Pamätník mierových zmlúv v Bratislave
10. 6. 2010 | videné 2169-krát
V stredu 9. júna na Tyršovom nábreží v Bratislave za účasti predsedu vlády SR Roberta Fica slávnostne odhalili Pamätník mierových zmlúv po Prvej svetovej vojne. Garantom jeho realizácie bola SAV.
Ide o zmluvy, ktoré boli podpísané vo Versailles 28. júna 1919 s Nemeckom, v Saint Germain 10. júna 1919 s Rakúskom a v Trianone 4. júna 1920 s Maďarskom. Ako informuje nápis na sprievodnej tabuli, tieto zmluvy stanovili a garantovali hranice starých a nových štátov v podunajskej oblasti a stali sa tak základom historického vyrovnania medzi národmi bývalého Rakúska-Uhorska. Tieto zmluvy ako medzinárodnoprávne dokumenty najvyššej úrovne určením hraníc Česko-Slovenskej republiky prvýkrát vymedzili aj Slovensko ako geografický, politický, historický aj právny celok.
Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek na slávnosti privítal predsedu vlády SR Roberta Fica, podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, ďalších členov vlády, zástupcov zahraničných zastupiteľských úradov v SR, predstaviteľov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka Milana Ftáčnika, spolupracovníkov zo SAV a ďalších hostí podujatia.
Predseda SAV pripomenul, že po Prvej svetovej vojne stáli víťazné veľmoci pred náročnou úlohou – museli prikročiť k organizácii mieru a vytvoriť záruky, aby nevznikla nová svetová katastrofa. "V oblasti politiky sa zamerali v prvom rade na demokratizáciu medzinárodných vzťahov, čo malo vyústiť do požiadavky zabrániť, aby sa vojny využívali na riešenie sporov medzi štátmi," pokračoval prof. Pastorek. "Inštitucionálne ich úsilie našlo vyjadrenie v systéme kolektívnej obrany proti útočníkovi. Štáty, ktoré sa stali členmi novovznikajúcej Spoločnosti národov, sa slávnostne vzdali práva začať vojnu a zaviazali sa poskytnúť pomoc krajine, ktorá by sa stala obeťou nevyprovokovaného útoku. Uvedené ciele sa mali dosiahnuť odzbrojením, respektíve čiastočným znížením zbrojenia. S tým súviselo riešenie základných otázok európskej a svetovej politiky, zachovanie mieru a organizácie bezpečnosti. Začali sa presadzovať koncepcie, ktoré vychádzali z výsledkov Prvej svetovej vojny. Víťazné veľmoci si chceli dlhodobo alebo trvale zachovať územné zisky, politické a diplomatické víťazstvá."
V ďalšej časti svojho vystúpenia predseda SAV uviedol, že prostriedkom na realizáciu týchto ambícií bolo nové územné usporiadanie, predovšetkým v Európe a zdôraznil, že cieľom a zmyslom mierových zmlúv bolo najmä úsilie zabezpečiť sa pred opakovaním vojnovej tragédie. Avšak mierové zmluvy v mnohonárodných monarchiách a ríšach mali zároveň vytvoriť podmienky na akceptovanie práva národov na sebaurčenie. Celý systém, ktorý vyjadroval mocenskopolitické pozície veľmocí v Európe a vo svete a definoval nové hranice na kontinente, pozostával z piatich mierových zmlúv. Najdôležitejšie boli práve tri, ktorým je venovaný pamätník na Tyršovom nábreží v Bratislave-Petržalke. Vo všetkých mierových zmluvách bol prezentovaný tvrdý prístup k porazeným, ale pri rešpektovaní zásady práva národov na sebaurčenie. Maďarsko, podobne ako Rakúsko, museli uznať samostatnosť nástupníckych štátov. Snahy o revíziu týchto zmlúv v priebehu Druhej svetovej vojny na čele s Nemeckom vyústili do násilného pokusu zmeniť daný stav s katastrofálnymi dôsledkami, ale bez pozitívnych výsledkov. "To sú nezameniteľné fakty, ktoré význam mierových zmlúv nielen pripomínajú, ale aj podčiarkujú," zdôraznil na záver predseda SAV.
