Pracovníci SAV v našich médiách
2. 8. 2005 | videné 3271-krát
Košickí fyzici zabodovali vo Fermilab Chicago; hosťom Nočnej pyramídy SRo bol vo štvrtok prof. Pavol Šajgalík; Slováci očami susedov v najnovšom Týždni; liečenie mušími larvami v novej Slovenke; naši kolegovia v mesačníkoch Quark a Kozmos…
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Významná účasť RNDr. Jaroslava Antoša, CSc. a jeho doktoranda Romana Lysáka z ÚEF SAV v rámci medzinárodného kolektívu je uvedená na web-stránke Fermilab Today, v kapitole VÝSLEDOK TÝĎŇA. Pod titulkom Top Dileptons Have Mass Appeal sa o.i. píše: Teams of researchers from the US, Canada, Russia, Finland, Taiwan and Slovakia working at CDF have recently completed four new precision top mass measurements in dilepton events...
Experiment CDF je jedným z dvoch experimentov na urýchľovačom komplexe TEVATRON (Fermi National Laboratory, Batavia, USA), ktorý zráža protóny s antiprotónmi pri zatiaľ najvyššej energii zrážky 1,96 TeV. CDF pozostáva z vyše 700 členov (fyzikov), zastúpené sú v nej napríklad všetky najvýznamnejšie univerzity USA. Najväčším objavom tejto kolaborácie bol objav top kvarku (zo Slovenska Dr. J. Antoš je spoluautorom tohto objavu) ku ktorému došlo pred desiatimi rokmi. Ak je súčasné teoretické poznanie mikrosveta správne, top kvark by mal byt „posledným“ kvarkom v štruktúre fundametálnych častíc.
Téma top kvarku je aj po desiatich rokoch stále „najhorúcejšou“ témou v experimentálnej fyzike vysokých energií. Jedným z dôvodov je, že presnejšie určenie hmotnosti top kvarku vedie k upresneniu oblasti hmotnosti, v ktorej sa ma nachádzať Higgsova častica - posledný experimentálne neobjavený článok potvrdzujúci platnosť súčasného teoretického pohľadu na mikrosvet. Kvôli objavu Higgsovej častice sa buduje v Ženeve urýchľovací komplex LHC, ktorý 7-násobne prekoná rekord TEVATRON-u.
Dva roky bola naša skupinka jedinou, ktorá dokázala určiť hmotnosť top kvarku v tzv. dileptovom kanále. To je samo osebe ekvivalentný úspech ako terajšie ocenenie "Fermilab Result of the Week". Experiment (s menšími prestávkami pokračuje, tým sa zvyšuje štatistika prípadov s produkciou top kvarku a tým pádom sa darí zmenšiť štatistické chyby meraných parametrov top kvarku. V danom prípade sa podarilo zhruba na polovicu znížiť aj štatistickú aj systematickú chybu v porovnaní s výsledkom spred roka.
Okrem našej skupiny, nezávisle aj tri ďalšie skupiny v kolaborácii CDF boli schopné urobiť rôznymi metódami určenie hmotnosti top kvarku v dileptónovom kanále. Výsledky sú
konzistené. Tento výsledok kolaborácie CDF je vo FNAL považovaný za tak významný, že bol ohodnotený ako „Fermilab Result of the Week“ v oficiálnom internetovom časopise FNAL, ktorý propaguje výsledky FNAL širšej verejnosti:
http://www.fnal.gov/pub/today/archive_2005/today05-07-28.html ,
náš výsledok je na uvedenom grafe prvý zhora.
Čo sa týka podielu na ocenení, určenie hmotnosti top kvarku sa urobilo metódou, ktorú pred rokmi vyvinul Dr. J. Antoš (J. Antos, Acta Phys. Slovaca 49, No. 2, 127/1999). Pri aplikácii tejto metódy, bol dominantný prínos dvoch PhD. študentov Dr. Antoša – R. Lysáka (ÚEF SAV, Slovensko) a T. Maki (Helsinská univerzita, Fínsko).
