Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Riaditeľ Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV doc. Peter Žeňuch a veľvyslanec Bulharskej republiky Ognian Garkov.

Cyrilo-metodské kultúrne dedičstvo vo svetle výskumov

18. 11. 2009 | videné 1726-krát
V rámci Týždňa vedy a techniky v roku 2009 bola 11.-13. novembra v Bratislave medzinárodná konferencia o cyrilo-metodskom dedičstve a národnej identite.

Slavistický ústav Jána Stanislava SAV a Cyrilo-metodské výskumné centrum Bulharskej akadémie vied v Sofii v spolupráci s Pápežským východným ústavom v Ríme, Národným inštitútom slovenského jazyka a literatúry Matice slovenskej, Gréckokatolíckou eparchiou a Bulharským kultúrnym inštitútom v Bratislave zorganizoval 11.-13. novembra 2009 v Bratislave medzinárodnú vedeckú konferenciu s názvom Cyrilo-metodské kultúrne dedičstvo a národná identita.

Účastníci zo šiestich krajín prezentovali výsledky výskumov, ktoré sa týkajú cyrilo-metodského kultúrneho dedičstva a jeho vzťahu k národnej identite medzi slovanskými národmi. Na slávnostnom otvorení konferencie v reprezentačných priestoroch Gréckokatolíckeho biskupstva v Bratislave, ktoré moderoval riaditeľ Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV doc. Peter Žeňuch sa zúčastnil sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme arcibiskup Cyril Vasiľ SJ a bratislavský gréckokatolícky eparcha vladyka Mons. Peter Rusnák. Prítomný bol aj Ognian Garkov, veľvyslanec Bulharskej republiky, predseda Matice slovenskej Jozef Markuš a ďalší hostia.

Úvod prvého dňa konferencie moderoval doc. Peter Žeňuch. Vystúpil s príspevkom Liturgický jazyk a jazykové vedomie veriacich byzantsko-slovanského obradu na Slovensku. Riaditeľka výskumného centra Bulharskej akadémie vied Svetlina Nikolova sa predstavila príspevkom Dielo Cyrila a Metoda a problémy národnej a kresťanskej identity. Vladyka Cyril Vasiľ hovoril o Mukačevskej eparchii – prvej organizačnej štruktúre gréckokatolíkov v severovýchodnom Uhorsku 18. storočia. Prof. Ján Doruľa, vedúci vedecký pracovník zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV podrobne hovoril o vývine slovenskej identity.

Už v prvý deň konferencie sa rozvinula diskusia, ktorá odrážala široké spektrum názorov k jednotlivým príspevkom. Podobne aj v ďalších častiach konferencie odzneli hodnotné prednášky. Napríklad vedúci Ústavu slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a predseda Českej asociácie slavistov prof. Ivo Pospíšil, hovoril na tému Vecnosť a jazyk v ruskej literatúre, Milan Lach predniesol príspevok Juraj Joannikij Bazilovič OSBM a jeho Mníšske pravidlá a nariadenia, Svorad Zavarský - Liturgia Jána Zlatoústeho v Bazilovičovom diele Tolkovanije svjaščennyja liturhiji/Explicatio sacrae liturgiae. Filologický pohľad.

Súčasťou konferencie bola aj prezentácia publikácie Joannikija Baziloviča Tolkovanije svjaščennyja liturhiji Explicatio sacrae liturgiae (Výklad svätej liturgie) v reprezentačných priestoroch Gréckokatolíckeho eparchiálneho úradu v Bratislave. Toto Bazilovičovo dielo je historicko-liturgicky vzácne. Napísané bolo paralelne v cirkevnoslovanskom a latinskom jazyku. Autorovi sa ho nepodarilo vydať, tlačou vychádza po prvý raz až po 194 rokoch zásluhou editorov P. Žeňucha a S. Zavarského zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV.

Publikácia vyšla v rámci medzinárodnej vedeckej edície Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae s finančným prispením Gregorian Foundation, Pontificio Istituto Orientale v Ríme, Slovenského komitétu slavistov a Spolku sv. Cyrila a Metoda. Treba zdôrazniť, že prezentácia sa uskutočnila v rámci podujatí Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2009.



Joannikij Juraj Bazilovič sa narodil 6. júna 1742 v roľníckej rodine v Hlivištiach (dnes okres Sobrance). Študoval v Užhorode, Košiciach a Krásnom Brode. V roku 1761 vstúpil do baziliánskeho rádu a prijal mníšske meno Joannikij. Pôsobil ako učiteľ filozofie a teológie v Máriapóči. V roku 1789 bol zvolený za protoigumena (predstaveného) podkarpatských baziliánov. J. Bazilovič bol literárne veľmi činný, hoci mnohé jeho diela ostali iba v rukopisnej podobe. Jeho tvorbu možno rozdeliť na asketické, historiografické a liturgicko-dogmatické spisy. Zomrel 18. októbra 1821 v kláštore na Černečej hore v Mukačeve.

Text: Ferdinand Tisovič a Andrej Škoviera
Foto: Ferdinand Tisovič