Tisíc slov o hodnotách a kultúre
18. 5. 2005 | videné 4383-krát
Uverejňujeme neskrátený text výzvy, zoznam signatárov a prvé reakcie na ňu z prostredia SAV.
Vo štvrtkovom vydaní SME je na túto tému článok Petra Javůrka:
http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2224093
- - - - - - - - - - - -
A teraz text výzvy 1000 slov:
Hodnoty, ktoré spoločnosť vyznáva, rešpektuje a pestuje, sú odrazom stavu jej kultúry. Hodnoty sú univerzálne, kultúra unikátna. Ak sú v súlade, prospieva to jednému aj druhému. Preto sú kultúra a hodnoty také dôležité. Dokážu nadviazať na svoju minulosť aj iné kultúry, spájať ich, a nie rozdeľovať. A len špičková kultúra dokáže zo seba vydať niečo, čo budú raz iné národy vnímať ako súčasť vlastnej kultúry. Vytvárame však dnes také dejiny, na ktorých kultúru a hodnoty budú naši potomkovia oprávnene hrdí?
Naša prosperita a reformy vyzerajú inak zvonka a z diaľky a inak zvnútra a zblízka. Cítime, že vývoj našej spoločnosti je znepokojujúci. V alarmujúcom stave je najmä naša kultúra, ktorej podmienky sú základným kritériom úrovne spoločnosti. Kultúra je nielen podvyživená, ale tí, čo o nej rozhodujú, ju podceňujú a ignorujú.
POHŔDANIE KULTÚROU
Prosperita a kultúrnosť sú ako spojené nádoby. Ak toto spojenie nefunguje, skôr či neskôr je výsledok nejaká cynická ideologická fraška. Myslieť si, že najskôr si vybudujme blahobyt, infraštruktúru a až potom príde na rad kultúra, je nezmysel.
Prosperujúca ekonomika je motorom spoločnosti, nie jej podstatou. Ak si to neuvedomíme, o chvíľu už nebude čo zachraňovať. Rutinéri, gýčiari, grafomani ako aj sebaponižujúci a primitívni zabávači, ktorí dnes výdatne okupujú verejný priestor, sa stanú bernou mincou vrcholného umenia. Nebude ich totiž s kým, s čím a kde porovnávať.
Kultúra, aj keď bola často nástrojom moci, reflektuje to najlepšie, čo môže naša spoločnosť zo seba vydolovať. Obyčajná necitlivosť až barbarstvo pri narábaní s kultúrou sa často prezentuje ako otázka financií a priorít. Hoci peniaze sú dôležité, veľakrát ide skôr o obyčajné pohŕdanie kultúrou. Veď čo iné ako číra demagógia sú napríklad výroky, že čo sa ušetrí na kultúre, pomôže onkológii alebo že po vstupe do EÚ už nebudeme potrebovať pôvodnú kultúru...
Znepokojuje nás tiež, že STV nerozširuje duchovný obzor obyvateľov, minimálne informuje o našom kultúrnom živote a takmer neprodukuje pôvodnú tvorbu. Namiesto toho, aby bola alternatívou bulváru a komercii, súťaží za naše dane a poplatky so súkromnými médiami, ktoré sa prioritne orientujú podľa sledovanosti a zisku.
KULTÚRA SPÁJA
Naša spoločnosť bola v posledných desaťročiach rozdelená najmä po politickej línii – komunisti-nekomunisti, nacionalisti-demokrati. Dnes je delenie omnoho rôznorodejšie a popri politickej orientácii zohrávajú významnú úlohu vierovyznanie, národnosť ako aj sociálne a regionálne rozdiely. Je to prirodzené a svojím spôsobom pozitívnejšie ako čierno-biely svet socializmu či mečiarizmu. Vrhá nás to však opäť do súkromia a skupín bez toho, aby sme cítili niečo spoločné. Práve kultúra by mohla byť tou silou, ktorá motivuje našu imagináciu, poľudšťuje nás a spája bez toho, aby sme sa museli identifikovať politicky, konfesionálne či sociálne. Ak nám toto uniká a unikne, okrádame seba a našich potomkov o zmysluplnú budúcnosť, nech to znie akokoľvek pateticky.