Spolupráca na tomto projekte by nebola možná bez finančnej pomoci prostredníctvom grantu VEGA a hlavne podpory z Academie Sinica, Taiwan.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
O práci Ústavu anorganickej chémie SAV hovoril vo štvrtok o 22:30 v slovenskom rozhlase riaditeľ ústavu prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. Ústav získal Zlatú Inchebu 2005 za keramický kompozit, ktorý má nielen výborné mechanické vlastnosti, ale pri svojom poškodení a vzniku prvých trhliniek zmení elektrický odpor vstavanej vodivej vrstvy a „upozorní“ tak na potrebu svojej výmeny. Keby toto mali ochranné doštičky v raketopláne, astronauti by presne vedeli, na čom sú…
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Slováci očami susedov – to je titulok článku Mgr. Petra Šoltésa, PhD. (SÚJS SAV) v 31. čísle časopisu .týždeň (na obálke je raketoplán Discovery). V podtitule sa pýta: čo tak „obyčajný, bežný Slovák“ v kontraste s „najväčšími“? Ako vyzerá a čo si o ňom myslia Česi, Maďari či Poliaci? Za povšimnutie stojí, že to, čo sme my vyzdvihovali ako naše národné cnosti, druhá strana často hodnotí ako dôsledky zaostalosti... Dobre to nadväzuje na rozhovor Barbary Lášticovej (KVSBK SAV) vo včerajšom rozhlasovom Rannom ladení na stanici Devín, kde hovorila o knižke Mýty naše slovenské a najmä o tom, že máloktorý národ vie brať sám seba s humorom.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Slovenka č. 32 s Helenou Vondráčkovou na titulnej strane prináša pohľad Andrey Eliášovej na možnosti alternatívnych postupov v medicíne. Prináša klinické skúsenosti s liečením rán mušími larvami: písali sme o nich už na našej web-stránke 30. marca:
http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=416
Článok vyzdvihuje podiel Ústavu zoológie SAV na zavádzaní tejto staronovej liečebnej metódy.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Čo prináša mesačník QUARK vo svojom júlovom čísle?
Challenger nemusel havarovať, keby mal doštičky nášho z kompozitu, ktorý v predstihu avizuje svoje poškodenie – hovorí prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV. Pripája svoj názor, že ak sa chceme udržať v medzinárodnom kontexte, musíme za účasť v cudzích laboratóriách platiť svojím rozumom. Keby veda na Slovensku dostávala viac, nemuseli by sme svoje nápady realizovať vonku...
O význame vody pre život na Zemi píše RNDr. Oľga Majerčáková, CSc. (SHMÚ) a RNDr. Juraj Majerčák, PhD. (Ústav hydrológie SAV). Dočítate sa o zásobách, využiteľnosti, ale aj zraniteľnosti zdrojov, o vode ako zdroji elektriny, tepelnom regulátore aj všestrannom rozpúšťadle.
O tom, ako s pomocou satelitov zviditeľniť neviditeľnú kozmickú plazmu, píše RNDr. Ján Baláž, CSc. (Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach).
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Hlavnou témou 4. čísla dvojmesačníka KOZMOS, ktoré práve vyšlo, je Saturn a jeho prstence (s doteraz najvyšším rozlíšením a podrobnosťami z Titanu). Ďalšími témami sú Slnečné plachetnice, Deep Impact, Stopy dávnych povodní, Rovery na Marse prezimovali a i.
Pojem astroteológie a jeho obsah rozoberá náš kolega RNDr. Igor Kapišinský, CSc. (AsÚ SAV). Začína recenziou knihy S. J. Dicka Život v jiných světech (z angl. originálu „Live on Other Worlds“) – Debata dvacátého století o mimozemském životě, vyšlo v Edícii Kolumbus, Mladá fronta, Praha 2004. Steven Dick je riaditeľom historického úradu NASA, hlavným historikom NASA a spoluzakladateľom Astrobiologického ústavu NASA (a nie Astrologického ústavu, ako nám to asi pred dvoma rokmi zvestovali naše médiá).
Po recenzii nasleduje Kapišinského úvaha: Existujú v kozme reprízy našich dejín spásy? Vybrali sme len prvú tretinu z rozsiahleho textu:
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Astroteológia: Existujú v kozme reprízy našich dejín spásy?
