Aktuality

Zlaté medaily SAV dvom významným fyzikom

Vložil(a): V. Šmihula, 31.8.2011, videné 1846-krát

V utorok 30. augusta ocenenia prevzali prof. Karel Kudela a Ladislav Šándor z Ústavu experimentálnej fyziky SAV .

 V salóniku budovy Ústavov SAV v Košiciach podpredseda SAV Juraj Lapin na malej slávnosti odovzdal Zlatú medailu SAV  za celoživotné dielo prof. Ing. Karelovi Kudelovi, DrSc. a RNDr. Ladislavovi Šándorovi, CSc. (obaja Ústav experimentálnej fyziky SAV), ktoré im Vedecká rada SAV udelila pri príležitosti životných jubileí.

Životné osudy a vedeckú kariéru oboch vedcov-fyzikov priblížil riaditeľ ÚEF SAV doc. Karol Flachbart, DrSc. (plné znenie laudácií je v závere článku). Po laudáciách prevzal významné ocenenie z rúk Juraja Lapina najprv prof. Karel Kudela, medzinárodná osobnosť odboru kozmická fyzika, za významný prínos k rozvoju slovenského kozmického výskumu, po ňom Ladislav Šándor, nositeľ štátneho vyznamenania Radu Ľ. Štúra II. triedy, za významný prínos k rozvoju experimentálnej fyziky elementárnych častíc a jadier pri vysokých energiách.

Podpredseda SAV Juraj Lapin v záverečnom slove uviedol: „Je vzácnosťou, ak takéto ocenenie získajú naraz dvaja vedci z jedného ústavu. Je to znak vysokej kvality práce a tvorivej atmosféry.“ Obom fyzikom zaprial ešte veľa pracovných i osobných úspechov.


 

 Prof. Ing. Karel Kudela, DrSc., rodák z Ostravy (1946), po ukončení  štúdia na Fakultě jaderné a fyzikálně inženýrské (FJFI) ČVUT v Prahe a absolvovaní postgraduálneho pobytu na FJFI a na Fyzikálnom ústave ČSAV v Prahe, nastúpil v roku 1971 na Experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, ktorému je verný dodnes. Tu spoluzakladal výskumný smer kozmická fyzika a väčšinu času pôsobil ako vedúci oddelenia kozmickej fyziky.  Najvyššie vedecké hodnosti - DrSc.-  získal na MFF UK Bratislava (1991) a  profesorom v odbore fyzika sa stal na PF UPJŠ Košice (2005).

Je odborníkom v oblasti výskumu dynamiky energetických častíc v kozme a nízkoenergetického kozmického žiarenia. Postupne pôsobil ako hlavný riešiteľ, resp. člen tímu vo viacerých experimentoch skúmajúcich energetické kozmické častice (napr. na družiciach IK-5, IK-13, IK-17, IK-24, Prognoz-8, 10, Interball, CORONAS-I a F), ako aj hlavným riešiteľom meraní neutrónovým monitorom na Lomnickom štíte.
 
Významnou mierou prispel k poznaniu špecifických oblastí dynamiky energetických častíc v magnetosfére a heliosfére, osobitne k potvrdeniu prvej odozvy od slnečných neutrónov počas slnečnej erupcie na zemskom povrchu; k opisu škálovania časových radov a nízkofrekvenčného spektra kozmického žiarenia z meraní neutrónových monitorov; k zisteniu súvislostí medzi efektmi kozmického počasia a nízkoenergetického kozmického žiarenia a k opisu toku častíc stredných energií v zemskej magnetosfére a blízko jej hraničných oblastí.
 
Jeho bohaté a dlhoročné pedagogické aktivity sú spojené s prednáškami na PF UPJŠ i na Fakulte elektrotechniky a informatiky TU Košice (Fyzika kozmického žiarenia, Úvod do fyziky plazmy). Je dlhoročným garantom doktorandského študijného programu Jadrová a subjadrová fyzika v ÚEF SAV.
 
Je autorom, resp. spoluautorom viac ako 150 originálnych článkov, monografie vo vydavateľstve VEDA (1984) - prvej monografie o kozmickom žiarení v slovenskom jazyku, a spoluautorom dvoch ďalších monografií vydaných v zahraničí. Počet citácií na publikované práce v rôznych databázach je vyšší ako 1 100.
 
Pôsobí ako Člen IAC (International Advisory Committee) sympózií ECRS (European Cosmic Ray Symposia), vedeckých výborov ICRC (International Cosmic Ray Conference) a iných medzinárodných konferencií v oblasti energetických kozmických častíc. Bol a je vedúcim mnohých projektov VEGA, APVT, APVV, účastník projektov COST, INTAS, 6. a 7. RP EÚ. Je koordinátorom partnerského pracoviska (ÚEF) v projekte ŠF „Centrum kozmických výskumov: vplyvy kozmického počasia“.
 