Nechce sa nám veriť, že našej spoločnosti je jedno, aká je naša kultúra, v akom stave sú rôzne umenia, školstvo či veda. Neveríme, že národu stačia chlieb a hry v tom najhoršom zmysle slova. Neveríme, že naša spoločnosť sa nachádza v takom stave. No ak vývoj v našej spoločnosti bude takto pokračovať, čoskoro sa v ňom môžeme ocitnúť.
UMELCI BEZ STATUSU, MLÁDEŽ BEZ ALTERNATÍVY
Práve preto, že vieme, ako vývoj dospel k dnešným pomerom, obávame sa o osud našej kultúry. Hoci diskusia o kultúre a hodnotách je samozrejme aj o umení, je neprípustné, aby spoločnosť očakávala od umelcov, že len oni majú byť zdrojom i šíriteľom kultúry. Hoci umenie a s ním spojená tvorivosť sú ťažiskom, ktoré kultúru formuje, umelci už, zdá sa, svojím spôsobom „nevládzu“. Stratili svoj spoločenský štatút a žiaľ niektorí sú, tak ako celá spoločnosť, dezorientovaní v spleti obrátených hodnôt.
Je o to smutnejšie, že umelci sú dnes medzi sebou i regionálne často rozhádaní, vzájomne neinformovaní, neprajní až nevraživí – čo sa napokon nelíši od vzťahov v iných oblastiach. Je zároveň alarmujúce, ako sa politikom, úradníčkom a ambicióznym snaživcov podarilo cez finančne páky a intrigy postaviť proti sebe umeleckú obec.
Mladí ľudia sú veľkou nádejou do budúcna. Áno, sú flexibilní – dokážu nadviazať na tradície, ale, pozor, dokážu sa tiež bez náznaku výčitiek odcudziť či jednoducho zdvihnúť kotvy – fyzicky alebo mentálne. Nik nemá právo nútiť mladú generáciu, aby vyznávala určité hodnoty, či kultúru. Tak či tak si vyberú sami. Mladým ľuďom však treba neustále poskytovať alternatívu k masovému nevkusu, bulvárnemu a malomeštiackemu braku, ktoré sa na nich zovšadiaľ valia.
Svet bez kultúry a hodnôt nebráni mladej generácii odhodiť to, čo nás radí k civilizovaným národom. Preto sú také dôležité kvalitné média, školstvo, stánky umenia či ľudové školy umenia. Preto je také dôležité, aby tvorcovia a nositelia našej kultúry, ktorí vychovávajú nasledujúce generácie, mali podmienky vzdelávať sa, umelecky realizovať a dôstojne žiť a vyžiť.
ZA STAV KULTÚRY JE ZODPOVEDNÝ KAŽDÝ Z NÁS
Poviete si, načo sú komu takéto výzvy; tí, ktorí by mali počúvať a ktorí majú moc, necítia spoluzodpovednosť za stav našej kultúry a idú si po svojom a za svojím. Nie sme lobistická skupina a neiniciujeme petíciu. Rovnako, nie sme naivní ľudia, ktorí nevedia a nevidia, prečo je dnešná situácia taká tristná.
Sme si vedomí, že spoločnosť môže fyzicky prežiť aj bez kvalitnej kultúry, do ktorej samozrejme patrí aj alternatívne či ľudové umenie. Čo však zostane nám (a z nás), ak si ju prejeme a prevalcuje ju brak a bulvár, ktoré opantávajú len zmysly a merajú sa podľa kvantity prijímateľov a výnosov?
Uvedomujeme si paradox, že podmienky pre slobodný rozvoj kultúry by mali vytvárať práve politici, ktorí ju roky vnímajú ako trpený ornament. V podstate je však za stav kultúry zodpovedný každý z nás. Nestačí ísť na predstavenie, do kina, prečítať si knihu, navštíviť výstavu či koncert, pustiť si rozhlas či podpísať petíciu, hoci aj to sú potrebné a pozitívne aktivity.
DAJME NAJAVO, ŽE KULTÚRU POTREBUJEME
Vyzývame preto politikov, aby v rámci svojej morálnej povinnosti (keďže ústavná neexistuje) venovali pozornosť kultúre ako základnej premise nášho bytia. Hodnoty sa prinavrátia samé. Politik, ak nerobí nič pre kultúru, je jednoducho nekultúrnym politikom. Bez ohľadu na to, akú stranu či funkciu zastáva.
Vyzývame aj samotných umelcov a všetkých, ktorí profesionalne pôsobia vo sfére kultúry, aby sa snažili o stavovskú solidaritu.
Vyzývame občanov, aby sa pýtali svojich volených zástupcov na všetkých úrovniach – poslancov, starostov, županov a ministrov, ako prispievajú na kultiváciu spoločnosti resp. čo do budúcich volieb urobia. Pripomínajte im, že demokracia im poskytla šancu rozhodovať o veciach verejných, čo však oni robia pre úroveň demokracie, jej kultúry a hodnôt?
Dajme najavo – kultúrne, tvorivo – že kultúru k svojmu životu potrebujeme. Nenechajme si verejný a životný priestor prevalcovať nekultúrou a nekultúrnosťou. Nájdime spôsob, ako vyjadriť, že nám kultúra na Slovensku nie je ľahostajná!
- - - - - - - - - - - -
SIGNATÁRI VÝZVY:
Samuel Abrahám (politológ), Koloman Kertesz Bagala (vydavateľ), Zuzana Bakošová (teatrologička), Jana Bodnárová (Spisovateľka), Ján Filc (športový tréner), Daniel Fischer (výtvarník), Adela Gáborová (herečka), Egon Gál (filozof), Lajos Grendel (spisovateľ), Dušan Hanák (režisér), Jack Martin Händler (dirigent), Karol Horák (dramatik), Andrej Hryc (manager a herec), Viktor Hulík (výtvarník), Ladislav Chudík (herec), Jana Juráňová (spisovateľka), Ivan Kadlečík (spisovateľ), Julius Kotzig (chirurg), Miroslav Marcelli (filozof), Peter Michalovič (estetik), Martina Moravcová (športovkyňa), Karol Moravčík (farár), František Novosád (filozof), Juraj Pechan (chirurg), Beloslav Riečan (matematik), Anton Srholec (kňaz), Stanislav Štepka (dramatik), Kveta Stražanová (herečka), Jozef Stražan (herec), Ján Sucháň (farár), Martin Šulík (režisér), Miron Zelina (psychológ).
- - - - - - - - - - - -
Krasne rano a navzdory pocasiu prijemny den!
Preletela som ocami 1000 slov. Desi ma (nekonecne) ten bohapusty pakulturny grc, ale najprv treba nas konzumentov presvedcit, ze CHCEME (a to relevantna vacsina) INU - kulturnu - kulturu a ze sme ochotni za to zaplatit a NIE SME OCHOTNI posielat 18 (ci kolko) korunove SMSky na Mojsejovcov, missky, superstary, citat pokleslu kvaziliteraturu, ci uprednostnovat bulvar. Ale dokial to ako konzumenti v prevahe robime, tak v nasom najprimitivnejsom trhovom mechanizme nic ine, ako vzajomne prisposobenie sa "zaujmom" oboch stran (zakaznik-podnikatel) nedosiahneme.
To je jedna stranka veci. Dalsia je tato: nepatrim medzi ludi rozhladenych v sucasnom umeni a kulture a tak sa pytam: ktoru knizku sucasneho slovenskeho autora, ktory sucasny slovensky film... atd. by ste mi odporucili ako naozaj umelecky hodnotny vytvor, ktory prezije svojho tvorcu??? Ja len, aby to neskoncilo tak, ze „Navalte miliony, lebo my sme UMELCI, a to co produkujeme, UMENIE JE, aj ked sa vam to niekedy nezda...“
Najskor treba vychovat „konzumenta" hodnotnou tvorbou... Signatari nech nebusia do anonymnej verejnosti a nasich vrajpolitikov, ale najma do vlastnych radov a radov tiezumelcov a celebrit, na ktorych ta pakultura vlastne stoji. Ved riaditelia sukromnych aj verejnopravnych elektronickych medii, riaditelia divadiel a relevantnej tlace su predsa vysokoskolsky vzdelani ludia, casto novinari, ci priamo umelci...
Sorry za takyto vylev, ale v dnesnom svete je to jednoducho tak, alebo aspon ja to tak vidim.
D.G., GfU SAV
- - - - - - - - - - - -
Sledovanosť űber alles - alebo Kde sú hranice prostituovania médií?
Keď som odchádzal z Ústavu technickej kybernetiky SAV pracovať do Slovenského rozhlasu, otec sa ma pýtal, či naozaj chcem prísť medzi novinárske prostitútky. Bol to totiž normalizačný rok 1972. Vtedy som mu oponoval, že jednak prostitútkou sa človek môže stať v akomkoľvek povolaní, a jednak poznám viacerých novinárov, ktorí sa ani napriek hlúpej dobe svojmu svedomiu nespreneverili. Odolali primitívnym tlakom a aj v krajne nepriaznivých podmienkach púšťali z rúk slušnú prácu. V zmysle citátu z Masaryka: ne k lidu níž, nýbrž s lidem výš!
Tých pár novinárskych výnimiek (Modrá vlna, Mladý svět) mi vtedy pomohlo zorientovať sa v živote a celkom nezhlúpnuť. Bola cenzúra aj autocenzúra, všeličo sa nesmelo. Dnes sa však pristihujem pri povzdychu: zlatá cenzúra! Mierim na Mojsejovcov.
Byť primitívom nie je trestné. Akurát nechápem, prečo sa pol roka podlizovať niekomu, kto sám seba v reklamnom spote zhodnotil, citujem: „ja som v živote hovno dokázal“. Nemôžem pochopiť, prečo sa na šírenie tejto duchovnej rakoviny prepožičalo médium, presnejšie celý jeho štáb: dramaturgovia, scenáristi, zvukári, strihači, moderátori, režisér. Ľudia, ktorí by predsa mali mať aspoň maturitu a možno aj nejaké svedomie. Sú to predsa, prepytujem, moji vzdialení kolegovia!
Takže po prvé: ak dnes začíname prezentovať v najsledovanejšom čase tú najhlbšiu spodinu, zahučíme postupne – v mene sledovanosti – do úplnej žumpy? Toto je budúcnosť médií? Len mi nevysvetľujte, že taká je už doba! Dobu totiž robia ľudia, teda my sami.
Po druhé: ťažko znášam už to, keď ináč solídna tlač bez hanby publikuje ich celostranové inzeráty. Ale aby ich zadarmo vypichovala rovno na titulné strany, ako to urobil jeden mienkotvorný denník v sobotu 12. februára? Keď už, tak prosím: niekam celkom dozadu, na dno, kam skutočne patria!
A po tretie: ak to takto pôjde ďalej, začnem sa naozaj hanbiť, že som mal s médiami kedykoľvek a čokoľvek spoločné.
V. H., Ú-SAV
(písané pre FÓRUM, mesačník Slovenského syndikátu novinárov)
- - - - - - - - - - - -
P.S.: Prepáčte mi avízo, podľa ktorého sa malo vo štvrtkovej relácii STV Pod lampou hovoriť o stave kultúry v našej krajine. Pôvodné avízo z STV totiž znelo:
- - - - - - - - - - - -
Našimi hosťami budú:
Rudolf Chmel, (ešte stále) minister kultúry
Samuel Abrahám, politológ
Peter Zajac, literárny vedec
Zora Jaurová, divadelná kritička
Andy Hryc, podnikateľ
Diskutovať budeme aj o týchto otázkach:
· Čo je to kultúra? Dá sa žiť bez nej?
· V akom stave je kultúra? Podľa čoho to hodnotíte?
· Je dnešná doba voči kultúre neprajná?
· Je doba celebrít a povrchnosti – ale prekáža to vysokej kultúre?
· Ako by sa správal štát, pre ktorý by bola kultúra prioritou?
· Akú rolu má mať štát v kultúre?
· Bez kultúry v Európe zanikneme – čo sa tým myslí?
· Čo nám v kultúre najviac chýba?
· Má zmysel ministerstvo kultúry?
· Potrebuje kultúra aj niečo iné, ako slobodu?