Dovoľte mi vrátiť sa trochu obšírnejšie k 8. kapitole, ktorá má podtitul Význam života: Dôsledky mimozemskej inteligencie (str. 289 až 318) a byť aj trošku osobnejší. Prečo ma práve táto kapitola tak zaujala?
Už asi pred desaťročím som tvrdil, že ak akceptujeme opodstatnenosť biofyzikálnej kozmológie (teda možnosť vzniku a evolúcie živých organizmov aj mimo Zeme – a logicky teda aj možnosť existencie iných „životodarných“ planét) a pripúšťame jestvovanie Multivesmíru (teda možnosti existencie ďalších vesmírov mimo toho nášho – pozri aj záverečnú poznámku), potom to nutne musí mať dopad na postavenie človeka vo svete, hlavne v kontexte s náboženstvom a hlavne teológiou spásy. Keďže dnes, pod ťarchou vážnych argumentov nemožno už úvahy o biofyzikálnej kozmológii a Multivesmíre (aspoň v teoretickej rovine) jednoducho odmietnuť, už dávnejšie som začal mať obavy, či je aj teológia pripravená na otázky, ktoré sa pred ňou môžu raz celkom reálne (možno i nečakane) objaviť. A tak som sa ako naivné dieťa začal napríklad pýtať, či naše úzko antropocentrické videnie vykupiteľského diela Krista, zamerané cez kresťanskú soteriológiu výlučne na druh „homo sapiens sapiens“ a našu Zem, berie dostatočne na vedomie aspoň spomínané dva momenty.
Zopakujem ich: možnosť biologického vesmíru, resp. biofyzikálnej kozmológie a možná existencia Multivesmíru, t.j. jestvovanie akejsi množiny iných paralelných vesmírov, ktorá môže mať principiálne aj nekonečný počet prvkov! Mimochodom, nie je lepšie túto množinu nazývať multiverzum? Nech je to už akokoľvek, aj tak sa (ne)smelo pýtam: ak je Boh Tvorcom a Pánom (či „Pantokrátorom“) celého „Všehomíru“ (je to to isté čo multiverzum?), ako je to s plánom a realizáciou Jeho vykupiteľského diela? Ak by teda bolo (alebo je) v Božom diele miesto aj pre iné inteligentné (radšej nech sú inteligentnejšie) bytosti v iných častiach nášho pozorovateľného či pozorovaného vesmíru (iba ten samotný obsahuje minimálne 200 miliárd galaxií, z ktorých každá obsahuje asi 200 miliárd hviezd), alebo obdobne aj v iných podobných vesmíroch, ako by to bolo s dejinami spásy (vykúpenia) pre prípadné E. T. či MZC? Aj tam by sa opakoval reťazec príčin a následkov ako v našom (šťastnom či nešťastnom?) prípade? Existovalo by aj v iných svetoch nejaké „Stvorenie“ kozmického pokolenia E. T., ktoré by si tiež cez svojich zástupcov v akomsi „kozmickom raji“ vykoledovali „pád“ a všetko, čo má po ňom nasledovať? Inak povedané, opakovala by sa ešte niekde naša terestrická „felix culpa – šťastná vina“, a koľkokrát asi? A prebehlo by (muselo by?) následne aj Vtelenie Krista, aby cez Jeho vykupiteľské dielo mohlo aj toto, pre nás cudzie „kozmoľudstvo“, dosiahnuť večnú spásu? Alebo náš svet, o ktorom sa niekedy hovorí, že je „najlepší z možných svetov“, vôbec nemá najlepších obyvateľov (veď neposlušní Adam a Eva v Edene jedia jablko zo zakázaného stromu poznania, uvaľujúc tým na svojich potomkov ako trest za tento hriech smrteľnosť, a z toho vyplývajúcu nutnú potrebu vykúpenia skrze obetu Syna Božieho, atď.), ale naopak, v tých ostatných svetoch sú hypotetickí E. T. takí vzorní, že sa voči Tvorcovi (ten „Ich“, by mal byť podľa definície identický s „Naším“) ničím neprevinia, a preto sa tam v žiadnej podobe nemusí „padať“ a dielo vykúpenia opakovať?
