Geovedy a Medzinárodný rok Zeme
21. 4. 2008 | videné 1607-krát
Rok 2008 je Medzinárodným rokom Zeme, 22. apríl Dňom Zeme. Tlačovou konferenciou SAV sme na ich ciele upozornili aj médiá.
Z iniciatívy celosvetovej organizácie "Medzinárodnej únie geovied" (IUGS) so sekretariátom v Trondheime (Nórsko) a UNESCO so sídlom v Paríži vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN ešte v decembri 2005 rok 2008 za "Medzinárodný rok planéty Zem". Vzhľadom na šírku tém a prípravu programov, naplánovali sa aktivity k Medzinárodnému roku planéty Zem (MRPZ) / International Year of Planet Earth (IYPE ) do trojročného obdobia – triénia, čiže na obdobie rokov 2007 až 2009. O zmysle a cieľoch MRPZ, ale aj o viacerých aktivitách, ktoré už boli, sú a ešte budú súčasťou MRPZ na Slovensku, informovali 15. marca novinárov predseda SAV prof. Štefan Luby, ktorý bol vedúcim slovenskej delegácie na slávnostnom otvorení MRPZ, predseda Koordinačného tímu IYPE za SR doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. (Geologický ústav SAV), zástupca riaditeľa Geologického ústavu SAV RNDr. Igor Broska, CSc. a kurátorka Prírodovedného múzea SNM RNDr. Eva Nelišerová. Okrem nich sa na tlačovej konferencii zúčastnili a s novinármi diskutovali RNDr. Igor Túnyi, CSc., geofyzik, člen Predsedníctva SAV, Milan Rybecký, CSc., riaditeľ Prírodovedného múzea, SNM a ďalší hostia.
Zem je živá planéta, rešpektujme ju!
Ako uviedol v úvodnom vystúpení Jozef Michalík snahou Medzinárodného roku planéty Zem je popri riešení mnohých vedeckých projektov, najmä šíriť osvetu medzi ľuďmi, aby sa znížil dopad geologických rizík, akými sú prírodné katastrofy. "Ľudia totiž málo vedia, že súčasné klimatické zmeny sú pochopiteľnejšie práve cez geologický výskum. Ako ukazujú geologické záznamy v horninách, klíma na Zemi sa vždy menila a niekedy mala aj extrémne podoby. Okrem konfigurácie kontinentov, erupcií sopiek, pohybu morských prúdov, ojedinelých dopadov väčších meteoritov, treba pri klimatických štúdiách brať do úvahy aj zmeny v rotácii Zeme alebo zmeny v náklone jej osi," povedal J. Michalík.
Zdôraznil tiež významná úlohu geovedcov pri budovaní modernej spoločnosti, ktorá však často nie je dostatočne docenená. Pritom mnohé ľudské obete pri rôznych prírodných katastrofách boli úplne zbytočné. Ako príklad uviedol malé dievčatko, ktoré v r. 2004 pri pohrome spôsobenej tsunami vo východnej Ázii upozornilo rodičov na to, čo deťom rozprávali v škole – ak sa vraj more príliš vzdiali od pevniny, treba utekať, lebo hrozí katastrofa. Rodičia poslúchli a ako mnohí z mála si aj s dievčatkom zachránili život. Je to síce perlička, ale dostatočne vypovedajúca o využití geovedných znalostí v praktickom živote, ktoré by sa mali stať súčasťou vzdelania. "Ak si uvedomíme, že stredoveké mestá sa stavali na kopcoch, aby ich neohrozila povodeň, je dosť nepochopiteľné, že dnes sa stavia v záplavovej nive. A potom sa čudujeme ako je možné, že príde storočná alebo tisícročná voda. Keby ľudia rešpektovali mnohé dnes už samozrejmé veci, bolo by oveľa menej tragédií v dôsledku prírodných katastrof," dodal J. Michalík. Jeho podstatne dlhšie úvodné vystúpenie stručne vystihujú vety - Zem ako taká - je náš domov. Chráňme si ho. Je v našom záujme poznať ho a vedieť ho účelne využívať.