To sú naše otázky. Vaše nám môžete posielať na adresu:
podlampou@stv.sk.
(...)
Vo štvrtkovom vydaní SME je na túto tému článok Petra Javůrka:
http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2224093
- - - - - - - - - - - -
A teraz text výzvy 1000 slov:
Hodnoty, ktoré spoločnosť vyznáva, rešpektuje a pestuje, sú odrazom stavu jej kultúry. Hodnoty sú univerzálne, kultúra unikátna. Ak sú v súlade, prospieva to jednému aj druhému. Preto sú kultúra a hodnoty také dôležité. Dokážu nadviazať na svoju minulosť aj iné kultúry, spájať ich, a nie rozdeľovať. A len špičková kultúra dokáže zo seba vydať niečo, čo budú raz iné národy vnímať ako súčasť vlastnej kultúry. Vytvárame však dnes také dejiny, na ktorých kultúru a hodnoty budú naši potomkovia oprávnene hrdí?
Naša prosperita a reformy vyzerajú inak zvonka a z diaľky a inak zvnútra a zblízka. Cítime, že vývoj našej spoločnosti je znepokojujúci. V alarmujúcom stave je najmä naša kultúra, ktorej podmienky sú základným kritériom úrovne spoločnosti. Kultúra je nielen podvyživená, ale tí, čo o nej rozhodujú, ju podceňujú a ignorujú.
POHŔDANIE KULTÚROU
Prosperita a kultúrnosť sú ako spojené nádoby. Ak toto spojenie nefunguje, skôr či neskôr je výsledok nejaká cynická ideologická fraška. Myslieť si, že najskôr si vybudujme blahobyt, infraštruktúru a až potom príde na rad kultúra, je nezmysel.
Prosperujúca ekonomika je motorom spoločnosti, nie jej podstatou. Ak si to neuvedomíme, o chvíľu už nebude čo zachraňovať. Rutinéri, gýčiari, grafomani ako aj sebaponižujúci a primitívni zabávači, ktorí dnes výdatne okupujú verejný priestor, sa stanú bernou mincou vrcholného umenia. Nebude ich totiž s kým, s čím a kde porovnávať.
Kultúra, aj keď bola často nástrojom moci, reflektuje to najlepšie, čo môže naša spoločnosť zo seba vydolovať. Obyčajná necitlivosť až barbarstvo pri narábaní s kultúrou sa často prezentuje ako otázka financií a priorít. Hoci peniaze sú dôležité, veľakrát ide skôr o obyčajné pohŕdanie kultúrou. Veď čo iné ako číra demagógia sú napríklad výroky, že čo sa ušetrí na kultúre, pomôže onkológii alebo že po vstupe do EÚ už nebudeme potrebovať pôvodnú kultúru...
Znepokojuje nás tiež, že STV nerozširuje duchovný obzor obyvateľov, minimálne informuje o našom kultúrnom živote a takmer neprodukuje pôvodnú tvorbu. Namiesto toho, aby bola alternatívou bulváru a komercii, súťaží za naše dane a poplatky so súkromnými médiami, ktoré sa prioritne orientujú podľa sledovanosti a zisku.
KULTÚRA SPÁJA
Naša spoločnosť bola v posledných desaťročiach rozdelená najmä po politickej línii – komunisti-nekomunisti, nacionalisti-demokrati. Dnes je delenie omnoho rôznorodejšie a popri politickej orientácii zohrávajú významnú úlohu vierovyznanie, národnosť ako aj sociálne a regionálne rozdiely. Je to prirodzené a svojím spôsobom pozitívnejšie ako čierno-biely svet socializmu či mečiarizmu. Vrhá nás to však opäť do súkromia a skupín bez toho, aby sme cítili niečo spoločné. Práve kultúra by mohla byť tou silou, ktorá motivuje našu imagináciu, poľudšťuje nás a spája bez toho, aby sme sa museli identifikovať politicky, konfesionálne či sociálne. Ak nám toto uniká a unikne, okrádame seba a našich potomkov o zmysluplnú budúcnosť, nech to znie akokoľvek pateticky.
