Svetový objav vedcov SAV naberá vesmírne výšky.
22. 7. 2010 | videné 1654-krát
O aktuálnej súvislosti Černobyľu s diaľkovými kozmickými letmi v budúcnosti, informoval novinárov na tlačovej besede SAV Mgr. Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV v Nitre.
Vedecký ako aj mediálny svet pred rokom zaujali pozoruhodné výsledky výskumu slovenských a ukrajinských vedcov pri adaptácii rastlín v černobyľskej oblasti kontaminovej rádioaktívnym odpadom.
Po roku vedci upozornili svet na možnosť využitia rastlín dopestovaných v kontaminovanej oblasti pri dlhodobých letoch do vesmíru. Ak totiž dokážu prežiť v nehostinnom prostredí neďaleko jadrovou katastrofou zničenej elektrárne, kozmonautom by mohli pomôcť pri kolonizácii planét. Vesmírni cestovatelia, ktorí budú potrebovať rastliny odolné voči vesmírnemu žiareniu, by sa mohli o poznatky vedcov oprieť.Na tlačovej besede SAV označil vedúci výskumnej skupiny Martin Hajduch, túto predstavu síce za sci-fi aplikáciu výskumu, jedným dychom však dodal, že časom sa môže zmeniť na realitu.
Vedúci výskumnej skupiny Martin Hajduch z ÚGBR SAV v Nitre odpovedal aj na otázky TO SAV.
Na rádioaktívnym spadom zamorenom území v okolí Černobyľa ste založili spolu s ukrajinskými vedci drobnú farmu. Pestujete na nej sóju a ľan a snažíte sa zistiť, prečo sa rastlinám aj v takom nevhodnom prostrední relatívne darí.
V Černobyľskej oblasti máme dve experimentálne políčka. Jedno v rádioaktívnej oblasti a druhé v nerádioaktívnej oblasti, ktoré sme založili v spolupráci s Ukrajinskými kolegami v roku 2007. V súčasnosti pestujeme na týchto políčkach ľan a sóju , ktoré analyzujeme modernou vedeckou metodológiou, proteomikou. Je to už štvrtá generácia rastlín.
Aké sú rozdiely medzi rastlinami pestovanými na kontrolnom a rádioaktívnom políčku?
Rastliny pestované na rádioaktívnom políčku vykazujú menší vzrast, čo je známa reakcia rastlín na podmienky zvýšenej rádioaktivity. Na základe proteomických analýz vieme, že niektoré proteíny sa správajú rozdielne v rastlinách pestovaných v rádioaktívnej oblasti, pri porovnaní s kontrolnými rastlinami.
Štúdiom vplyvu žiarenia na rastliny sa vedci zaoberajú už desaťročia. Vám sa podarilo presne zosnímať, čo sa vlastne v rastlinách deje.
Rastline pomáhajú molekulárne mechanizmy prispôsobiť sa. Napríklad, my sme detegovali zmeny v expresii proteínov. Možno ale povedať, že zmeny nie sú radikálne. Skôr ide o úpravu množstiev v akých sú niektoré proteíny prítomné v rastlinách, ktoré sa adaptujú na rádioaktivitu v Černobyľskej oblasti pri porovnaní s kontrolnými rastlinami.
Za pokusné rastliny ste si zvolili sóju a ľan. Prečo práve tieto dva druhy? Budú pokračovať pokusy aj z inými druhmi rastlín?
Sója je plodina celosvetového významu. Po celom svete, hlavne v Amerike a Ázii sa sója pestuje v obrovských množstvách a využíva sa v potravinárskom (tofu, sójová omáčka) a živočíšnom priemysle (hodnotné krmivo). Ľan je nastupujúca plodina pre potravinárske účely, hlavne z hľadiska jedinečného zloženia ľanového oleja, ktorý má veľké zastúpenie zdraviu prospešných omega-3 mastných kyselín. Sója dokáže z pôdy dostať viac rádioaktivity, no ľan je proti nej odolnejší. Ideálne by bolo vlastnosti týchto dvoch rastlín skombinovať. Plánujeme rozšíriť pokusy o jačmeň, ktorý je tiež veľmi dôležitá plodina.
Viditeľný rozdiel je poznateľný. Poznáte aj chuť rastlín z kontrólneho políčka?
Rastliny pestované v rádioaktívnom prostredí sú menšie a majú aj menší počet semien. Chuť semien pochádzajúcich s rastlín pestovaných v rádioaktívnom políčku nepoznáme,zatiaľ sa nenašiel odvážlivec, ktorý by ich ochutnal, ale predpokladáme, že nebude odlišná. Pevne dúfame, že ľudstvo nebude musieť pestovať plodiny v oblastiach zamorených rádioaktivitou, ktoré by mohli vzniknúť v prípade globálnej jadrovej katastrofy. Dobrá správa ale je, že aj keby to bolo nevyhnutné, tak podľa našich meraní, semená obsahujú iba minimum rádioaktivity a tak v extrémnych prípadoch by mali byť požívateľné.
