť, kde sú stavby a kde hromadné železné nálezy. A čo hľadajú? "Predovšetkým kostol. Kde je misia, tam je aj kostol. Mohol byť však aj drevený a vtedy by sa nemusel zachovať. Mohli by sme však nájsť aj domy, výrobné dielne a iné stavby, možno aj palácového typu. Opevnenie je mimoriadne veľké, výskum bude preto technicky aj finančne náročný. Nehovoriac o tom, že je tu práce pre niekoľko generácií archeológov," hovorí Karol Pieta.
Pomáha aj obec. V auguste otvoria múzeum.
Výskum sa teda začal. Pomohla mu aj päťmiliónová dotácia, ktorú archeológovia dostali od súčasnej vlády. Na celý výskum to však stačiť nebude, potrebné budú ďalšie dotácie. Ale už dnes je isté, že to nebudú premárnené peniaze. Výdatne pomáha aj obec Bojná a jej občania v čele so starostom obce Rudolfom Haydenom. Pre archeológov a brigádnikov obec za pomoci sponzorov, miestnych podnikateľov, zrekonštruovala dva domy, v lese upravili cestu, aby sa k valom dalo dostať aj autom, zabezpečili vhodné vozidlo a pomôžu aj s brigádnikmi.
Starosta obce sa na tlačovej besede v miestnom Kultúrnom dome netajil tým, že vďaka nálezom chcú rozbehnúť turistický ruch. "Plánujeme tu postaviť penzióny. Zatiaľ sme začali pútačmi, ktoré budú smerovať ľudí na Bojnú. A po skončení vykopávok aj priamo na valy. Cez našu obec pôjde náučný chodník - prírodovedný aj historický. Pôjde aj cez susednú Nitriansku Blatnicu, v ktorej je známa rotunda sv. Juraja z 9. stor. a končiť bude v Radošinej. Hotové máme už aj tabule. Sú z dreva, kryté budú dreveným šindľom. Tri budú v dedine a päť mimo nej. A čo je najdôležitejšie - v auguste otvárame v Kultúrnom dome trvalú expozíciu pokladu z Bojnej – pozlátené plakety, zvony, železné hrivny, rôzne náradie a mnohé iné predmety staré 1 200 rokov. Otvárať by ju mal prísť sám pán premiér," hovorí starosta Rudolf Hayden neskrývajúc hrdosť nad obcou, ktorá si vďaka historickému pokladu z dávnych čias vydobyla medzi okolitými obcami v súčasnosti osobitné postavenie. Vlastne, ako potvrdzujú nálezy, Bojná ho mala už v 8. a 9. storočí. Už vtedy bola Bojná popri Nitre hospodárskym a politickým centrom Pribinovho kniežatstva. Oživiť jej lesk a dávnu slávu môže pomôcť aj spomínaná 2. etapa archeologických vykopávok, s ktorými sa v lesoch Považského Inovca minulý týždeň začalo.
ZASTÁVKA DRUHÁ – ARBORÉTUM MLYŇANY SAV
Druhou zastávkou novinárskej exkurzie za unikátnymi lokalitami SAV bolo Arborétum Mlyňany SAV. Arborétum v Mlyňanoch je však natoľko unikátne miesto, že rovnako ako Bojná, si zaslúži osobitnú pozornosť. Píšeme o ňom preto na inom mieste. V článku Brány Arboréta pre verejnosť dokorán.
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula