Aktuality

Ne/možné ozdravenie? Interdisciplinárne o dôsledkoch chudoby v detstve

Vložil(a): A. Nozdrovická, 27.6.2018, videné 314-krát

Zhromaždiť a prezentovať výskumné poznatky spoločenských, lekárskych a prírodných vied o účinkoch chudoby a deprivácie na kognitívne a sociálne napredovanie detí, vykonať kritický odpočet pokroku Slovenska v znižovaní chudoby detí a upozorniť na potrebu razantnejšej intervencie verejných politík do zlepšovania životných podmienok detí na Slovensku bolo cieľom interdisciplinárnej konferencie Dôsledky chudoby a deprivácie v detstve na životné šance, ktorá sa 21. júna uskutočnila v Aule SAV v Bratislave na Patrónke. Na záver konferencie účastníci prijali spoločné vyhlásenie adresované  verejnej správe a poslancom NR SR.

Podujatie spoločne pripravili medicínski vedci a sociológovia – v programovom výbore konferencie boli profesorka Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie, BMC SAV a Zuzana KusáSilvia Miháliková zo Sociologického ústavu SAV. Konferenciu zastrešoval projekt APVV 15-0653 (HODYSE) riešený na SÚ SAV a sekcia metodológie SSS pri SAV, finančnú podporu čerpala aj od Friedrich Ebert Stiftung. Záštitu nad konferenciou prevzala Mária Patakyová, verejná ochrankyňa práv.

Konferenciu s viac ako 80 účastníkmi otvorila riaditeľka SÚ SAV profesorka Silvia Miháliková. V prednáške Práva dieťaťa v kontexte dokumentov OSN a EÚ priblížila dôraz medzinárodných dokumentov na právo detí vyrastať v atmosfére rovnosti, slobody, solidarity a znášanlivosti. Upozornila na riziko dedenia chudoby, ktoré môže viesť  k stratenej generácii hlboko prežívajúcej vylúčenie a pripomenula motto konferencie, že hodnotový profil spoločnosti sa prejavuje vo vzťahu k jej najslabším obyvateľom.

V medicínskom bloku RNDr. Michal Dubovický, CSc. (Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie, CEM SAV) vo svojej prednáške Zmeny správania v dôsledku poškodenia vývinu mozgu osvetlil,  že  bieda najintenzívnejšie ovplyvňuje vývoj tela a myslenia detí v prenatálnom období a počas troch rokov života, keď sa najviac vyvíja a dozrieva biela hmota mozgová, mozog najviac podlieha novým vplyvom aj návykovým a nepoužívaním tiež stráca určité funkcionality. Objasnil vzťahy medzi hladovaním, nedostatkom kyslíka a chemickými látkam, emočnou záťažou matky a reštrikciou vývoja plodu a ochoreniami či oslabeniami v dospelom veku. Poškodenie mozgových funkcií spôsobuje aj nepredvídateľný, neprimeraný hluk, nečistené životné prostredie, vplyv pesticídov.  Na záver sa zmienil o salutogénnych faktoroch.  Ak sa prostredie, v ktorom vyrastajú deti, zlepší, ak dostávajú primeranú pozornosť, zvyšuje sa ich odolnosť a šance. Zlepšovanie životných podmienok však stráca pozitívny efekt, ak sa uskutoční za cenu izolácie dieťaťa od matky.

Profesorka Daniela Ježová (ÚEE, BMC SAV) vo svojej prednáške objasňovala úlohu stresových faktorov v rozvoji neurovývinových porúch. Vysvetlila rozdiely medzi stresom, ktorý vedie k mobilizácii síl a prekonávaniu prekážok, a pretrvávajúcim silným stresom, ktorý je kombináciou viacerých faktorov ako hladovanie, obmedzený priestor, obmedzené podnety a sociopatogénne faktory (odmietanie a izolácia). Pretrvávajúca kombinácia stresových podnetov pôsobí v mozgu toxicky a spôsobuje nevratné zmeny. Početné vedecké štúdie preukázali vplyv prežívaného stresu v detstve na vysoký tlak, ochorenia srdca a ciev v dospelosti aj zvýšenou chorobnosťou v dospelosti.

Elena Prokopová a Marta Špániková (SSPPS SLS) sa vo svojej prednáške zamerali na porovnanie deprivácie, ku ktorej môže dochádzať nielen v sociálne slabej rodine, ale aj v rodine vysokozamestnaných rodičov  a rodičov, ktorí uprednostňujú experimentálne výživy. Pediatričky upozornili na nedostatok času pre komunikáciu s dieťaťom, ktorý začína byť výrazný v dobre situovaných aj chudobných rodinách a podpisuje sa negatívne napríklad na rozvoji rečových schopností detí.

Sociologický blok otvoril Daniel Škobla (Inštitút pre výskum práce a rodiny) s prednáškou Infraštruktúra zdravého života a dostupnosť pitnej vody. Upozornil na negatívne zdravotné a sociálno-hygienické dôsledky obmedzeného prístupu k pitnej vode. Máme 150 osád bez akéhokoľvek napojenia na vodovod, bez kanalizácie je ešte vyšší  počet. Odpad sa z početných osídlení odváža nepravidelne a kontaminuje prostredie. Hoci medzinárodné záväzky Slovenska žiadajú garantovať prístup k pitnej vode, v každodennom živote mnohých obcí sa nenapĺňajú. Zuzana Kusá (SÚ SAV) bola v prednáške Jedlo, teplo, bezpečné miesto pre spánok a pre hru – starosť o najzákladnejšie veci dieťaťa v domácich verejných politikách podobne kritická. Poukázala na nízke dávky pomoci v hmotnej núdzi, ktoré nie sú pravidelne valorizované a ich reálna hodnota je dnes výrazne nižšia ako v roku 2009. To objektívne odsudzuje deti rodičov bez práce na nedostatočnú stravu či dokonca hladovanie. Upozornila tiež na nezáujem obcí využívať dostupné zdroje štátu na zaistenie civilizovaného bývania pre najchudobnejšie rodiny s deťmi.   

Panelovú diskusiu Predškolská výchova a včasná intervencia moderovala Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Zúčastnili sa jej Peter Krajňák, štátny tajomník  MŠVVaŠ SR, Branislav Ondruš štátny tajomník MPSVR SR, Monika Podolínska, ZŠ Muránska Dlhá Lúka, nositeľka ocenenia Biela vrana, Ábel Ravasz, splnomocnenec Vlády SR pre rómske komunity, Jurina Rusnáková, riaditeľka ÚRŠ FZSP UKF v Nitre a ďalší.  Hovorilo sa o problematickom prístupe časti najchudobnejších detí k predškolskej výchove, ale aj o snahách príslušných ministerstiev tento problém riešiť  či o činnosti komunitných centier, ktorá sa rozširuje o prácu s najmenšími deťmi a ich matkami.

V diskusii Michaela Bednárik z Inštitútu pre výskum vzdelávania MŠVVaŠ zdôraznila potrebu vytvoriť platformu pre ranú intervenciu, ktorá by spojila tri ministerstvá. Rozšírenie inštitútu ranej intervencie na deti zo znevýhodneného prostredia podporili aj ďalší diskutujúci – viacerí sa pritom odvolávali na prednášky medicínskych vedcov, ktoré poskytli zásadné fakty o potrebe čo najvčasnejšej intervencie do zlepšovania životných podmienok a stimulovania rozvoja dieťaťa v rámci rodiny – a o neodkladnej naliehavosti tohto opatrenia.

Panelovú diskusiu zameranú na otázku dostačujúceho príjmu a primeraného bývania detí moderoval Marek Szilvasi z Public Health Programu OSF. B. Ondruš v diskusii zdôraznil, že štát pristupuje k poskytovaniu sociálnych dávok s cieľom podporovať zamestnanosť a zlepšuje súbeh dávky a pracovného príjmu pre tých, ktorí sa zamestnajú. Politickú vôľu pre lepšiu finančnú podporu detí z rodín bez práce nevidí,  verejnosť by to podľa neho považovala za  nespravodlivé. Komisárka pre deti Viera Tomanová prispela opisom otrasných podmienok bývania v rómskej osade mesta Trebišov, a na rozdiel od štátneho tajomníka vyjadrila nespokojnosť s nastavením dávky a príspevkov. D. Gerbery poukázal na potrebu hľadať spoločenský konsenzus v prospech premeny našich medzinárodných záväzkov na konkrétne opatrenia verejnej politiky. R. Filčák upozornil, že rast zamestnanosti sa netýka celého Slovenska a neprejavuje sa na šanciach ľudí  žijúcich v getách, pretrváva nechuť zamestnávať Rómov a chýbajú príležitosti pre nízko kvalifikovanú prácu. E. Szolgayová poukázala na nedostatočnú bytovú výstavbu a slabý záujem obcí stavať byty pre ľudí s nízkymi príjmami.  D. Gerbery pripomenul zistenia výskumu hospodárenia rómskych domácností, ktorý realizoval UNDP a ktoré spochybňujú rozšírené predsudky, že rómske domácnosti nevedia hospodáriť a preto zvyšovanie dávok nemá zmysel. Viacerí účastníci tohto panelu, ako aj diskutéri z pléna podporili požiadavku Spoločného vyhlásenia, aby sa dávky pomoci v hmotnej núdzi zvyšovali a zdôraznili, že prístup k vode, primerané bývanie a skromný ale dostatočný príjem sú základom pre  osobnú dôstojnosť.

Materiály z konferencie, vrátane videonahrávok prednášok budú na webe Sociologického ústavu SAV (v rámci príloh je už na stránke dostupné aj Spoločné vyhlásenie organizátorov a účastníkov konferencie adresované predstaviteľom verejnej správy  a poslancom NR SR).

Zuzana Kusá, SÚ SAV

Foto: SÚ SAV

Príloha

Panel Ochrana dostačujúceho príjmu a bývanie Zľava: Marek Szilvási, PHP OSF, Branislav Ondruš, štátny tajomník MPSVR SR, Viera Tomanová, Komisárka pre deti, Martin Brňák, Slovenský Červený kríž, Monika Končalová, aktivistka, Ingrid Doležalová, aktivistika, Richard Filčák, riaditeľ Prognostického ústavu SAV, Daniel Gerbery, IVPR, Elena Szolgayová, MDaV SR
Príloha

Z pléna
Príloha

Jeden z mála momentov, keď sa účastníci konferencie zasmiali (nad drobnou chybou v názve panelu). Panel Predškolská výchova a raná intervencia. Zľava: Peter Krajňák, štátny tajomník MŠVVaŠ SR, Ábel Ravasz, splnomocnenec Vlády SR pre rómske komunity, Jurina Rusnáková, ÚRŠ FZSP UKF , Monika Podolínska, ZŠ Muránska Dlhá Lúka, Lenka Cikková, ETP Slovensko, Mariana Kováčová, o. z. Slniečko a Branislav Ondruš, štátny tajomník MPSVR SR
Príloha

Profesorka Daniela Ježová otvára blok prednášok z medicínskej vedy, ktorých prínos účastníci konferencie veľmi oceňovali.
Príloha

Dr. Michal Dubovický prednáša o poškodeniach mozgu, ku ktorému môže dochádzať počas prenatálneho vývoja v dôsledku strádania matky.