Viem, že otázky tohto typu (a patria k nim aj takéto: Môže Boh stvoriť taký ťažký kameň, aby ho nezdvihol? Alebo: Čo robil večne existujúci Boh pred stvorením sveta?) teológovia nemajú príliš v obľube. Považujú ich prinajmenšom za predčasné, špekulatívne a nateraz úplne neaktuálne. Ja si to nemyslím a nemyslím si ani to, že „Boh pred stvorením sveta sedel v lieskovom nebeskom hájiku a plietol korbáč na tých, ktorí takéto a podobné otázky kladú“ (M. Luther). Sú to predsa otázky legitímne a v podstate vážne, a pre teológiu aj ťažké. Veď takéto problémy trápili už na prelome 4. a 5. storočia i svätého Augustína (večnosť Boha, „Jeho“ a „náš“ čas) a vynárali sa v rôznych podobách znova aj v 15. storočí, ktoré popieralo pluralitu sveta v zmysle Aristotelovho učenia. V svojej knihe Dicke spomína, že teológovia tej doby, aj keď pripúšťali, že Boh mohol stvoriť iné svety, nevedeli si predstaviť, aby Kristus zomrel znovu v nejakom inom svete! Túto myšlienku v protestantstve použil Philipp Melanchthon, stúpenec a ideológ Martina Luthera, dokonca ako argument v nechutných výpadoch proti Kopernikovej teórii heliocentrizmu. Tvrdil napríklad, že „nesmieme predpokladať existenciu iných svetov, pretože je nepredstaviteľné, aby Kristus zomrel a vstal z mŕtvych viackrát. A ani si nesmieme myslieť, že v iných svetoch, ktoré nepoznajú Syna Božieho, môžu byť ľudia spasení k večnému životu.“ Je príznačné, že zrejme Melanchthonom takto ovplyvnený Luther o Kopernikovi niekedy písal, ako o „sarmantskom hlupákovi“, ktorý „do astronómie vnáša chaos!“
Táto otázka nedala pokoj ani Keplerovi a samozrejme ani iným vedcom a mysliteľom v priebehu ďalších storočí (podrobnejšie v recenzovanej knihe a okrajovo i v záverečných poznámkach), ale problém (mimozemský život) explicitne vyjadril a zaradil do teológie až na prelome 17. a 18. storočia anglikánsky kňaz a člen Kráľovskej spoločnosti William Derham. Ten v svojej knihe Astro-Theology (Astroteológia) okrem iného napísal, že „početné obývané svety, iba potvrdzujú veľkoleposť Bohom stvoreného vesmíru.“ Tým sa ale spory iba začali. Už v roku 1793 Thomas Paine v knihe Age of Reason (Vek rozumu) tvrdo vyhlásil, že mimozemšťania a kresťanstvo sa nedajú miešať, a že „kto si myslí, že verí v oboje, ten v skutočnosti nepoznal ani jedno.“ V priebehu 19. storočia niektorí v týchto zmätkoch odvrhli kresťanstvo, iní zasa pluralitu sveta, ale mnohí našli cesty, ako oboje skĺbiť (S. Dick). Samozrejme, že „Derhamova astroteológia“ už v 20. storočí zaznamenala premeny. Dostala nový význam i obsah vo svetle búrlivého rozvoja prírodných vied, špeciálne astrofyziky, kozmológie, biológie, genetiky i inovovaných, dokonalejších programov SETI. Alebo slovami Dickeho: „ Dospela k popisu modifikácie teológie a náboženstva, aké by sa mohli rozvinúť v dobe po objave inteligencie na nebesiach.“ A priznám sa, že v tomto duchu a v týchto intenciách, by sa na dôchodku aj mne páčilo pracovať. A čo tak zriadiť na UK nejakú menšiu „katedričku“ astroteológie? Možno by to nebolo až také márne a nereálne...
Uvedené veci nie sú však až také jednoduché, ako som ich tu podal v snahe byť čo najzrozumiteľnejší. Na záver chcem preto pripojiť aj niekoľko odbornejších, avšak stále ani zďaleka nie vyčerpávajúcich poznámok, ktoré jednak naznačia ďalšie súvislosti s touto témou a zároveň, aspoň dúfam, budú aj novou inšpiráciou pre potrebné diskusie medzi prírodovedcami, filozofmi a teológmi.
