Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Úspech slovenských vedcov z Geologického ústavu SAV

5. 8. 2013 | videné 1282-krát

Objav diamantov v Nórsku

Ako  uverejnila nedávno nórska tlač  - slovenským vedcom, geológom z Geologického ústavu SAV, sa podarilo objaviť prírodné diamanty v oblasti Tromsø za polárnym kruhom, v horninách vyzdvihnutých na zemský povrch z hĺbok viac ako 100 km.

Nález diamantov sa uskutočnil v rámci projektu APVV-0080-11 realizovanom na Geologickom ústave SAV. Na čele tímu je RNDr. Marian Janák, DrSc., ktorý sa už niekoľko rokov venuje problematike metamorfózy zemskej kôry v extrémne vysokotlakových podmienkach počas kolízie a subdukcie litosférických dosiek. Jeho osobnosť stojí nielen za objavom vysokotlakových reliktov zemskej kôry v škandinávskych kaledonidách, ale aj v oblasti slovinských Álp, bulharských Rodop a slovenských Karpát.

Premenu hornín pri tlaku presahujúcom 3GPa nazývame tzv. ultravysokotlaková metamorfóza. Počas nej vznikajú viaceré nové minerálne fázy, z ktorých najtypickejšími sú koezit (vysokotlaková modifikácia kremeňa – SiO2) a diamant. Práve diamant púta najväčšiu pozornosť nielen geológov ale aj širokej verejnosti.

Úlohou geológie je nielen identifikovať vysokoltlakové minerály, ale aj stanoviť teplotno-tlakové podmienky a reakčný mechanizmus ich vzniku. Zároveň je dôležité objasniť tektonické procesy a príčiny ponorenia sa ultravysokotlakových hornín do veľkých hĺbok a ich exhumácie na zemský povrch. Každý nález diamantov vo svete preto budí náležitú pozornosť.

Nie je tomu inak ani  v prípade nálezu diamantov v nórskych kaledonidách v oblasti Tromsø.  Podarilo sa tak na základe úzkej a dlhodobej spolupráce s   nórskymi kolegami. Diamanty síce tvoria len drobné kryštály (do 50 mikrometrov) ktoré sú uzavreté v granátoch,  ale ich význam je najmä v tom, že jednoznačne potvrdzujú ultravysokotlakové podmienky ich vzniku pri viac ako 3.5 GPa a 750oC, v období pred približne 450 miliónmi rokov.

Príprava vzoriek, ako aj vlastná identifikácia, bola nesmierne náročná. Diamant bol identifikovaný najmä metódou Ramanovej spektrometrie, pričom k úspechu nemalou mierou pomohlo využitie nového prístroja na pracovisku Geologického ústavu SAV v Banskej Bystrici, získaného v rámci budovania Centra pre integrovaný výskum geosféry. Výsledky boli overené v Japonsku, v renomovanom laboratóriu na  Univerzite v  Kjóte,  v rámci medzinárodnej spolupráce SAV cez projekt vedený RNDr. Pavlom Simanom, PhD., financovaný  Japonskou agentúrou pre podporu vedy - JSPS.

 

Objav diamantov v Nórsku zaradil Geologický ústav SAV medzi niekoľko špičkových pracovísk vo svete, ktoré sa takémuto výskumu venujú.

Nasledujúce obrázky ukazujú „ultravysokotlakový“ terén v Nórsku, kde sa diamanty našli a vlastné mikrofotografie diamantov uzatváraných v granátoch.

 

Zdroj: 1. oddelenie vied SAV