Medzinárodná cena SAV pre prof. Milana Tognera
10. 9. 2010 | videné 1597-krát
Medzinárodnú cenu SAV 2010 za vynikajúce dielo v oblasti vied o spoločnosti a kultúre v piatok 10. septembra prevzal významný historik umenia z Českej republiky, ktorý pracoval aj na Slovensku.
Prof. PhDr. Milan Togner, CSc. je emeritným profesorom Filozofickej fakulty Palackého univerzity v Olomouci a patrí k najpoprednejším žijúcim českým historikom umenia. Keďže podpísal známu výzvu pod názvom "2000 slov", nemohol počas normalizácia vykonávať svoju profesiu, postihol ho osud typický pre podobné prípady – pracoval ako kurič. Až v osemdesiatych rokoch na pozvanie SNM pôsobil na Slovensku ako odborný pracovník muzeálnych zbierok na hrade Červený kameň a neskôr ako vedúci historik umenia v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Bratislave. Medzinárodnú cenu SAV2010 za vynikajúce dielo v oblasti vied o spoločnosti a kultúre mu odovzdal predseda SAV a Vedeckej rady SAV prof. Jaromír Pastorek.
Vedecký sekretár SAV doc. Fedor Gömöry privítal na slávností aj ďalších vzácnych hostí – veľvyslanca Českej republiky na Slovensku Jakuba Karfíka, členov Vedeckej rady SAV, vedecké osobnosti z ústavov SAV a ďalších hostí. Zároveň pripomenul, že Vedecká rada SAV pri rozhodovaní vzala do úvahy aj blízke puto oceneného so Slovenskom, na ktorom vykonal významnú časť svojej výskumnej práce.
Laudáciu na počesť oceneného predniesol člen Predsedníctva SAV a Vedeckej rady SAV prof. Ján Bakoš.
Účastníci slávnosti si s veľkou pozornosťou na záver slávnosti vypočuli prednášku prof. Milana Tognera, ktorú venoval tematike svojich výskumov na Slovensku, predovšetkým stredovekej nástennej maľbe na Slovensku.
Slávnostnú atmosféru podujatia zvýraznili operné árie v podaní operných sólisto Kataríny Kubovičovej-Srokovej a Ondreja Šalinga. Na klavíri ich sprevádzala Katarína Grečová-Brejková.
Z laudácie na počesť prof. Milana Tognera
Prof. Ján Bakoš v laudácii na počesť oceneného pripomenul, že profesor Milan Togner sa narodil 29.septembra 1938 v Zlíne na Morave. Vyrastal v rodine olomouckého notára známeho svojim intenzívnym vzťahom k výtvarnému umeniu. Tognerov vrodený zmysel pre praktickú realitu ho síce spočiatku priviedol na chemickú priemyslovku, ale po jej absolvovaní zvíťazil záujem o výtvarné umenie, ktorý si priniesol z rodinného prostredia. V roku 1962 ako 24-ročný zahájil externé štúdium dejín umenia na Masarykovej univerzite v Brne, kde pod vedením profesorov Václava Richtera a Alberta Kutala získal v roku 1969 doktorát. Ale už v roku 1966 nastúpil do Uměleckoprumyslového muzea v Kroměříži, kde pripravil rad výstav ako Pozdněgotické sochařství z moravských sbírek (1969), Umění restaurátorské (1969) či Barokní scénografie v díle L.O.Burnaciniho a G.Galli Bibieny (1970). Ale tento sľubný rozbeh odbornej kariéry bol vzápätí násilne prerušený: Milan Togner pripojil svoj podpis pod známu výzvu "Pražského jara" 2000 slov, a keďže čestne zotrval na svojom stanovisku aj po nástupe tzv. normalizácie, bol v roku 1970 z múzea prepustený. Sedem nasledujúcich rokov sa nemohol uplatniť v odbore a bol nútený živiť sa ako kurič. Z tejto ponižujúcej situácie ho vyslobodilo až pozvanie Slovenského národného múzea v Bratislave, ktoré mu ponúklo miesto odborného pracovníka na detašovanom pracovisku na hrade Červený kameň.