Poznámka k Multivesmíru – multiverzu:
(...)
Celý text úvahy si môžete prečítať vo 4. čísle časopisu Kozmos.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Významná účasť RNDr. Jaroslava Antoša, CSc. a jeho doktoranda Romana Lysáka z ÚEF SAV v rámci medzinárodného kolektívu je uvedená na web-stránke Fermilab Today, v kapitole VÝSLEDOK TÝĎŇA. Pod titulkom Top Dileptons Have Mass Appeal sa o.i. píše: Teams of researchers from the US, Canada, Russia, Finland, Taiwan and Slovakia working at CDF have recently completed four new precision top mass measurements in dilepton events...
Experiment CDF je jedným z dvoch experimentov na urýchľovačom komplexe TEVATRON (Fermi National Laboratory, Batavia, USA), ktorý zráža protóny s antiprotónmi pri zatiaľ najvyššej energii zrážky 1,96 TeV. CDF pozostáva z vyše 700 členov (fyzikov), zastúpené sú v nej napríklad všetky najvýznamnejšie univerzity USA. Najväčším objavom tejto kolaborácie bol objav top kvarku (zo Slovenska Dr. J. Antoš je spoluautorom tohto objavu) ku ktorému došlo pred desiatimi rokmi. Ak je súčasné teoretické poznanie mikrosveta správne, top kvark by mal byt „posledným“ kvarkom v štruktúre fundametálnych častíc.
Téma top kvarku je aj po desiatich rokoch stále „najhorúcejšou“ témou v experimentálnej fyzike vysokých energií. Jedným z dôvodov je, že presnejšie určenie hmotnosti top kvarku vedie k upresneniu oblasti hmotnosti, v ktorej sa ma nachádzať Higgsova častica - posledný experimentálne neobjavený článok potvrdzujúci platnosť súčasného teoretického pohľadu na mikrosvet. Kvôli objavu Higgsovej častice sa buduje v Ženeve urýchľovací komplex LHC, ktorý 7-násobne prekoná rekord TEVATRON-u.
Dva roky bola naša skupinka jedinou, ktorá dokázala určiť hmotnosť top kvarku v tzv. dileptovom kanále. To je samo osebe ekvivalentný úspech ako terajšie ocenenie "Fermilab Result of the Week". Experiment (s menšími prestávkami pokračuje, tým sa zvyšuje štatistika prípadov s produkciou top kvarku a tým pádom sa darí zmenšiť štatistické chyby meraných parametrov top kvarku. V danom prípade sa podarilo zhruba na polovicu znížiť aj štatistickú aj systematickú chybu v porovnaní s výsledkom spred roka.
Okrem našej skupiny, nezávisle aj tri ďalšie skupiny v kolaborácii CDF boli schopné urobiť rôznymi metódami určenie hmotnosti top kvarku v dileptónovom kanále. Výsledky sú
konzistené. Tento výsledok kolaborácie CDF je vo FNAL považovaný za tak významný, že bol ohodnotený ako „Fermilab Result of the Week“ v oficiálnom internetovom časopise FNAL, ktorý propaguje výsledky FNAL širšej verejnosti:
http://www.fnal.gov/pub/today/archive_2005/today05-07-28.html ,
náš výsledok je na uvedenom grafe prvý zhora.
Čo sa týka podielu na ocenení, určenie hmotnosti top kvarku sa urobilo metódou, ktorú pred rokmi vyvinul Dr. J. Antoš (J. Antos, Acta Phys. Slovaca 49, No. 2, 127/1999). Pri aplikácii tejto metódy, bol dominantný prínos dvoch PhD. študentov Dr. Antoša – R. Lysáka (ÚEF SAV, Slovensko) a T. Maki (Helsinská univerzita, Fínsko).