Od r. 1993 je predsedom národného komitétu COSPAR (Committee on SPAce Research), viac rokovp ôsobil ako člen komisie IUPAP C4 (International Union of Pure and Applied Physics, komisia pre kozmické žiarenia). V júli 2007 bol zvolený ako Corresponding member of the International Academy of Astronautics v oblasti základného výskumu. V rokoch 2005-2009 bol predsedom Vedeckej rady ÚEF SAV a člen vedeckej rady AsÚ SAV.

 

RNDr. Ladislav Šándor, CSc. (1941 Spišská Nová Ves) mal po ukončení vysokoškolského štúdia len dvoch zamestnávateľov. Najprv svoju alma mater - Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach, kde vyštudoval odbor jadrová a subjadrová fyzika, a od roku 1976 dodnes Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. V roku 1976 získal vedeckú hodnosť „ CSc.“ v SÚJV Dubna (Rusko) a v roku 1991 mu bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I.

Počas celej svojej odbornej kariéry sa venuje experimentálnej časticovej a jadrovej fyzike pri vysokých energiách. V prvej etape, najmä počas dlhodobého pracovného pobytu v Spojenom ústave jadrových výskumov (SÚJV) v Dubne, participoval na experimentoch, realizovaných metodikou bublinových komôr (študoval pión-protónové interakcie s produkciou neutrálnych častíc a interakcie protónov s ľahkými jadrami). Neskôr sa zapojil do experimentov realizovaných elektronickou metodikou (v Ústave fyziky vysokých energií v Protvine, Rusko, ako aj v CERN, Švajčiarsko).
 
Po 1989 významne prispel k nadviazaniu priamej spolupráce Československa s Európskym laboratóriom pre časticovú fyziku CERN v Ženeve a k členstvu Československa (1992) a neskôr aj Slovenska (1993) v tejto organizácii. Tu sa venoval experimentom, zameraným na štúdium produkcie hyperónov a antihyperónov v zrážkach ťažkých iónov na urýchľovači, ktoré tvorili časť argumentov, umožňujúcich CERN v roku 2000 oznámiť pozorovanie nového stavu hmoty – kvarkovo-gluónovej plazmy (QGP).
 
Súčasne s týmito experimentmi sa venoval aj príprave experimentu ALICE (A Large Ion Collider Experiment) pre urýchľovací komplex LHC (Large Hadron Collider) v CERN. V projekte ALICE je zodpovedný za košickú časť projektu (spoločný tím pracovníkov ÚEF SAV a UPJŠ), a je tiež koordinátorom aktivít na Slovensku. Spolu s kolegami prispel k oživeniu aparatúry ALICE, ako aj k získaniu prvých kvalitných údajov o protón-protónových i jadro-jadrových (Pb-Pb) interakciách pri rekordných energiách.
 
Absolvoval dlhodobé odborné stáže v SÚJV Dubna, ako aj v CERN Ženeva. Za kľúčový možno považovať jeho príspevok k rozvoju experimentálnej fyziky ťažkých iónov pri vysokých energiách na Slovensku.
 
Bol činný vo viacerých odborných orgánoch, okrem iných bol členom Rady CERN (vedecký delegát Slovenska, 1993-95), je podpredsedom Výboru pre spoluprácu Slovenska s CERN a členom kolaboračnej rady experimentu ALICE.
Participuje v pedagogickom procese na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, organizoval viacero medzinárodných sympózií a konferencií.
 
Je spoluautorom viac ako 250 (prevažne CC) publikácií s viac ako 1900 citáciami v rôznych databázach (napr. WOS, SPIRES).
 

Text a foto: Katarína Čižmáriková

 

Príloha

Jubilujúci ocenení košickí fyzici prof. Karel Kudela (vpravo) a Ladislav Šándor (vľavo) s podpredsedom SAV Jurajom Lapinom.
Príloha

Zlatú medailu SAV prof. Karlovi Kudelovi (v strede) odovzdal podpredseda SAV Juraj Lapin, blahoželať s kyticou kvetov sa chystá doc. Karol Flachbart.
Príloha

Obdobná situácia, tentoraz je oceneným RNDr. Ladislav Šándor.
Príloha

Na malej slávnosti boli prítomní aj ďalší významní fyzici – (zľava) prof. Peter Samuely, člen predsedníctva SAV, Peter Skyba a Pavol Szabó, vedecký sekretár ÚEF SAV.
Príloha

O úspechy a názory vyznamenaných košických fyzikov mali záujem aj novinári. Na snímke spovedajú profesora Kudelu redaktor Slovenského rozhlasu Boris Urbančík a redaktorka TASR Jana Holubčíková.