Z otvorenia Medzinárodného roka planéty Zem
Medzinárodný rok planéty Zem bol oficiálne otvorený ešte v dňoch 12.-13. februára 2008 v ústredí UNESCO v Paríži za účasti 900 delegátov z celého sveta. Podujatie otváral generálny tajomník UNESCO Koïchiro Matsuura. Slovenskú delegáciu viedol predseda SAV prof. Štefan Luby a jej členmi zo SAV boli Igor Túnyi, Jaroslav Lexa, riaditeľ Geologického ústavu SAV, Igor Broska a Stanislav Jeleň (obaja GÚ SAV). Na slávnostnom otvorení sa zúčastnilo aj 120 študentov, medzi ktorými boli aj dvaja študenti zo Slovenska - František Lipták z Technickej univerzity Košice a Filip Minich, poslucháč PFUK v Bratislave, ktorý bol prítomný aj na tlačovej konferencii SAV. (Pobyt oboch slovenských študentov v Paríži sponzoroval T-Mobile Slovakia).
Zaujímavým rozprávaním slávnostné otvorenie a na ňom diskutované problémy priblížil novinárom najmä prof. Š. Luby, ktorý ako uviedol, si práve v Paríži uvedomil prepojenosť a vnútornú synergiu všetkých tých efektov, ktorým sa hovorí globálne problémy, z ktorých najčastejšie sa uvádza klimatická zmena, ale aj stále viac sa komplikujúca energetika, voda, živelné pohromy, atď. "Tá synergia vyplýva z toho, že klimatická zmena spôsobuje nárast teploty. Tým sa zvyšujú nároky na energiu, viac sa uvoľňuje a vzrastá CO2, prehlbuje sa skleníkový efekt, následne sa podstatne viac spotrebúva sladkej vody, z ktorej až 70 % ide na zavlažovanie poľnohospodárstva. Pritom, ako sme sa dozvedeli, potrubia sú v takom zlom stave, že až 50 % vody uniká do pôdy". Prof. Luby hovoril tiež o diskusii a názoroch intelektuálov, podľa ktorých môžu mať globálne klimatické zmeny veľmi komplikované dôsledky, pokiaľ by sa ľudstvo nespamätalo.
Kľúčové témy IYPE
Kľúčové témy Medzinárodného roka Zeme sú tri. Hovoril o nich nielen Jozef Michalík, ale predstavil ich aj Igor Broska. A boli to šokujúce prognózy.
Rast populácie a klimatické zmeny
- V roku 1930 len 30 percent svetovej populácie žilo v mestách, v roku 2005 už 50 percent a v roku 2030 sa očakáva až 60 percent populácie v mestách. V roku 1999 mala svetová populácia 6 mld., v roku 2050 sa očakáva 9 mld. obyvateľov. Z nich 90 percent bude na juhu);
- Ak v roku 2100 bude hladina mora vyššia o 50 až 140 cm, populácie v príbrežných zónach budú ohrozené. Pritom jedna desatina obyvateľstva býva do 5 km od mora, jedna tretina do 50 km, čo je problém pre 20 svetových veľkomiest.
Zdroje Zeme: obmedzené alebo ťažko využiteľné? Človek vie, že zdroje Zeme nie sú nevyčerpateľné, stále sa však nespráva ako rozumný hospodár. Dnes sa na Zemi premiestňuje pravdepodobne viac materiálu ľudskou činnosťou ako prírodnými procesmi. Nevieme šetriť ani vodou. Ľudia využívajú až 55 % súčasných zásob čerstvej vody, v Indii je to už 70 %. Problémy sú aj s ropou. Pri dnešnej spotrebe známe zásoby ropy vydržia iba 40 rokov. Spotreba ropy vzrastie ročne o jedno percento, no o celých päť percent je vnižšia výnosnosť známych ložísk. Do roku 2015 bude treba nahradiť až 50 miliárd barelov. Pritom za 25 rokov by sa počet áut v Ázii mal strojnásobiť z dnešných 200 miliónov na 600 miliónov.
Georiziká: minimalizácia rizika, maximalizácia si jeho uvedomenia V rokoch 1950 až 2007 bolo až 1,8 milióna obetí pri prírodných katastrofách. Katastrofické udalosti, ktoré sa udiali v minulosti, sa môžu zopakovať. Treba sa na ne pripraviť a nie ich ignorovať, varujú geovedci.