Spolupráca na tomto projekte by nebola možná bez finančnej pomoci prostredníctvom grantu VEGA a hlavne podpory z Academie Sinica, Taiwan.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
O práci Ústavu anorganickej chémie SAV hovoril vo štvrtok o 22:30 v slovenskom rozhlase riaditeľ ústavu prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. Ústav získal Zlatú Inchebu 2005 za keramický kompozit, ktorý má nielen výborné mechanické vlastnosti, ale pri svojom poškodení a vzniku prvých trhliniek zmení elektrický odpor vstavanej vodivej vrstvy a „upozorní“ tak na potrebu svojej výmeny. Keby toto mali ochranné doštičky v raketopláne, astronauti by presne vedeli, na čom sú…
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Slováci očami susedov – to je titulok článku Mgr. Petra Šoltésa, PhD. (SÚJS SAV) v 31. čísle časopisu .týždeň (na obálke je raketoplán Discovery). V podtitule sa pýta: čo tak „obyčajný, bežný Slovák“ v kontraste s „najväčšími“? Ako vyzerá a čo si o ňom myslia Česi, Maďari či Poliaci? Za povšimnutie stojí, že to, čo sme my vyzdvihovali ako naše národné cnosti, druhá strana často hodnotí ako dôsledky zaostalosti... Dobre to nadväzuje na rozhovor Barbary Lášticovej (KVSBK SAV) vo včerajšom rozhlasovom Rannom ladení na stanici Devín, kde hovorila o knižke Mýty naše slovenské a najmä o tom, že máloktorý národ vie brať sám seba s humorom.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Slovenka č. 32 s Helenou Vondráčkovou na titulnej strane prináša pohľad Andrey Eliášovej na možnosti alternatívnych postupov v medicíne. Prináša klinické skúsenosti s liečením rán mušími larvami: písali sme o nich už na našej web-stránke 30. marca:
http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=416
Článok vyzdvihuje podiel Ústavu zoológie SAV na zavádzaní tejto staronovej liečebnej metódy.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Čo prináša mesačník QUARK vo svojom júlovom čísle?
Challenger nemusel havarovať, keby mal doštičky nášho z kompozitu, ktorý v predstihu avizuje svoje poškodenie – hovorí prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV. Pripája svoj názor, že ak sa chceme udržať v medzinárodnom kontexte, musíme za účasť v cudzích laboratóriách platiť svojím rozumom. Keby veda na Slovensku dostávala viac, nemuseli by sme svoje nápady realizovať vonku...
O význame vody pre život na Zemi píše RNDr. Oľga Majerčáková, CSc. (SHMÚ) a RNDr. Juraj Majerčák, PhD. (Ústav hydrológie SAV). Dočítate sa o zásobách, využiteľnosti, ale aj zraniteľnosti zdrojov, o vode ako zdroji elektriny, tepelnom regulátore aj všestrannom rozpúšťadle.
O tom, ako s pomocou satelitov zviditeľniť neviditeľnú kozmickú plazmu, píše RNDr. Ján Baláž, CSc. (Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach).
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Hlavnou témou 4. čísla dvojmesačníka KOZMOS, ktoré práve vyšlo, je Saturn a jeho prstence (s doteraz najvyšším rozlíšením a podrobnosťami z Titanu). Ďalšími témami sú Slnečné plachetnice, Deep Impact, Stopy dávnych povodní, Rovery na Marse prezimovali a i.
Pojem astroteológie a jeho obsah rozoberá náš kolega RNDr. Igor Kapišinský, CSc. (AsÚ SAV). Začína recenziou knihy S. J. Dicka Život v jiných světech (z angl. originálu „Live on Other Worlds“) – Debata dvacátého století o mimozemském životě, vyšlo v Edícii Kolumbus, Mladá fronta, Praha 2004. Steven Dick je riaditeľom historického úradu NASA, hlavným historikom NASA a spoluzakladateľom Astrobiologického ústavu NASA (a nie Astrologického ústavu, ako nám to asi pred dvoma rokmi zvestovali naše médiá).
Po recenzii nasleduje Kapišinského úvaha: Existujú v kozme reprízy našich dejín spásy? Vybrali sme len prvú tretinu z rozsiahleho textu:
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Astroteológia: Existujú v kozme reprízy našich dejín spásy?
Dovoľte mi vrátiť sa trochu obšírnejšie k 8. kapitole, ktorá má podtitul Význam života: Dôsledky mimozemskej inteligencie (str. 289 až 318) a byť aj trošku osobnejší. Prečo ma práve táto kapitola tak zaujala?