Laudátor zdôraznil, že práve na Slovensku sa začína veľmi plodné obdobie Tognerovej činnosti, ktoré trvalo až do roku 1990. Milan Togner sa so sebe vlastnou skromnosťou a obdivuhodnou pracovitosťou pustil do spracovávania červenokamenskej umeleckohistorickej zbierky, z čoho sa v roku 1982 zrodila jeho publikácia Historický nábytok, ktorá vďaka svojmu súhrnnému charakteru a praktickému zameraniu doznala ďalšie 3 vydania v českom jazyku (1993,19995,1996). Tognerove odborné kvality mu v roku 1982 vyniesli ponuku prejsť pracovať ako expert do Štátnych reštaurátorských ateliérov v Bratislave. Táto pozícia mu umožnila sa počas početných terénnych výskumov dôverne zoznámiť s pamiatkami starého umenia na Slovensku, predovšetkým so stredovekým nástenným maliarstvom, a pri jeho štúdiu plne realizovať i vzácnu bipolaritu jeho osobnosti: Hlbokú oddanosť umeniu vyjadrenú intenzívnym záujmom o jeho historické osudy, i zmysel pre materiálnu dimenziu umeleckých objektov, podporený navyše dlhoročnou intenzívnou spoluprácou s reštaurátormi. Osem rokov Tognerovej usilovnej a systematickej práce vyústilo do dvoch objavných publikácií Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, Súčasný stav poznania – Addenda a corrigenda (1988) a o rok nato Stredoveká nástenná maľba na Gemeri (1989), a vynieslo mu pozíciu uznávaného znalca dejín slovenského stredovekého nástenného maliarstva Slovenska. Odborná činnosť na Slovensku však neprerušila Tognerovu väzbu s umeleckohistorickou problematikou jeho rodnej Moravy. V roku 1984 uverejňuje v časopise Umění štúdiu Objev pozdně gotických nástěnných maleb v Olomouci a autorsky sa podieľa na kolektívnej monografii o meste Olomouc, aby o dva roky neskôr v olomouckej galérii usporiadal výstavu Středoevropské malířství 17. a 18.století na Moravě.
Keď sa v roku 1990 konečne vracia do Olomouca, aby sa na Palackého univerzite (od roku 1992 ako docent, neskôr ako riadny profesor a vedúci Katedry teorie a dějin výtvarného umění) venoval výučbe umeleckohistorického dorastu a zasväcoval ho najmä do problematiky znalectva a reštaurovania, presúva sa jeho záujem na dejiny barokového umenia. Jeho odbornú pozornosť pritiahlo predovšetkým talianske umenie, najmä kresba. S rovnakou vervou ako predtým slovenskému stredovekému nástennému maliarstvu sa teraz venoval štúdiu talianskej kresby a grafiky, ktorých početnými exponátmi disponujú zbierky v Kroměŕíži a Olomouci. Výsledkom jeho práce bolo viacero významných výstav a publikácií, venovaných tejto tematike.
Ako uviedol prof. Ján Bakoš, napriek značnej zaneprázdnenosti pedagogickou prácou, ako i hlbokému pracovnému zaujatiu spomínanou moravsko-talianskou umeleckohistorickou problematikou prof. Milan Togner neprerušil svoje pracovné ani osobné kontakty so Slovenskom. Nielenže sa naďalej podieľa na činnosti odborných a expertných komisií viacerých slovenských umeleckohistorických inštitúcií a ochotne sa delí o svoje rozsiahle odborné znalosti, ale obetavo prijíma i autorskú spoluúčasť na takých významných umeleckohistorických projektoch ako je kolektívna monografia Problémy dejín výtvarného umenia na Slovensku (Bratislava – vydavateľstvo SAV VEDA 2002), do ktorej prispel rozsiahlou štúdiou Slovensko a Taliansko v stredoveku. K percepcii trecentných italianizmov v stredovekej nástennej maľbe na Slovensku, alebo Gotika zo série Dejiny slovenského výtvarného umenia (SNG Bratislava 2003), pre ktorú napísal kapitoly Ranogotické nástenné maľby a Vyvrcholenie sakrálneho monumentálneho maliarstva okolo roku 1400.
Na záber prof. Ján Bakoš zdôraznil, že prof. Milan Togner patrí nielen k najpoprednejším žijúcim českým historikom umenia, ale i k tým výnimočným vedeckým osobnostiam, ktoré svojou obetavosťou, erudíciou a ochotou spájajú českú a slovenskú umeleckohistorickú komunitu, ktorí dokážu byť mostom medzi viacerými kultúrami. Nemalým dielom obohatil naše znalosti umeleckej minulosti Slovenska. Nezostal Slovensku nič dlžný, že v kritických chvíľach jeho života mu poskytlo azyl. "Dnešným ocenením zo strany Slovenskej akadémie vied mu chceme vyjadriť vďaku za dôležitý príspevok k poznaniu umeleckej minulosti našej krajiny, k ochrane jej kultúrneho dedičstva a ku kooperácii českých, moravských a slovenských historikov umenia," pripomenul laudátor na záver svojho vystúpenia.