K uvedeným témam bola v Paríži aj diskusia, ktorá sa začala čítaním najlepšej eseje, ktorá vyšla z celosvetovej študentskej súťaže. O všetkých témach diskutovali poprední odborníci z oblasti geovied, predstavitelia priemyslu, ale i politici. Z diskusie vzišla aj Parížska deklarácia, ktorá si kladie za cieľ čo najviac otvoriť geovedy pre spoločnosť.
Aktivity Medzinárodného roku Zeme na Slovensku
Ako uviedli geovedci na tlačovej konferencii, Slovensko sa počas triénia MRPZ zapojilo do viacerých projektov – vedeckých i popularizačných. Okrem podujatí, ktoré sa už uskutočnili vlani (medzi nimi napr. výstava dinosaurov v bratislavskom Auparku, vystúpenia a besedy geovedcov v médiách), vo vedeckej sfére Slovensko aktívne spolupracuje na vytvorení svetovej digitálnej geologickej mapy. Zostavená bola tiež Stratigrafická príručka – publikácia, ktorá bude rukoväťou pre všetkých odborníkov pracujúcich s časovým aspektom geovedného výskumu na Slovensku. K vedeckým aktivitám patril aj medzinárodný workshop MIMET v Smoleniciach (7.-13. 4. 2008) k úlohe fluíd v litosfére, na ktorom sa zúčastnili poprední geológovia, petrológovia a mineralógovia zo Slovenska i zo zahraničia.
Ku geovedcom a ich odborným aktivitám sa v rámci MRPZ pripojilo aj Ekotoxikologické centrum Bratislava s.r.o., ktoré na 16. – 18. jún pripravuje medzinárodnú konferenciu ZNEČISTENÉ ÚZEMIA, Bratislava 2008, nad ktorou záštitu prevzali ministerstvá životného prostredia SR a ČR. Konferencia sa uskutoční v spolupráci s Organizáciou spojených národov pre priemyselný rozvoj(UNIDO), Slovenskou agentúrou životného prostredia, Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra a ďalšími vedeckými pracoviskami. Novinárov o konferencii informovala riaditeľka Ekotoxikologického centra PaedDr. Alena Pilváňová.
Výstava v SNM "Planéta, na ktorej žijeme" a ďalšie aktivity.
V oblasti popularizácie geovied nosnou témou Medzinárodného roka Zeme bude výstava Planéta, na ktorej žijeme v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Informovala o nej kurátorka Prírodovedného múzea SNM Eva Nelišerová. Garantmi výstavy sú Geologický ústav SAV v spolupráci s Geofyzikálnym ústavom SAV, Národný geologický komitét SR, Prírodovedecká fakulta UK a Slovenské národné múzeum. Plánuje sa aj viacero sprievodných popularizačných aktivít ako exkurzie, prednášky a programy pre deti. Výstava bude okrem iného prezentovať ako funguje Zem, ako na nej vznikol život, ako sa vyvíjal a ďalej vyvíja. Výstava priblíži tiež využitie surovín potrebných v priemysle, pri výrobe niektorých bežne používaných predmetov dennej spotreby. Projekt významne podporili APVV a Ministerstvo kultúry SR, v menšej miere SAV, podaný je aj na Ministerstvo životného prostredia SR a rokuje sa aj s ďalšími sponzormi. Otvorenie výstavy sa plánuje na prelom októbra a novembra 2008 a potrvá do júna 2009.
Kto však má záujem o geovedy, nemusí čakať až na koniec jesene. Dňa 22. apríla si pripomíname Deň Zeme. Slovenské národné múzeum pri tejto príležitosti pozýva záujemcov
v utorok 22. apríla o 10.00 h do Prírodovedného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave na aktivitu ZEM – KOZMICKÉ TELESO a
o 17.00 h na prednášku GEOLÓGIA MARSU – prvá geologická výprava do púští najbližšej planéty. Prednášať bude Jozef Michalík z Geologického ústavu SAV.
Viac sa o Dni zeme dozviete na webovej stránke SNM . (Kliknuť na modrý text).