Už asi pred desaťročím som tvrdil, že ak akceptujeme opodstatnenosť biofyzikálnej kozmológie (teda možnosť vzniku a evolúcie živých organizmov aj mimo Zeme – a logicky teda aj možnosť existencie iných „životodarných“ planét) a pripúšťame jestvovanie Multivesmíru (teda možnosti existencie ďalších vesmírov mimo toho nášho – pozri aj záverečnú poznámku), potom to nutne musí mať dopad na postavenie človeka vo svete, hlavne v kontexte s náboženstvom a hlavne teológiou spásy. Keďže dnes, pod ťarchou vážnych argumentov nemožno už úvahy o biofyzikálnej kozmológii a Multivesmíre (aspoň v teoretickej rovine) jednoducho odmietnuť, už dávnejšie som začal mať obavy, či je aj teológia pripravená na otázky, ktoré sa pred ňou môžu raz celkom reálne (možno i nečakane) objaviť. A tak som sa ako naivné dieťa začal napríklad pýtať, či naše úzko antropocentrické videnie vykupiteľského diela Krista, zamerané cez kresťanskú soteriológiu výlučne na druh „homo sapiens sapiens“ a našu Zem, berie dostatočne na vedomie aspoň spomínané dva momenty.
Zopakujem ich: možnosť biologického vesmíru, resp. biofyzikálnej kozmológie a možná existencia Multivesmíru, t.j. jestvovanie akejsi množiny iných paralelných vesmírov, ktorá môže mať principiálne aj nekonečný počet prvkov! Mimochodom, nie je lepšie túto množinu nazývať multiverzum? Nech je to už akokoľvek, aj tak sa (ne)smelo pýtam: ak je Boh Tvorcom a Pánom (či „Pantokrátorom“) celého „Všehomíru“ (je to to isté čo multiverzum?), ako je to s plánom a realizáciou Jeho vykupiteľského diela? Ak by teda bolo (alebo je) v Božom diele miesto aj pre iné inteligentné (radšej nech sú inteligentnejšie) bytosti v iných častiach nášho pozorovateľného či pozorovaného vesmíru (iba ten samotný obsahuje minimálne 200 miliárd galaxií, z ktorých každá obsahuje asi 200 miliárd hviezd), alebo obdobne aj v iných podobných vesmíroch, ako by to bolo s dejinami spásy (vykúpenia) pre prípadné E. T. či MZC? Aj tam by sa opakoval reťazec príčin a následkov ako v našom (šťastnom či nešťastnom?) prípade? Existovalo by aj v iných svetoch nejaké „Stvorenie“ kozmického pokolenia E. T., ktoré by si tiež cez svojich zástupcov v akomsi „kozmickom raji“ vykoledovali „pád“ a všetko, čo má po ňom nasledovať? Inak povedané, opakovala by sa ešte niekde naša terestrická „felix culpa – šťastná vina“, a koľkokrát asi? A prebehlo by (muselo by?) následne aj Vtelenie Krista, aby cez Jeho vykupiteľské dielo mohlo aj toto, pre nás cudzie „kozmoľudstvo“, dosiahnuť večnú spásu? Alebo náš svet, o ktorom sa niekedy hovorí, že je „najlepší z možných svetov“, vôbec nemá najlepších obyvateľov (veď neposlušní Adam a Eva v Edene jedia jablko zo zakázaného stromu poznania, uvaľujúc tým na svojich potomkov ako trest za tento hriech smrteľnosť, a z toho vyplývajúcu nutnú potrebu vykúpenia skrze obetu Syna Božieho, atď.), ale naopak, v tých ostatných svetoch sú hypotetickí E. T. takí vzorní, že sa voči Tvorcovi (ten „Ich“, by mal byť podľa definície identický s „Naším“) ničím neprevinia, a preto sa tam v žiadnej podobe nemusí „padať“ a dielo vykúpenia opakovať?