Predseda vlády SR Robert Fico v slávnostnom prejave pripomenul pamiatku a zásluhy Milana Rastislava Štefánika na vzniku česko-slovenského štátu a konštatoval: "Je zarážajúce, že tieto mierové dokumenty si doteraz nepripomínal žiaden pamätník. My Slováci staviame pamätníky a musíme stavať pamätníky, aby sme nestratili pamäť." Ďalej pokračoval: "Chápeme všetky tieto mierové zmluvy ako ucelený systém, ktorý rešpektuje medzinárodné právo a rovnoprávne vzťahy medzi partnermi, ktorí zmluvu podpísali. Každý kto zmluvu porušuje, porušuje medzinárodné právo. A preukazuje vlastnú aroganciu a povýšenosť, ktorá v demokratickej Európe nemá miesto. Všetky zmluvy stabilizovali tvár novej Európy, usporiadali hranice, až na opakované výboje po Mníchovskej dohode a po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Pevnosť hraníc v Strednej Európe je garanciou pravidelné rytmu srdca Európy. Kto začne experimentovať so srdcom, môže sa dožiť jeho kolapsu aj kolapsu myšlienky zjednotenej Európy," zdôraznil Robert Fico a poďakoval sa českému prezidentovi Václavovi Klausovi za podporu Slovenska v otázke dvojitého občianstva, kde sa jednoznačne postavil na stranu Slovenskej republiky.
Starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka Milan Ftáčnik na uviedol dôvody, prečo je pamätník práve na území Petržalky. Pripomenul, že v roku 1918, keď vznikla ČSR, bolo toto územie pričlenené k Maďarsku, zmena nastala vďaka mierovým zmluvám. Druhým dôvodom je skutočnosť, že Trianonská zmluva určila nielen hranice republiky, ale aj Petržalky.
Na záver stretnutia Robert Fico, Dušan Čaplovič, Milan Ftáčnik a prof. Jaromír Pastorek slávnostne odhalili nový Pamätník mierových zmlúv po Prvej svetovej vojne, ktorého autorom je akademický sochár Otto Bachorík. Garantom jeho realizácie bola Slovenská akadémia vied a jej Historický ústav.
Ide o zmluvy, ktoré boli podpísané vo Versailles 28. júna 1919 s Nemeckom, v Saint Germain 10. júna 1919 s Rakúskom a v Trianone 4. júna 1920 s Maďarskom. Ako informuje nápis na sprievodnej tabuli, tieto zmluvy stanovili a garantovali hranice starých a nových štátov v podunajskej oblasti a stali sa tak základom historického vyrovnania medzi národmi bývalého Rakúska-Uhorska. Tieto zmluvy ako medzinárodnoprávne dokumenty najvyššej úrovne určením hraníc Česko-Slovenskej republiky prvýkrát vymedzili aj Slovensko ako geografický, politický, historický aj právny celok.
Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek na slávnosti privítal predsedu vlády SR Roberta Fica, podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, ďalších členov vlády, zástupcov zahraničných zastupiteľských úradov v SR, predstaviteľov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka Milana Ftáčnika, spolupracovníkov zo SAV a ďalších hostí podujatia.
Predseda SAV pripomenul, že po Prvej svetovej vojne stáli víťazné veľmoci pred náročnou úlohou – museli prikročiť k organizácii mieru a vytvoriť záruky, aby nevznikla nová svetová katastrofa. "V oblasti politiky sa zamerali v prvom rade na demokratizáciu medzinárodných vzťahov, čo malo vyústiť do požiadavky zabrániť, aby sa vojny využívali na riešenie sporov medzi štátmi," pokračoval prof. Pastorek. "Inštitucionálne ich úsilie našlo vyjadrenie v systéme kolektívnej obrany proti útočníkovi. Štáty, ktoré sa stali členmi novovznikajúcej Spoločnosti národov, sa slávnostne vzdali práva začať vojnu a zaviazali sa poskytnúť pomoc krajine, ktorá by sa stala obeťou nevyprovokovaného útoku. Uvedené ciele sa mali dosiahnuť odzbrojením, respektíve čiastočným znížením zbrojenia. S tým súviselo riešenie základných otázok európskej a svetovej politiky, zachovanie mieru a organizácie bezpečnosti. Začali sa presadzovať koncepcie, ktoré vychádzali z výsledkov Prvej svetovej vojny. Víťazné veľmoci si chceli dlhodobo alebo trvale zachovať územné zisky, politické a diplomatické víťazstvá."