Text: Adela Štrpková
Foto: Archív GÚ SAV (1,2), ostatné Vladimír Šmihula
Z iniciatívy celosvetovej organizácie "Medzinárodnej únie geovied" (IUGS) so sekretariátom v Trondheime (Nórsko) a UNESCO so sídlom v Paríži vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN ešte v decembri 2005 rok 2008 za "Medzinárodný rok planéty Zem". Vzhľadom na šírku tém a prípravu programov, naplánovali sa aktivity k Medzinárodnému roku planéty Zem (MRPZ) / International Year of Planet Earth (IYPE ) do trojročného obdobia – triénia, čiže na obdobie rokov 2007 až 2009. O zmysle a cieľoch MRPZ, ale aj o viacerých aktivitách, ktoré už boli, sú a ešte budú súčasťou MRPZ na Slovensku, informovali 15. marca novinárov predseda SAV prof. Štefan Luby, ktorý bol vedúcim slovenskej delegácie na slávnostnom otvorení MRPZ, predseda Koordinačného tímu IYPE za SR doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. (Geologický ústav SAV), zástupca riaditeľa Geologického ústavu SAV RNDr. Igor Broska, CSc. a kurátorka Prírodovedného múzea SNM RNDr. Eva Nelišerová. Okrem nich sa na tlačovej konferencii zúčastnili a s novinármi diskutovali RNDr. Igor Túnyi, CSc., geofyzik, člen Predsedníctva SAV, Milan Rybecký, CSc., riaditeľ Prírodovedného múzea, SNM a ďalší hostia.
Zem je živá planéta, rešpektujme ju!
Ako uviedol v úvodnom vystúpení Jozef Michalík snahou Medzinárodného roku planéty Zem je popri riešení mnohých vedeckých projektov, najmä šíriť osvetu medzi ľuďmi, aby sa znížil dopad geologických rizík, akými sú prírodné katastrofy. "Ľudia totiž málo vedia, že súčasné klimatické zmeny sú pochopiteľnejšie práve cez geologický výskum. Ako ukazujú geologické záznamy v horninách, klíma na Zemi sa vždy menila a niekedy mala aj extrémne podoby. Okrem konfigurácie kontinentov, erupcií sopiek, pohybu morských prúdov, ojedinelých dopadov väčších meteoritov, treba pri klimatických štúdiách brať do úvahy aj zmeny v rotácii Zeme alebo zmeny v náklone jej osi," povedal J. Michalík.
Zdôraznil tiež významná úlohu geovedcov pri budovaní modernej spoločnosti, ktorá však často nie je dostatočne docenená. Pritom mnohé ľudské obete pri rôznych prírodných katastrofách boli úplne zbytočné. Ako príklad uviedol malé dievčatko, ktoré v r. 2004 pri pohrome spôsobenej tsunami vo východnej Ázii upozornilo rodičov na to, čo deťom rozprávali v škole – ak sa vraj more príliš vzdiali od pevniny, treba utekať, lebo hrozí katastrofa. Rodičia poslúchli a ako mnohí z mála si aj s dievčatkom zachránili život. Je to síce perlička, ale dostatočne vypovedajúca o využití geovedných znalostí v praktickom živote, ktoré by sa mali stať súčasťou vzdelania. "Ak si uvedomíme, že stredoveké mestá sa stavali na kopcoch, aby ich neohrozila povodeň, je dosť nepochopiteľné, že dnes sa stavia v záplavovej nive. A potom sa čudujeme ako je možné, že príde storočná alebo tisícročná voda. Keby ľudia rešpektovali mnohé dnes už samozrejmé veci, bolo by oveľa menej tragédií v dôsledku prírodných katastrof," dodal J. Michalík. Jeho podstatne dlhšie úvodné vystúpenie stručne vystihujú vety - Zem ako taká - je náš domov. Chráňme si ho. Je v našom záujme poznať ho a vedieť ho účelne využívať.