Nechce sa nám veriť, že našej spoločnosti je jedno, aká je naša kultúra, v akom stave sú rôzne umenia, školstvo či veda. Neveríme, že národu stačia chlieb a hry v tom najhoršom zmysle slova. Neveríme, že naša spoločnosť sa nachádza v takom stave. No ak vývoj v našej spoločnosti bude takto pokračovať, čoskoro sa v ňom môžeme ocitnúť.
UMELCI BEZ STATUSU, MLÁDEŽ BEZ ALTERNATÍVY
Práve preto, že vieme, ako vývoj dospel k dnešným pomerom, obávame sa o osud našej kultúry. Hoci diskusia o kultúre a hodnotách je samozrejme aj o umení, je neprípustné, aby spoločnosť očakávala od umelcov, že len oni majú byť zdrojom i šíriteľom kultúry. Hoci umenie a s ním spojená tvorivosť sú ťažiskom, ktoré kultúru formuje, umelci už, zdá sa, svojím spôsobom „nevládzu“. Stratili svoj spoločenský štatút a žiaľ niektorí sú, tak ako celá spoločnosť, dezorientovaní v spleti obrátených hodnôt.
Je o to smutnejšie, že umelci sú dnes medzi sebou i regionálne často rozhádaní, vzájomne neinformovaní, neprajní až nevraživí – čo sa napokon nelíši od vzťahov v iných oblastiach. Je zároveň alarmujúce, ako sa politikom, úradníčkom a ambicióznym snaživcov podarilo cez finančne páky a intrigy postaviť proti sebe umeleckú obec.
Mladí ľudia sú veľkou nádejou do budúcna. Áno, sú flexibilní – dokážu nadviazať na tradície, ale, pozor, dokážu sa tiež bez náznaku výčitiek odcudziť či jednoducho zdvihnúť kotvy – fyzicky alebo mentálne. Nik nemá právo nútiť mladú generáciu, aby vyznávala určité hodnoty, či kultúru. Tak či tak si vyberú sami. Mladým ľuďom však treba neustále poskytovať alternatívu k masovému nevkusu, bulvárnemu a malomeštiackemu braku, ktoré sa na nich zovšadiaľ valia.
Svet bez kultúry a hodnôt nebráni mladej generácii odhodiť to, čo nás radí k civilizovaným národom. Preto sú také dôležité kvalitné média, školstvo, stánky umenia či ľudové školy umenia. Preto je také dôležité, aby tvorcovia a nositelia našej kultúry, ktorí vychovávajú nasledujúce generácie, mali podmienky vzdelávať sa, umelecky realizovať a dôstojne žiť a vyžiť.
ZA STAV KULTÚRY JE ZODPOVEDNÝ KAŽDÝ Z NÁS
Poviete si, načo sú komu takéto výzvy; tí, ktorí by mali počúvať a ktorí majú moc, necítia spoluzodpovednosť za stav našej kultúry a idú si po svojom a za svojím. Nie sme lobistická skupina a neiniciujeme petíciu. Rovnako, nie sme naivní ľudia, ktorí nevedia a nevidia, prečo je dnešná situácia taká tristná.
Sme si vedomí, že spoločnosť môže fyzicky prežiť aj bez kvalitnej kultúry, do ktorej samozrejme patrí aj alternatívne či ľudové umenie. Čo však zostane nám (a z nás), ak si ju prejeme a prevalcuje ju brak a bulvár, ktoré opantávajú len zmysly a merajú sa podľa kvantity prijímateľov a výnosov?
Uvedomujeme si paradox, že podmienky pre slobodný rozvoj kultúry by mali vytvárať práve politici, ktorí ju roky vnímajú ako trpený ornament. V podstate je však za stav kultúry zodpovedný každý z nás. Nestačí ísť na predstavenie, do kina, prečítať si knihu, navštíviť výstavu či koncert, pustiť si rozhlas či podpísať petíciu, hoci aj to sú potrebné a pozitívne aktivity.
DAJME NAJAVO, ŽE KULTÚRU POTREBUJEME
Vyzývame preto politikov, aby v rámci svojej morálnej povinnosti (keďže ústavná neexistuje) venovali pozornosť kultúre ako základnej premise nášho bytia. Hodnoty sa prinavrátia samé. Politik, ak nerobí nič pre kultúru, je jednoducho nekultúrnym politikom. Bez ohľadu na to, akú stranu či funkciu zastáva.