Váš výskum sa posunul zo Zeme do Vesmíru. V čo je jeho podstata a prínos?
Keď minulý rok redaktor prestížneho amerického vedecko-populárneho časopisu "New-Scientist" komentoval naše prvé výsledky, predostrel myšlienku využiteľnosti nášho výskumu adaptácie rastlín na rádioaktivitu v budúcnosti pri dlhodobých kozmických letoch. Náš výskum sa zaoberá skúmaním mechanizmov, ktoré rastliny používajú pri prispôsobovaní sa prostrediu zvýšenej rádioaktivity. A práve rastliny adaptované na rádioaktivitu by mohli byť užitočné pri dlhodobých kozmických letoch.
Je možné, že keď raz budeme bežne lietať do vesmíru, nebudeme si musieť zo sebou nosiť potraviny? Tie základné budú na dosah ruky?
Účastníci dlhodobých vesmírnych misií si nebudú môcť vziať zo sebou dostatok potravy na niekoľko desaťročí a tak si potravu budú musieť pestovať sami. Keďže vo vesmíre je vysoká rádioaktivita, tak rastliny ktoré sa na tieto účel budú používať, budú musieť byť odolné voči vesmírnej rádioaktivite. Nemožno očakávať, že priestory v kozmických lodiach, ktoré budú určené na pestovanie rastlín budú tak dobre chránené voči vesmírnej rádioaktivite ako obytné časti.
Výskum takisto naznačuje, že špeciálne rádioaktivite odolné rastliny by sa dali využiť aj na fytoremediáciu, teda na čistenie pôdy od rádioaktivity.Po jadrovej katastrofe, podobnej ako sa stala v Černobyli, by ľudia mohli teoreticky pestovať rastliny ďalej vďaka tomu, že takéto rastliny sú lepšie prispôsobené životu v zamorenej pôde.
V okolí Černobyľa sa okrem rastlín celkom dobre darí aj niektorým živočíchom. Napríklad vo vodnom kanáli, ktorý slúžil na ochladzovanie jadrových reaktorov v súčasnosti žijú sumce a niektoré dorastajú aj do šiestich metrov. Ich konzumácia sa však vzhľadom na zvýšenú rádioaktivitu neodporúča.
Za prácu Adaptácia rastlín v Černobyle po jadrovej katastrofe udelila Vedecká rada SAV výskumnému tímu ÚGBR SAV v Nitre Cenu SAV v oblasti medzinárodnej spolupráce.
Pripravila:S.Klamová
Vedecký ako aj mediálny svet pred rokom zaujali pozoruhodné výsledky výskumu slovenských a ukrajinských vedcov pri adaptácii rastlín v černobyľskej oblasti kontaminovej rádioaktívnym odpadom.
Po roku vedci upozornili svet na možnosť využitia rastlín dopestovaných v kontaminovanej oblasti pri dlhodobých letoch do vesmíru. Ak totiž dokážu prežiť v nehostinnom prostredí neďaleko jadrovou katastrofou zničenej elektrárne, kozmonautom by mohli pomôcť pri kolonizácii planét. Vesmírni cestovatelia, ktorí budú potrebovať rastliny odolné voči vesmírnemu žiareniu, by sa mohli o poznatky vedcov oprieť.Na tlačovej besede SAV označil vedúci výskumnej skupiny Martin Hajduch, túto predstavu síce za sci-fi aplikáciu výskumu, jedným dychom však dodal, že časom sa môže zmeniť na realitu.
Vedúci výskumnej skupiny Martin Hajduch z ÚGBR SAV v Nitre odpovedal aj na otázky TO SAV.
Na rádioaktívnym spadom zamorenom území v okolí Černobyľa ste založili spolu s ukrajinskými vedci drobnú farmu. Pestujete na nej sóju a ľan a snažíte sa zistiť, prečo sa rastlinám aj v takom nevhodnom prostrední relatívne darí.
V Černobyľskej oblasti máme dve experimentálne políčka. Jedno v rádioaktívnej oblasti a druhé v nerádioaktívnej oblasti, ktoré sme založili v spolupráci s Ukrajinskými kolegami v roku 2007. V súčasnosti pestujeme na týchto políčkach ľan a sóju , ktoré analyzujeme modernou vedeckou metodológiou, proteomikou. Je to už štvrtá generácia rastlín.
Aké sú rozdiely medzi rastlinami pestovanými na kontrolnom a rádioaktívnom políčku?
Rastliny pestované na rádioaktívnom políčku vykazujú menší vzrast, čo je známa reakcia rastlín na podmienky zvýšenej rádioaktivity. Na základe proteomických analýz vieme, že niektoré proteíny sa správajú rozdielne v rastlinách pestovaných v rádioaktívnej oblasti, pri porovnaní s kontrolnými rastlinami.
