Vedecké kaviarne SAVinci získali medzinárodný rozmer
Magnetické búrky: krása a riziko. Takouto prezentáciou francúzskej vedkyne Mioary Mandea sa 24. septembra v bratislovskom KC Dunaj začala mimoriadna séria vedeckých kaviarní SAVinci FRANCE. Tri takéto podujatia pripravil na tohtoročnú jeseň Francúzsky inštitút na Slovensku v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Nechal sa inšpirovať jej pravidelnými vedeckými kaviarňami SAVinci, ktoré SAV naštartovala začiatkom roku, aby poskytla verejnosti možnosť lepšie spoznať svojich špičkových pracovníkov.
Ako prvá z troch francúzskych vedcov, ktorých do konca roka predstavia vedecké kaviarne SAVinci FRANCE mala prednášku a diskusiu so slovenskými poslucháčmi v stredu v Bratislave geofyzička Mioara Mandea. Je vedúcou projektov na Oddelení pozorovania Zeme, v Sekcii stratégie a projektov na francúzskom Národnom centre pre výskum vesmíru. Venuje sa pozorovaniam magnetických polí Zeme, popisu zmien v čase a priestore geomagnetického poľa, aplikácii nových matematických metód pri spracovaní údajov v tejto oblasti, štúdiu vnútornej štruktúry Zeme, štúdiu magnetického poľa Marsu a Merkúru i výskumu geofyzikálnych zmien v oblasti Arktídy...
Magnetické polia Zeme boli témou bratislavskej prezentácie tejto francúzskej vedkyne. Venovala sa ich významu pri ochrane Zeme, metódam ich skúmania. Odpovedala na otázky o magnetických búrkach a o tom, aké sú šance vedcov naučiť sa ich predpovedať. Prezentovala pôsobenie týchto búrok i to, aké riziká predstavujú pre Zem a jej obyvateľov, najmä pri súčasnej úrovni techniky. Opísala tiež následky magnetickej búrky, ktorá 13. marca 1989 na šesť hodín úplne vyradila kanadskú prenosovú sústavu Hydro-Quebec. K tomu dodala, že to bolo po prvý raz, čo moderná civilizácia pocítila takýmto spôsobom dopad magnetickej búrky.
Návštevníkov vedeckej kaviarne SAVinci FRANCE zaujala aj téma poklesu magnetického poľa, čo znamená pre túto planétu a jej obyvateľov i to, či sa blížime k zmene magnetických pólov Zeme. Tie sa podľa výskumov posledný krát menili pred 790 tisíc rokmi. „Ak by aj k ďalšej zmene došlo, trvala by zhruba tisíc rokov,“ povedala M. Mandea.
M. Mandea absolvovala na Univerzite v Bukurešti špecializáciu geológia a geofyzika, kde získala v roku 1993 aj doktorát. Ten neskôr získala aj na parížskom Ústave fyziky Zeme, rovnako, ako docentúru (2001). Je členkou viacerých medzinárodných organizácii, okrem iného Francúzskej geologickej spoločnosti, Európskej geologickej únie i Americkej geofyzikálnej únie. Publikuje vo významných vedeckých časopisoch a okrem iných medzinárodných ocenení získala v roku 2000 aj Pamätnú medailu Slovenskej akadémie vied.
Ako v stredu večer na vedeckej kaviarni povedal Hervé Guillermet, atašé pre vedeckú, univerzitnú a administratívnu spoluprácu veľvyslanectva Francúzskej republiky na Slovensku, Francúzsky inštitút na Slovensku pripravuje vedecké kaviarne SAVinci FRANCE pri príležitosti štartu FabLab. Ide o verejne prístupnú dielňu s modernými technológiami digitálnej výroby (3D tlačiareň, laserový vyrezávač atď.), ktorú tento inštitút rozbieha spolu s hlavným mestom, Centrom vedecko-technických informácií SR a Fakultou informatiky a informačných technológií STU. Otvoria ju na prelome októbra a novembra.
Text: M. Podstupka, foto: G. Kuchta