Vyzývame aj samotných umelcov a všetkých, ktorí profesionalne pôsobia vo sfére kultúry, aby sa snažili o stavovskú solidaritu.
Vyzývame občanov, aby sa pýtali svojich volených zástupcov na všetkých úrovniach – poslancov, starostov, županov a ministrov, ako prispievajú na kultiváciu spoločnosti resp. čo do budúcich volieb urobia. Pripomínajte im, že demokracia im poskytla šancu rozhodovať o veciach verejných, čo však oni robia pre úroveň demokracie, jej kultúry a hodnôt?
Dajme najavo – kultúrne, tvorivo – že kultúru k svojmu životu potrebujeme. Nenechajme si verejný a životný priestor prevalcovať nekultúrou a nekultúrnosťou. Nájdime spôsob, ako vyjadriť, že nám kultúra na Slovensku nie je ľahostajná!
- - - - - - - - - - - -
SIGNATÁRI VÝZVY:
Samuel Abrahám (politológ), Koloman Kertesz Bagala (vydavateľ), Zuzana Bakošová (teatrologička), Jana Bodnárová (Spisovateľka), Ján Filc (športový tréner), Daniel Fischer (výtvarník), Adela Gáborová (herečka), Egon Gál (filozof), Lajos Grendel (spisovateľ), Dušan Hanák (režisér), Jack Martin Händler (dirigent), Karol Horák (dramatik), Andrej Hryc (manager a herec), Viktor Hulík (výtvarník), Ladislav Chudík (herec), Jana Juráňová (spisovateľka), Ivan Kadlečík (spisovateľ), Julius Kotzig (chirurg), Miroslav Marcelli (filozof), Peter Michalovič (estetik), Martina Moravcová (športovkyňa), Karol Moravčík (farár), František Novosád (filozof), Juraj Pechan (chirurg), Beloslav Riečan (matematik), Anton Srholec (kňaz), Stanislav Štepka (dramatik), Kveta Stražanová (herečka), Jozef Stražan (herec), Ján Sucháň (farár), Martin Šulík (režisér), Miron Zelina (psychológ).
- - - - - - - - - - - -
Krasne rano a navzdory pocasiu prijemny den!
Preletela som ocami 1000 slov. Desi ma (nekonecne) ten bohapusty pakulturny grc, ale najprv treba nas konzumentov presvedcit, ze CHCEME (a to relevantna vacsina) INU - kulturnu - kulturu a ze sme ochotni za to zaplatit a NIE SME OCHOTNI posielat 18 (ci kolko) korunove SMSky na Mojsejovcov, missky, superstary, citat pokleslu kvaziliteraturu, ci uprednostnovat bulvar. Ale dokial to ako konzumenti v prevahe robime, tak v nasom najprimitivnejsom trhovom mechanizme nic ine, ako vzajomne prisposobenie sa "zaujmom" oboch stran (zakaznik-podnikatel) nedosiahneme.
To je jedna stranka veci. Dalsia je tato: nepatrim medzi ludi rozhladenych v sucasnom umeni a kulture a tak sa pytam: ktoru knizku sucasneho slovenskeho autora, ktory sucasny slovensky film... atd. by ste mi odporucili ako naozaj umelecky hodnotny vytvor, ktory prezije svojho tvorcu??? Ja len, aby to neskoncilo tak, ze „Navalte miliony, lebo my sme UMELCI, a to co produkujeme, UMENIE JE, aj ked sa vam to niekedy nezda...“
Najskor treba vychovat „konzumenta" hodnotnou tvorbou... Signatari nech nebusia do anonymnej verejnosti a nasich vrajpolitikov, ale najma do vlastnych radov a radov tiezumelcov a celebrit, na ktorych ta pakultura vlastne stoji. Ved riaditelia sukromnych aj verejnopravnych elektronickych medii, riaditelia divadiel a relevantnej tlace su predsa vysokoskolsky vzdelani ludia, casto novinari, ci priamo umelci...