Štúdiom vplyvu žiarenia na rastliny sa vedci zaoberajú už desaťročia. Vám sa podarilo presne zosnímať, čo sa vlastne v rastlinách deje.
Rastline pomáhajú molekulárne mechanizmy prispôsobiť sa. Napríklad, my sme detegovali zmeny v expresii proteínov. Možno ale povedať, že zmeny nie sú radikálne. Skôr ide o úpravu množstiev v akých sú niektoré proteíny prítomné v rastlinách, ktoré sa adaptujú na rádioaktivitu v Černobyľskej oblasti pri porovnaní s kontrolnými rastlinami.
Za pokusné rastliny ste si zvolili sóju a ľan. Prečo práve tieto dva druhy? Budú pokračovať pokusy aj z inými druhmi rastlín?
Sója je plodina celosvetového významu. Po celom svete, hlavne v Amerike a Ázii sa sója pestuje v obrovských množstvách a využíva sa v potravinárskom (tofu, sójová omáčka) a živočíšnom priemysle (hodnotné krmivo). Ľan je nastupujúca plodina pre potravinárske účely, hlavne z hľadiska jedinečného zloženia ľanového oleja, ktorý má veľké zastúpenie zdraviu prospešných omega-3 mastných kyselín. Sója dokáže z pôdy dostať viac rádioaktivity, no ľan je proti nej odolnejší. Ideálne by bolo vlastnosti týchto dvoch rastlín skombinovať. Plánujeme rozšíriť pokusy o jačmeň, ktorý je tiež veľmi dôležitá plodina.
Viditeľný rozdiel je poznateľný. Poznáte aj chuť rastlín z kontrólneho políčka?
Rastliny pestované v rádioaktívnom prostredí sú menšie a majú aj menší počet semien. Chuť semien pochádzajúcich s rastlín pestovaných v rádioaktívnom políčku nepoznáme,zatiaľ sa nenašiel odvážlivec, ktorý by ich ochutnal, ale predpokladáme, že nebude odlišná. Pevne dúfame, že ľudstvo nebude musieť pestovať plodiny v oblastiach zamorených rádioaktivitou, ktoré by mohli vzniknúť v prípade globálnej jadrovej katastrofy. Dobrá správa ale je, že aj keby to bolo nevyhnutné, tak podľa našich meraní, semená obsahujú iba minimum rádioaktivity a tak v extrémnych prípadoch by mali byť požívateľné.
Váš výskum sa posunul zo Zeme do Vesmíru. V čo je jeho podstata a prínos?
Keď minulý rok redaktor prestížneho amerického vedecko-populárneho časopisu "New-Scientist" komentoval naše prvé výsledky, predostrel myšlienku využiteľnosti nášho výskumu adaptácie rastlín na rádioaktivitu v budúcnosti pri dlhodobých kozmických letoch. Náš výskum sa zaoberá skúmaním mechanizmov, ktoré rastliny používajú pri prispôsobovaní sa prostrediu zvýšenej rádioaktivity. A práve rastliny adaptované na rádioaktivitu by mohli byť užitočné pri dlhodobých kozmických letoch.
Je možné, že keď raz budeme bežne lietať do vesmíru, nebudeme si musieť zo sebou nosiť potraviny? Tie základné budú na dosah ruky?
Účastníci dlhodobých vesmírnych misií si nebudú môcť vziať zo sebou dostatok potravy na niekoľko desaťročí a tak si potravu budú musieť pestovať sami. Keďže vo vesmíre je vysoká rádioaktivita, tak rastliny ktoré sa na tieto účel budú používať, budú musieť byť odolné voči vesmírnej rádioaktivite. Nemožno očakávať, že priestory v kozmických lodiach, ktoré budú určené na pestovanie rastlín budú tak dobre chránené voči vesmírnej rádioaktivite ako obytné časti.
Výskum takisto naznačuje, že špeciálne rádioaktivite odolné rastliny by sa dali využiť aj na fytoremediáciu, teda na čistenie pôdy od rádioaktivity.Po jadrovej katastrofe, podobnej ako sa stala v Černobyli, by ľudia mohli teoreticky pestovať rastliny ďalej vďaka tomu, že takéto rastliny sú lepšie prispôsobené životu v zamorenej pôde.
V okolí Černobyľa sa okrem rastlín celkom dobre darí aj niektorým živočíchom. Napríklad vo vodnom kanáli, ktorý slúžil na ochladzovanie jadrových reaktorov v súčasnosti žijú sumce a niektoré dorastajú aj do šiestich metrov. Ich konzumácia sa však vzhľadom na zvýšenú rádioaktivitu neodporúča.
Za prácu Adaptácia rastlín v Černobyle po jadrovej katastrofe udelila Vedecká rada SAV výskumnému tímu ÚGBR SAV v Nitre Cenu SAV v oblasti medzinárodnej spolupráce.
Pripravila:S.Klamová