Viem, že otázky tohto typu (a patria k nim aj takéto: Môže Boh stvoriť taký ťažký kameň, aby ho nezdvihol? Alebo: Čo robil večne existujúci Boh pred stvorením sveta?) teológovia nemajú príliš v obľube. Považujú ich prinajmenšom za predčasné, špekulatívne a nateraz úplne neaktuálne. Ja si to nemyslím a nemyslím si ani to, že „Boh pred stvorením sveta sedel v lieskovom nebeskom hájiku a plietol korbáč na tých, ktorí takéto a podobné otázky kladú“ (M. Luther). Sú to predsa otázky legitímne a v podstate vážne, a pre teológiu aj ťažké. Veď takéto problémy trápili už na prelome 4. a 5. storočia i svätého Augustína (večnosť Boha, „Jeho“ a „náš“ čas) a vynárali sa v rôznych podobách znova aj v 15. storočí, ktoré popieralo pluralitu sveta v zmysle Aristotelovho učenia. V svojej knihe Dicke spomína, že teológovia tej doby, aj keď pripúšťali, že Boh mohol stvoriť iné svety, nevedeli si predstaviť, aby Kristus zomrel znovu v nejakom inom svete! Túto myšlienku v protestantstve použil Philipp Melanchthon, stúpenec a ideológ Martina Luthera, dokonca ako argument v nechutných výpadoch proti Kopernikovej teórii heliocentrizmu. Tvrdil napríklad, že „nesmieme predpokladať existenciu iných svetov, pretože je nepredstaviteľné, aby Kristus zomrel a vstal z mŕtvych viackrát. A ani si nesmieme myslieť, že v iných svetoch, ktoré nepoznajú Syna Božieho, môžu byť ľudia spasení k večnému životu.“ Je príznačné, že zrejme Melanchthonom takto ovplyvnený Luther o Kopernikovi niekedy písal, ako o „sarmantskom hlupákovi“, ktorý „do astronómie vnáša chaos!“
Táto otázka nedala pokoj ani Keplerovi a samozrejme ani iným vedcom a mysliteľom v priebehu ďalších storočí (podrobnejšie v recenzovanej knihe a okrajovo i v záverečných poznámkach), ale problém (mimozemský život) explicitne vyjadril a zaradil do teológie až na prelome 17. a 18. storočia anglikánsky kňaz a člen Kráľovskej spoločnosti William Derham. Ten v svojej knihe Astro-Theology (Astroteológia) okrem iného napísal, že „početné obývané svety, iba potvrdzujú veľkoleposť Bohom stvoreného vesmíru.“ Tým sa ale spory iba začali. Už v roku 1793 Thomas Paine v knihe Age of Reason (Vek rozumu) tvrdo vyhlásil, že mimozemšťania a kresťanstvo sa nedajú miešať, a že „kto si myslí, že verí v oboje, ten v skutočnosti nepoznal ani jedno.“ V priebehu 19. storočia niektorí v týchto zmätkoch odvrhli kresťanstvo, iní zasa pluralitu sveta, ale mnohí našli cesty, ako oboje skĺbiť (S. Dick). Samozrejme, že „Derhamova astroteológia“ už v 20. storočí zaznamenala premeny. Dostala nový význam i obsah vo svetle búrlivého rozvoja prírodných vied, špeciálne astrofyziky, kozmológie, biológie, genetiky i inovovaných, dokonalejších programov SETI. Alebo slovami Dickeho: „ Dospela k popisu modifikácie teológie a náboženstva, aké by sa mohli rozvinúť v dobe po objave inteligencie na nebesiach.“ A priznám sa, že v tomto duchu a v týchto intenciách, by sa na dôchodku aj mne páčilo pracovať. A čo tak zriadiť na UK nejakú menšiu „katedričku“ astroteológie? Možno by to nebolo až také márne a nereálne...
Uvedené veci nie sú však až také jednoduché, ako som ich tu podal v snahe byť čo najzrozumiteľnejší. Na záver chcem preto pripojiť aj niekoľko odbornejších, avšak stále ani zďaleka nie vyčerpávajúcich poznámok, ktoré jednak naznačia ďalšie súvislosti s touto témou a zároveň, aspoň dúfam, budú aj novou inšpiráciou pre potrebné diskusie medzi prírodovedcami, filozofmi a teológmi.
Poznámka k Multivesmíru – multiverzu:
(...)
Celý text úvahy si môžete prečítať vo 4. čísle časopisu Kozmos.