Veda nie je na lopatkách...
20. 6. 2011 | videné 2330-krát
V pondelok 20. júna sa zástupcovia médií stretli na tlačovej konferencii s predstaviteľmi vedenia SAV.
Pod vedením predsedu Slovenskej akadémie vied prof. Jaroslava Pastoreka sa na tlačovej konferencii v priestoroch Úradu SAV v Bratislave zúčastnili podpredsedovia doc. Albert Breier, Ľubomír Falťan, Juraj Lapin, Eva Majková a Viera Rosová.
„SAV bojuje o milióny z Eurofondov. Kto brzdí čerpanie? Slovensko má čas už len do roku 2013, SAV chýbajú peniaze na vedecký výskum. Čo v prípade E.coli na Slovensku? Nová stratégia ministerstva školstva – Fénix, Dunajská stratégia.“ – to bol obsah tlačovej konferencie, ako ho avizovali jej organizátori v pozvánke pre potenciálnych účastníkov.
Ako na úvod zdôraznil predseda SAV prof. Jaromír Pastorek, na rozdiel od titulku nedávneho článku v istom denníku, veda nie je lopatkách, naopak, veda má dnes šancu. Vedeckí pracovníci zo SAV sú pripravení túto šancu využiť, potrebujú však partnerov z ďalších vedeckých pracovísk, ale najmä z decíznej sféry, avšak v neposlednom rade aj predstaviteľov médií, aby svojimi prostriedkami pomohli preklenúť súčasný stav. Predseda pripomenul, že dnešnou témou je informovať zástupcov médií o tom, čo robí SAV, aby slovenská vedy nabrala druhý dych, oboznámiť ich so súčasným stavom SAV a jej výsledkami. Dodal, že "Slovenská akadémia vied za minulý rok dosiahla dobré výsledky a získala aj pozoruhodné úspechy, čo je svojim spôsobom paradoxné, keďže množstvo finančných prostriedkov na vedu a výskum nestúpa – napriek tomu výsledky, ktoré sú merateľné, v SAV vo všetkých oddeleniach vied vzrástli," – podčiarkol prof. Pastorek. Pripomenul, že od roku 2004 v SAV zaznamenávame stagnáciu, či dokonca mierny pokles zamestnanosti, na druhej strane rastie počet vedeckých pracovníkov, stúpa aj počet doktorandov.
Predseda SAV pokračoval pripomenutím úspešného zapájania organizácií SAV do medzinárodných projektov – v SAV sa momentálne realizuje vyše 80 projektov 7. rámcového programu EÚ a viacero ďalších. Vedeckí pracovníci zo SAV tvoria zhruba 16% všetkých vedeckých pracovníkov na Slovensku – avšak produkujú približne 35% všetkých karentovaných publikácií v SR a asi 46% všetkých evidovaných ohlasov. SAV úspešne spolupracuje s univerzitami v Bratislave, Košiciach, v Žiline, vo Zvolene a s ďalšími.
"Samozrejme, v absolútnych číslach nie sme až takí vynikajúci," dodal prof. Pastorek. "Je to spôsobené aj istou dlhodobou podvyživenosťou vedy a výskumu na Slovensku. Na druhej strane, keby sme sa porovnávali s takými renomovanými inštitúciami, ako je Max Planckova spoločnosť v Nemecku, môžem povedať, že sme na tom relatívne dobre a sme porovnávateľní, pretože podľa našich analýz, vzhľadom na investované prostriedky, to, aké sú vstupy, pomer výstupov je približne na rovnakej úrovni. Isteže, výsledky by mohli byť oveľa vyššie, keby spomínaná podvyživenosť nebola taká, aká je."
Predseda SAV pripomenul, že vedúcich pracovníkov Akadémie veľmi trápi súčasný stav, pretože Slovensko má potenciál, aby bolo doslova kultúrnou a vyspelou krajinou, aby nebolo na chvoste OECD, má dostatok talentovaných ľudí, ale do týchto ľudí treba investovať. SAV očakáva, že sa nájde celospoločenský konsenzus , že spoločenské postavenie vedy bude postupne na Slovensku vyššie a adekvátne k tomu aj podpora vo forme financovania. "Strategickým zámerom SAV je to, aby sa len napĺňalo programové vyhlásenie vlády v podpore špičkového výskumu," uviedol prof. Pastorek. "My sa toho nebojíme, sme za to – a táto myšlienka je správna – aby sa podporoval špičkový výskum. Treba však jasne formulovať kritériá – nie sme za to, aby sa systematicky zvyšovali len inštitucionálne prostriedky. Sme za to, a nebojíme sa ísť do súťaže, aby rástli súťažné grantové prostriedky."
Predseda SAV pokračoval, že Akadémia si želá, aby grantová agentúra APVV bola stabilná, dobre financovaná, s jasnými prioritami. Pokiaľ ide o pomerne veľkú sumu peňazí zo štrukturálnych fondov EÚ, pripomenul, že tieto neslúžia na bazálnu podporu vedy, to musia robiť iné grantové systémy. Fondy sú primárne určené na doplnenie infraštruktúry, teda na budovanie prístrojovej základne a obnovu budov, čo bolo dlhodobo podfinancované. Len s dobrou infraštruktúrou môžeme spolupracovať so svetom.
Na záver predseda pripomenul, že do budúcnosti musia nastať isté zmeny aj v samej SAV, Snem SAV už odsúhlasil zámer jej transformácie na verejno-výskumnú inštitúciu, čo znamená jej priblíženie k ďalším vedeckým inštitúciám v okolitých krajinách. Druhým významným strategickým cieľom SAV je čerpanie štrukturálnych fondov tak, aby to bolo efektívne, úspešné a aby sme vyčerpali peniaze určené na operačný program Veda a výskum v SR. SAV je pripravená čerpať tieto peniaze vo forme veľkých projektov v oblastiach vývoja a výskumu nových materiálov a progresívnych technológií, energetiky a biomedicínskeho výskumu, čo sú oblasti, v ktorý má SAV najvýraznejšie výsledky. Ďalším významným programom, do ktorého sa SAV najnovšie zapojila, je Dunajská stratégia, v ktorom Slovensko koordinuje dve priority – rozvoj vedomostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií spolu so Srbskom a v rámci ochrany životného prostredia v podunajskej oblasti obnovu a udržanie kvality vôd spolu s Maďarskom.
V ďalšej časti tlačovej konferencie podpredsedníčka SAV Eva Majková podrobnejšie informovala o projektoch SAV podporovaných zo štrukturálnych fondov EÚ, podpredseda doc. Albert Breier o potrebe rozvoja výskumu v oblasti biomedicíny a podpredseda Juraj Lapin o potrebe vývoja a výskumu nových materiálov a progresívnych technológií. Podpredseda Ľubomír Falťan zástupcom médií priblížil stratégiu EÚ pre oblasť Dunajského regiónu, ktorého súčasťou je 14 podunajských krajín a ide v nej o vytvorenie mechanizmu spoločnej zodpovednosti za ekonomický a spoločenský rozvoj pre uchovávanie prírodného a kultúrneho dedičstva.
Na záver tlačovej konferencie predstavitelia SAV odpovedali na viaceré otázky od prítomných zástupcov médií. Tlačovú konferenciu organizovala PR agentúra Dynamic Relations 2000.