Z otvorenia Medzinárodného roka planéty Zem
Medzinárodný rok planéty Zem bol oficiálne otvorený ešte v dňoch 12.-13. februára 2008 v ústredí UNESCO v Paríži za účasti 900 delegátov z celého sveta. Podujatie otváral generálny tajomník UNESCO Koïchiro Matsuura. Slovenskú delegáciu viedol predseda SAV prof. Štefan Luby a jej členmi zo SAV boli Igor Túnyi, Jaroslav Lexa, riaditeľ Geologického ústavu SAV, Igor Broska a Stanislav Jeleň (obaja GÚ SAV). Na slávnostnom otvorení sa zúčastnilo aj 120 študentov, medzi ktorými boli aj dvaja študenti zo Slovenska - František Lipták z Technickej univerzity Košice a Filip Minich, poslucháč PFUK v Bratislave, ktorý bol prítomný aj na tlačovej konferencii SAV. (Pobyt oboch slovenských študentov v Paríži sponzoroval T-Mobile Slovakia).
Zaujímavým rozprávaním slávnostné otvorenie a na ňom diskutované problémy priblížil novinárom najmä prof. Š. Luby, ktorý ako uviedol, si práve v Paríži uvedomil prepojenosť a vnútornú synergiu všetkých tých efektov, ktorým sa hovorí globálne problémy, z ktorých najčastejšie sa uvádza klimatická zmena, ale aj stále viac sa komplikujúca energetika, voda, živelné pohromy, atď. "Tá synergia vyplýva z toho, že klimatická zmena spôsobuje nárast teploty. Tým sa zvyšujú nároky na energiu, viac sa uvoľňuje a vzrastá CO2, prehlbuje sa skleníkový efekt, následne sa podstatne viac spotrebúva sladkej vody, z ktorej až 70 % ide na zavlažovanie poľnohospodárstva. Pritom, ako sme sa dozvedeli, potrubia sú v takom zlom stave, že až 50 % vody uniká do pôdy". Prof. Luby hovoril tiež o diskusii a názoroch intelektuálov, podľa ktorých môžu mať globálne klimatické zmeny veľmi komplikované dôsledky, pokiaľ by sa ľudstvo nespamätalo.
Kľúčové témy IYPE
Kľúčové témy Medzinárodného roka Zeme sú tri. Hovoril o nich nielen Jozef Michalík, ale predstavil ich aj Igor Broska. A boli to šokujúce prognózy.
Rast populácie a klimatické zmeny
- V roku 1930 len 30 percent svetovej populácie žilo v mestách, v roku 2005 už 50 percent a v roku 2030 sa očakáva až 60 percent populácie v mestách. V roku 1999 mala svetová populácia 6 mld., v roku 2050 sa očakáva 9 mld. obyvateľov. Z nich 90 percent bude na juhu);
- Ak v roku 2100 bude hladina mora vyššia o 50 až 140 cm, populácie v príbrežných zónach budú ohrozené. Pritom jedna desatina obyvateľstva býva do 5 km od mora, jedna tretina do 50 km, čo je problém pre 20 svetových veľkomiest.
Zdroje Zeme: obmedzené alebo ťažko využiteľné? Človek vie, že zdroje Zeme nie sú nevyčerpateľné, stále sa však nespráva ako rozumný hospodár. Dnes sa na Zemi premiestňuje pravdepodobne viac materiálu ľudskou činnosťou ako prírodnými procesmi. Nevieme šetriť ani vodou. Ľudia využívajú až 55 % súčasných zásob čerstvej vody, v Indii je to už 70 %. Problémy sú aj s ropou. Pri dnešnej spotrebe známe zásoby ropy vydržia iba 40 rokov. Spotreba ropy vzrastie ročne o jedno percento, no o celých päť percent je vnižšia výnosnosť známych ložísk. Do roku 2015 bude treba nahradiť až 50 miliárd barelov. Pritom za 25 rokov by sa počet áut v Ázii mal strojnásobiť z dnešných 200 miliónov na 600 miliónov.
Georiziká: minimalizácia rizika, maximalizácia si jeho uvedomenia V rokoch 1950 až 2007 bolo až 1,8 milióna obetí pri prírodných katastrofách. Katastrofické udalosti, ktoré sa udiali v minulosti, sa môžu zopakovať. Treba sa na ne pripraviť a nie ich ignorovať, varujú geovedci.