V ďalšej časti svojho vystúpenia predseda SAV uviedol, že prostriedkom na realizáciu týchto ambícií bolo nové územné usporiadanie, predovšetkým v Európe a zdôraznil, že cieľom a zmyslom mierových zmlúv bolo najmä úsilie zabezpečiť sa pred opakovaním vojnovej tragédie. Avšak mierové zmluvy v mnohonárodných monarchiách a ríšach mali zároveň vytvoriť podmienky na akceptovanie práva národov na sebaurčenie. Celý systém, ktorý vyjadroval mocenskopolitické pozície veľmocí v Európe a vo svete a definoval nové hranice na kontinente, pozostával z piatich mierových zmlúv. Najdôležitejšie boli práve tri, ktorým je venovaný pamätník na Tyršovom nábreží v Bratislave-Petržalke. Vo všetkých mierových zmluvách bol prezentovaný tvrdý prístup k porazeným, ale pri rešpektovaní zásady práva národov na sebaurčenie. Maďarsko, podobne ako Rakúsko, museli uznať samostatnosť nástupníckych štátov. Snahy o revíziu týchto zmlúv v priebehu Druhej svetovej vojny na čele s Nemeckom vyústili do násilného pokusu zmeniť daný stav s katastrofálnymi dôsledkami, ale bez pozitívnych výsledkov. "To sú nezameniteľné fakty, ktoré význam mierových zmlúv nielen pripomínajú, ale aj podčiarkujú," zdôraznil na záver predseda SAV.
Predseda vlády SR Robert Fico v slávnostnom prejave pripomenul pamiatku a zásluhy Milana Rastislava Štefánika na vzniku česko-slovenského štátu a konštatoval: "Je zarážajúce, že tieto mierové dokumenty si doteraz nepripomínal žiaden pamätník. My Slováci staviame pamätníky a musíme stavať pamätníky, aby sme nestratili pamäť." Ďalej pokračoval: "Chápeme všetky tieto mierové zmluvy ako ucelený systém, ktorý rešpektuje medzinárodné právo a rovnoprávne vzťahy medzi partnermi, ktorí zmluvu podpísali. Každý kto zmluvu porušuje, porušuje medzinárodné právo. A preukazuje vlastnú aroganciu a povýšenosť, ktorá v demokratickej Európe nemá miesto. Všetky zmluvy stabilizovali tvár novej Európy, usporiadali hranice, až na opakované výboje po Mníchovskej dohode a po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Pevnosť hraníc v Strednej Európe je garanciou pravidelné rytmu srdca Európy. Kto začne experimentovať so srdcom, môže sa dožiť jeho kolapsu aj kolapsu myšlienky zjednotenej Európy," zdôraznil Robert Fico a poďakoval sa českému prezidentovi Václavovi Klausovi za podporu Slovenska v otázke dvojitého občianstva, kde sa jednoznačne postavil na stranu Slovenskej republiky.
Starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka Milan Ftáčnik na uviedol dôvody, prečo je pamätník práve na území Petržalky. Pripomenul, že v roku 1918, keď vznikla ČSR, bolo toto územie pričlenené k Maďarsku, zmena nastala vďaka mierovým zmluvám. Druhým dôvodom je skutočnosť, že Trianonská zmluva určila nielen hranice republiky, ale aj Petržalky.
Na záver stretnutia Robert Fico, Dušan Čaplovič, Milan Ftáčnik a prof. Jaromír Pastorek slávnostne odhalili nový Pamätník mierových zmlúv po Prvej svetovej vojne, ktorého autorom je akademický sochár Otto Bachorík. Garantom jeho realizácie bola Slovenská akadémia vied a jej Historický ústav.