Prof. PhDr. Milan Togner, CSc. je emeritným profesorom Filozofickej fakulty Palackého univerzity v Olomouci a patrí k najpoprednejším žijúcim českým historikom umenia. Keďže podpísal známu výzvu pod názvom "2000 slov", nemohol počas normalizácia vykonávať svoju profesiu, postihol ho osud typický pre podobné prípady – pracoval ako kurič. Až v osemdesiatych rokoch na pozvanie SNM pôsobil na Slovensku ako odborný pracovník muzeálnych zbierok na hrade Červený kameň a neskôr ako vedúci historik umenia v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Bratislave. Medzinárodnú cenu SAV2010 za vynikajúce dielo v oblasti vied o spoločnosti a kultúre mu odovzdal predseda SAV a Vedeckej rady SAV prof. Jaromír Pastorek.
Vedecký sekretár SAV doc. Fedor Gömöry privítal na slávností aj ďalších vzácnych hostí – veľvyslanca Českej republiky na Slovensku Jakuba Karfíka, členov Vedeckej rady SAV, vedecké osobnosti z ústavov SAV a ďalších hostí. Zároveň pripomenul, že Vedecká rada SAV pri rozhodovaní vzala do úvahy aj blízke puto oceneného so Slovenskom, na ktorom vykonal významnú časť svojej výskumnej práce.
Laudáciu na počesť oceneného predniesol člen Predsedníctva SAV a Vedeckej rady SAV prof. Ján Bakoš.
Účastníci slávnosti si s veľkou pozornosťou na záver slávnosti vypočuli prednášku prof. Milana Tognera, ktorú venoval tematike svojich výskumov na Slovensku, predovšetkým stredovekej nástennej maľbe na Slovensku.
Slávnostnú atmosféru podujatia zvýraznili operné árie v podaní operných sólisto Kataríny Kubovičovej-Srokovej a Ondreja Šalinga. Na klavíri ich sprevádzala Katarína Grečová-Brejková.
Z laudácie na počesť prof. Milana Tognera
Prof. Ján Bakoš v laudácii na počesť oceneného pripomenul, že profesor Milan Togner sa narodil 29.septembra 1938 v Zlíne na Morave. Vyrastal v rodine olomouckého notára známeho svojim intenzívnym vzťahom k výtvarnému umeniu. Tognerov vrodený zmysel pre praktickú realitu ho síce spočiatku priviedol na chemickú priemyslovku, ale po jej absolvovaní zvíťazil záujem o výtvarné umenie, ktorý si priniesol z rodinného prostredia. V roku 1962 ako 24-ročný zahájil externé štúdium dejín umenia na Masarykovej univerzite v Brne, kde pod vedením profesorov Václava Richtera a Alberta Kutala získal v roku 1969 doktorát. Ale už v roku 1966 nastúpil do Uměleckoprumyslového muzea v Kroměříži, kde pripravil rad výstav ako Pozdněgotické sochařství z moravských sbírek (1969), Umění restaurátorské (1969) či Barokní scénografie v díle L.O.Burnaciniho a G.Galli Bibieny (1970). Ale tento sľubný rozbeh odbornej kariéry bol vzápätí násilne prerušený: Milan Togner pripojil svoj podpis pod známu výzvu "Pražského jara" 2000 slov, a keďže čestne zotrval na svojom stanovisku aj po nástupe tzv. normalizácie, bol v roku 1970 z múzea prepustený. Sedem nasledujúcich rokov sa nemohol uplatniť v odbore a bol nútený živiť sa ako kurič. Z tejto ponižujúcej situácie ho vyslobodilo až pozvanie Slovenského národného múzea v Bratislave, ktoré mu ponúklo miesto odborného pracovníka na detašovanom pracovisku na hrade Červený kameň.
