O pohľade do mikrosveta
4. 12. 2008 | videné 1383-krát
Počas novembrovej Hodiny vedy nahliadla široká verejnosť do mikrosveta. Projekt 3 košických ústavov SAV má veľkú popularitu.
Programový výbor vedecko-popularizačného projektu troch košických ústavov SAV Hodina vedy si pri štarte predsavzal vytvoriť taký program, ktorý reaguje na aktuálne dianie nielen vo vedeckom svete, ale aj v našej spoločnosti. Darí sa mu to, ako napr. v prípade prednášky doc. RNDr. Dušana Bruncka, CSc. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach dokonca mnohonásobne. Ten si totiž pripravil pre verejnosť prednášku na tému Pohľad do mikrosveta pomocou najväčšieho mikroskopu: čo nám ukáže?, ktorá sa týkala jednej z vrcholových udalostí fyziky – uvedenia do prevádzky najväčšieho urýchľovača elementárnych častíc na svete LHC (Large Hadron Collider) v Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku CERN pri Ženeve vo Švajčiarsku. Prelet prvých zväzkov častíc celým 27 km dlhým podzemným tunelom urýchľovača sa udial 10. septembra 2008.
Projekt, podľa všetkého najväčší a najdrahší v histórii ľudstva, sa pripravoval mnoho rokov, a to aj za účasti slovenských fyzikov, inžinierov a technikov. Nemalou mierou prispeli k jeho výstavbe aj slovenské firmy. Jedným zo zúčastnených bol práve doc. Dušan Bruncko, vedúci vedecký pracovník ÚEF SAV, koordinátor experimentu ATLAS na Slovensku, vedúci skupiny UEF SAV v experimente ATLAS a člen Výboru pre spoluprácu s CERN-om.
"Bola to v oblasti vedy vari najmedializovanejšia udalosť, ktorá pritiahla záujem nielen vedcov, ale aj laickej verejnosti," uviedol na úvod Dušan Bruncko. Inak to nebolo ani v Košiciach, keď aula A. Einsteina v TeleDome doslova praskala vo švíkoch. Výsostne aktuálna téma a dobrá propagácia pritiahli na prednášku mnoho záujemcov z radov gymnazistov, poslucháčov prírodovedných a technických smerov na univerzitách v Košiciach i Prešove, doktorandov i amatérskych nadšencov. Cieľom prednášky bolo podať prehľad možných očakávaní, ktoré do tohto projektu vkladá svetová komunita fyzikov, ukázať na previazanosť týchto očakávaní s dnešnou situáciou v mikrosvete a úrovňou nášho poznania o ňom.
Hovorilo sa aj o slabých miestach v poznávaní mikrosveta a o možnostiach, ktorými by sa dali preklenúť vďaka LHC a na ňom realizovaných experimentoch. Medzi ambiciózne ciele patrí napr. aj nájdenie Higssovho bozónu, familiárne nazývaného "božská častica". (Videozáznam prednášky i krátku reportáž Slovenského rozhlasu, v ktorej študenti Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach predstavili po prednáške hmlovú komoru na detekciu častíc, nájdete na stránke projektu www.hodinavedy.sk. Ak chcete vedieť viac o LHC, kliknite tu.)
Najbližšia prednáška v cykle Hodina vedy bude vo štvrtok 11. decembra 2008 o 18.30 h, opäť v TeleDome v Košiciach. Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. z Inštitútu histórie FF Prešovskej univerzity bude hovoriť na tému Vznik Československej republiky v roku 1918 - známe a menej známe súvislosti. Prednáška je organizovaná v spolupráci s občianskym združením Rovás a bude spoločnou prednáškou projektu Hodina vedy a Kassai MindenTudás Egyeteme (Košická Univerzita Vševedy).
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Tomáš Čižmárik, archív
Programový výbor vedecko-popularizačného projektu troch košických ústavov SAV Hodina vedy si pri štarte predsavzal vytvoriť taký program, ktorý reaguje na aktuálne dianie nielen vo vedeckom svete, ale aj v našej spoločnosti. Darí sa mu to, ako napr. v prípade prednášky doc. RNDr. Dušana Bruncka, CSc. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach dokonca mnohonásobne. Ten si totiž pripravil pre verejnosť prednášku na tému Pohľad do mikrosveta pomocou najväčšieho mikroskopu: čo nám ukáže?, ktorá sa týkala jednej z vrcholových udalostí fyziky – uvedenia do prevádzky najväčšieho urýchľovača elementárnych častíc na svete LHC (Large Hadron Collider) v Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku CERN pri Ženeve vo Švajčiarsku. Prelet prvých zväzkov častíc celým 27 km dlhým podzemným tunelom urýchľovača sa udial 10. septembra 2008.
Projekt, podľa všetkého najväčší a najdrahší v histórii ľudstva, sa pripravoval mnoho rokov, a to aj za účasti slovenských fyzikov, inžinierov a technikov. Nemalou mierou prispeli k jeho výstavbe aj slovenské firmy. Jedným zo zúčastnených bol práve doc. Dušan Bruncko, vedúci vedecký pracovník ÚEF SAV, koordinátor experimentu ATLAS na Slovensku, vedúci skupiny UEF SAV v experimente ATLAS a člen Výboru pre spoluprácu s CERN-om.
"Bola to v oblasti vedy vari najmedializovanejšia udalosť, ktorá pritiahla záujem nielen vedcov, ale aj laickej verejnosti," uviedol na úvod Dušan Bruncko. Inak to nebolo ani v Košiciach, keď aula A. Einsteina v TeleDome doslova praskala vo švíkoch. Výsostne aktuálna téma a dobrá propagácia pritiahli na prednášku mnoho záujemcov z radov gymnazistov, poslucháčov prírodovedných a technických smerov na univerzitách v Košiciach i Prešove, doktorandov i amatérskych nadšencov. Cieľom prednášky bolo podať prehľad možných očakávaní, ktoré do tohto projektu vkladá svetová komunita fyzikov, ukázať na previazanosť týchto očakávaní s dnešnou situáciou v mikrosvete a úrovňou nášho poznania o ňom.
Hovorilo sa aj o slabých miestach v poznávaní mikrosveta a o možnostiach, ktorými by sa dali preklenúť vďaka LHC a na ňom realizovaných experimentoch. Medzi ambiciózne ciele patrí napr. aj nájdenie Higssovho bozónu, familiárne nazývaného "božská častica". (Videozáznam prednášky i krátku reportáž Slovenského rozhlasu, v ktorej študenti Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach predstavili po prednáške hmlovú komoru na detekciu častíc, nájdete na stránke projektu www.hodinavedy.sk. Ak chcete vedieť viac o LHC, kliknite tu.)
Najbližšia prednáška v cykle Hodina vedy bude vo štvrtok 11. decembra 2008 o 18.30 h, opäť v TeleDome v Košiciach. Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. z Inštitútu histórie FF Prešovskej univerzity bude hovoriť na tému Vznik Československej republiky v roku 1918 - známe a menej známe súvislosti. Prednáška je organizovaná v spolupráci s občianskym združením Rovás a bude spoločnou prednáškou projektu Hodina vedy a Kassai MindenTudás Egyeteme (Košická Univerzita Vševedy).
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Tomáš Čižmárik, archív