K uvedeným témam bola v Paríži aj diskusia, ktorá sa začala čítaním najlepšej eseje, ktorá vyšla z celosvetovej študentskej súťaže. O všetkých témach diskutovali poprední odborníci z oblasti geovied, predstavitelia priemyslu, ale i politici. Z diskusie vzišla aj Parížska deklarácia, ktorá si kladie za cieľ čo najviac otvoriť geovedy pre spoločnosť.
Aktivity Medzinárodného roku Zeme na Slovensku
Ako uviedli geovedci na tlačovej konferencii, Slovensko sa počas triénia MRPZ zapojilo do viacerých projektov – vedeckých i popularizačných. Okrem podujatí, ktoré sa už uskutočnili vlani (medzi nimi napr. výstava dinosaurov v bratislavskom Auparku, vystúpenia a besedy geovedcov v médiách), vo vedeckej sfére Slovensko aktívne spolupracuje na vytvorení svetovej digitálnej geologickej mapy. Zostavená bola tiež Stratigrafická príručka – publikácia, ktorá bude rukoväťou pre všetkých odborníkov pracujúcich s časovým aspektom geovedného výskumu na Slovensku. K vedeckým aktivitám patril aj medzinárodný workshop MIMET v Smoleniciach (7.-13. 4. 2008) k úlohe fluíd v litosfére, na ktorom sa zúčastnili poprední geológovia, petrológovia a mineralógovia zo Slovenska i zo zahraničia.
Ku geovedcom a ich odborným aktivitám sa v rámci MRPZ pripojilo aj Ekotoxikologické centrum Bratislava s.r.o., ktoré na 16. – 18. jún pripravuje medzinárodnú konferenciu ZNEČISTENÉ ÚZEMIA, Bratislava 2008, nad ktorou záštitu prevzali ministerstvá životného prostredia SR a ČR. Konferencia sa uskutoční v spolupráci s Organizáciou spojených národov pre priemyselný rozvoj(UNIDO), Slovenskou agentúrou životného prostredia, Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra a ďalšími vedeckými pracoviskami. Novinárov o konferencii informovala riaditeľka Ekotoxikologického centra PaedDr. Alena Pilváňová.
Výstava v SNM "Planéta, na ktorej žijeme" a ďalšie aktivity.
V oblasti popularizácie geovied nosnou témou Medzinárodného roka Zeme bude výstava Planéta, na ktorej žijeme v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Informovala o nej kurátorka Prírodovedného múzea SNM Eva Nelišerová. Garantmi výstavy sú Geologický ústav SAV v spolupráci s Geofyzikálnym ústavom SAV, Národný geologický komitét SR, Prírodovedecká fakulta UK a Slovenské národné múzeum. Plánuje sa aj viacero sprievodných popularizačných aktivít ako exkurzie, prednášky a programy pre deti. Výstava bude okrem iného prezentovať ako funguje Zem, ako na nej vznikol život, ako sa vyvíjal a ďalej vyvíja. Výstava priblíži tiež využitie surovín potrebných v priemysle, pri výrobe niektorých bežne používaných predmetov dennej spotreby. Projekt významne podporili APVV a Ministerstvo kultúry SR, v menšej miere SAV, podaný je aj na Ministerstvo životného prostredia SR a rokuje sa aj s ďalšími sponzormi. Otvorenie výstavy sa plánuje na prelom októbra a novembra 2008 a potrvá do júna 2009.
Kto však má záujem o geovedy, nemusí čakať až na koniec jesene. Dňa 22. apríla si pripomíname Deň Zeme. Slovenské národné múzeum pri tejto príležitosti pozýva záujemcov
v utorok 22. apríla o 10.00 h do Prírodovedného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave na aktivitu ZEM – KOZMICKÉ TELESO a
o 17.00 h na prednášku GEOLÓGIA MARSU – prvá geologická výprava do púští najbližšej planéty. Prednášať bude Jozef Michalík z Geologického ústavu SAV.
Viac sa o Dni zeme dozviete na webovej stránke SNM . (Kliknuť na modrý text).
Text: Adela Štrpková
Foto: Archív GÚ SAV (1,2), ostatné Vladimír Šmihula