Laudátor zdôraznil, že práve na Slovensku sa začína veľmi plodné obdobie Tognerovej činnosti, ktoré trvalo až do roku 1990. Milan Togner sa so sebe vlastnou skromnosťou a obdivuhodnou pracovitosťou pustil do spracovávania červenokamenskej umeleckohistorickej zbierky, z čoho sa v roku 1982 zrodila jeho publikácia Historický nábytok, ktorá vďaka svojmu súhrnnému charakteru a praktickému zameraniu doznala ďalšie 3 vydania v českom jazyku (1993,19995,1996). Tognerove odborné kvality mu v roku 1982 vyniesli ponuku prejsť pracovať ako expert do Štátnych reštaurátorských ateliérov v Bratislave. Táto pozícia mu umožnila sa počas početných terénnych výskumov dôverne zoznámiť s pamiatkami starého umenia na Slovensku, predovšetkým so stredovekým nástenným maliarstvom, a pri jeho štúdiu plne realizovať i vzácnu bipolaritu jeho osobnosti: Hlbokú oddanosť umeniu vyjadrenú intenzívnym záujmom o jeho historické osudy, i zmysel pre materiálnu dimenziu umeleckých objektov, podporený navyše dlhoročnou intenzívnou spoluprácou s reštaurátormi. Osem rokov Tognerovej usilovnej a systematickej práce vyústilo do dvoch objavných publikácií Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, Súčasný stav poznania – Addenda a corrigenda (1988) a o rok nato Stredoveká nástenná maľba na Gemeri (1989), a vynieslo mu pozíciu uznávaného znalca dejín slovenského stredovekého nástenného maliarstva Slovenska. Odborná činnosť na Slovensku však neprerušila Tognerovu väzbu s umeleckohistorickou problematikou jeho rodnej Moravy. V roku 1984 uverejňuje v časopise Umění štúdiu Objev pozdně gotických nástěnných maleb v Olomouci a autorsky sa podieľa na kolektívnej monografii o meste Olomouc, aby o dva roky neskôr v olomouckej galérii usporiadal výstavu Středoevropské malířství 17. a 18.století na Moravě.
Keď sa v roku 1990 konečne vracia do Olomouca, aby sa na Palackého univerzite (od roku 1992 ako docent, neskôr ako riadny profesor a vedúci Katedry teorie a dějin výtvarného umění) venoval výučbe umeleckohistorického dorastu a zasväcoval ho najmä do problematiky znalectva a reštaurovania, presúva sa jeho záujem na dejiny barokového umenia. Jeho odbornú pozornosť pritiahlo predovšetkým talianske umenie, najmä kresba. S rovnakou vervou ako predtým slovenskému stredovekému nástennému maliarstvu sa teraz venoval štúdiu talianskej kresby a grafiky, ktorých početnými exponátmi disponujú zbierky v Kroměŕíži a Olomouci. Výsledkom jeho práce bolo viacero významných výstav a publikácií, venovaných tejto tematike.
Ako uviedol prof. Ján Bakoš, napriek značnej zaneprázdnenosti pedagogickou prácou, ako i hlbokému pracovnému zaujatiu spomínanou moravsko-talianskou umeleckohistorickou problematikou prof. Milan Togner neprerušil svoje pracovné ani osobné kontakty so Slovenskom. Nielenže sa naďalej podieľa na činnosti odborných a expertných komisií viacerých slovenských umeleckohistorických inštitúcií a ochotne sa delí o svoje rozsiahle odborné znalosti, ale obetavo prijíma i autorskú spoluúčasť na takých významných umeleckohistorických projektoch ako je kolektívna monografia Problémy dejín výtvarného umenia na Slovensku (Bratislava – vydavateľstvo SAV VEDA 2002), do ktorej prispel rozsiahlou štúdiou Slovensko a Taliansko v stredoveku. K percepcii trecentných italianizmov v stredovekej nástennej maľbe na Slovensku, alebo Gotika zo série Dejiny slovenského výtvarného umenia (SNG Bratislava 2003), pre ktorú napísal kapitoly Ranogotické nástenné maľby a Vyvrcholenie sakrálneho monumentálneho maliarstva okolo roku 1400.
Na záber prof. Ján Bakoš zdôraznil, že prof. Milan Togner patrí nielen k najpoprednejším žijúcim českým historikom umenia, ale i k tým výnimočným vedeckým osobnostiam, ktoré svojou obetavosťou, erudíciou a ochotou spájajú českú a slovenskú umeleckohistorickú komunitu, ktorí dokážu byť mostom medzi viacerými kultúrami. Nemalým dielom obohatil naše znalosti umeleckej minulosti Slovenska. Nezostal Slovensku nič dlžný, že v kritických chvíľach jeho života mu poskytlo azyl. "Dnešným ocenením zo strany Slovenskej akadémie vied mu chceme vyjadriť vďaku za dôležitý príspevok k poznaniu umeleckej minulosti našej krajiny, k ochrane jej kultúrneho dedičstva a ku kooperácii českých, moravských a slovenských historikov umenia," pripomenul laudátor na záver svojho vystúpenia.