Sorry za takyto vylev, ale v dnesnom svete je to jednoducho tak, alebo aspon ja to tak vidim.
D.G., GfU SAV
- - - - - - - - - - - -
Sledovanosť űber alles - alebo Kde sú hranice prostituovania médií?
Keď som odchádzal z Ústavu technickej kybernetiky SAV pracovať do Slovenského rozhlasu, otec sa ma pýtal, či naozaj chcem prísť medzi novinárske prostitútky. Bol to totiž normalizačný rok 1972. Vtedy som mu oponoval, že jednak prostitútkou sa človek môže stať v akomkoľvek povolaní, a jednak poznám viacerých novinárov, ktorí sa ani napriek hlúpej dobe svojmu svedomiu nespreneverili. Odolali primitívnym tlakom a aj v krajne nepriaznivých podmienkach púšťali z rúk slušnú prácu. V zmysle citátu z Masaryka: ne k lidu níž, nýbrž s lidem výš!
Tých pár novinárskych výnimiek (Modrá vlna, Mladý svět) mi vtedy pomohlo zorientovať sa v živote a celkom nezhlúpnuť. Bola cenzúra aj autocenzúra, všeličo sa nesmelo. Dnes sa však pristihujem pri povzdychu: zlatá cenzúra! Mierim na Mojsejovcov.
Byť primitívom nie je trestné. Akurát nechápem, prečo sa pol roka podlizovať niekomu, kto sám seba v reklamnom spote zhodnotil, citujem: „ja som v živote hovno dokázal“. Nemôžem pochopiť, prečo sa na šírenie tejto duchovnej rakoviny prepožičalo médium, presnejšie celý jeho štáb: dramaturgovia, scenáristi, zvukári, strihači, moderátori, režisér. Ľudia, ktorí by predsa mali mať aspoň maturitu a možno aj nejaké svedomie. Sú to predsa, prepytujem, moji vzdialení kolegovia!
Takže po prvé: ak dnes začíname prezentovať v najsledovanejšom čase tú najhlbšiu spodinu, zahučíme postupne – v mene sledovanosti – do úplnej žumpy? Toto je budúcnosť médií? Len mi nevysvetľujte, že taká je už doba! Dobu totiž robia ľudia, teda my sami.
Po druhé: ťažko znášam už to, keď ináč solídna tlač bez hanby publikuje ich celostranové inzeráty. Ale aby ich zadarmo vypichovala rovno na titulné strany, ako to urobil jeden mienkotvorný denník v sobotu 12. februára? Keď už, tak prosím: niekam celkom dozadu, na dno, kam skutočne patria!
A po tretie: ak to takto pôjde ďalej, začnem sa naozaj hanbiť, že som mal s médiami kedykoľvek a čokoľvek spoločné.
V. H., Ú-SAV
(písané pre FÓRUM, mesačník Slovenského syndikátu novinárov)
- - - - - - - - - - - -
P.S.: Prepáčte mi avízo, podľa ktorého sa malo vo štvrtkovej relácii STV Pod lampou hovoriť o stave kultúry v našej krajine. Pôvodné avízo z STV totiž znelo:
- - - - - - - - - - - -
Našimi hosťami budú:
Rudolf Chmel, (ešte stále) minister kultúry
Samuel Abrahám, politológ
Peter Zajac, literárny vedec
Zora Jaurová, divadelná kritička
Andy Hryc, podnikateľ
Diskutovať budeme aj o týchto otázkach:
· Čo je to kultúra? Dá sa žiť bez nej?
· V akom stave je kultúra? Podľa čoho to hodnotíte?
· Je dnešná doba voči kultúre neprajná?
· Je doba celebrít a povrchnosti – ale prekáža to vysokej kultúre?
· Ako by sa správal štát, pre ktorý by bola kultúra prioritou?
· Akú rolu má mať štát v kultúre?
· Bez kultúry v Európe zanikneme – čo sa tým myslí?
· Čo nám v kultúre najviac chýba?
· Má zmysel ministerstvo kultúry?
· Potrebuje kultúra aj niečo iné, ako slobodu?
To sú naše otázky. Vaše nám môžete posielať na adresu:
podlampou@stv.sk.
(...)