Aktuality

Porovnávanie antisemitizmu v Rakúsku a na Slovensku

Vložil(a): A. Nozdrovická, 11.2.2018, videné 479-krát

Trochu ošumelá kancelária Historického ústavu SAV so štyrmi pracovnými stolmi nepôsobí na prvý pohľad ako lono veľkých analytických myšlienok. Ani nemusí. Miloslav Szabó, PhD. ich nosí v hlave. Patrí do skupiny vedcov zaradených do programu SASPRO, ktorý v SAV vznikol na základe projektu spolufinancovaného Európskou úniou zo 7. rámcového programu, Akcie Marie Curie – schémy ľudia.

„K SASPRU som sa dostal cez kolegu, u ktorého som mal prednášku pre doktorandov. Vďaka nemu som sa dozvedel o výzve a zaradenie do programu mi pomohlo realizovať svoj projekt porovnávania vývoja antisemitizmus na území Slovenska a Rakúska v medzivojnovom období,“ víta nás Miloslav Szabó. K téme sa dostal postupne na zahraničných stážach vo Viedni, Berlíne a Prahe. Tam sa jej začal venovať intenzívnejšie a od októbra 2013 do augusta 2014 na stáži Vo Vienna Wiesenthal Institute for Holocaust Studies už celkom cielene.

„V našom priestore sa podobné porovnania z dvoch krajín, čo sa týka histórie, veľmi ´nenosia´. Je to náročné, musíte zohľadňovať národné kontexty, nájsť spoločné prieniky a porovnávať, čo má zmysel. Téma antisemitizmu je v Rakúsku a na Slovensku na prvý pohľad neporovnateľnou veličinou. Rakúsko je totiž v negatívnom zmysle považované už od 19. storočia za laboratórium antisemitizmu, Slovensko vychádzajúce z regiónu Uhorska bolo v tomto smere skôr neprebádanou mapou. Potvrdilo sa však, že aj medzi našimi národovcami sa objavovali antisemitské nálady.“ Podrobnejšie o tom Miloslav Szabó píše v publikácii Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus, 1875 – 1922, ktorú vydalo vydavateľstvo Kaligram.  

Aj v Rakúsku ide napriek mnohým štúdiám o problematickú tému, ktorá pri skúmaniach a nových zisteniach prináša nejednoznačné postoje. „Nedá sa obsiahnuť všetko, skôr sa snažím nájsť aspekty, ktoré budú mať veľkú výpovednú hodnotu. Hľadal som prejavy antisemitizmu v akademickom prostredí, ktoré bolo v Rakúsku antisemitizmu naklonené. Podobne politický katolicizmus a tretí aspekt môjho skúmania orientujem na polarizáciu pravice a ľavice a na pomenovanie a využívanie ´židoboľševizmu´.“

Už po niekoľkých minútach je zrejmé, že Miloslav Szabó je vo svojej téme až po uši. A je rovnako zrejmé, že ju neopustí ani po skončení svojho pôsobenia v rámci projektu SASPRO. Hoci otvára aj nové témy, skúmaniu vývoja antisemitizmu už venoval množstvo času a úsilia. Navyše v súčasnosti je to znova aktuálna téma. Podľa Johannesa Due Enstada z nórskeho Centra pre štúdium holokaustu Univerzity v Oslo napríklad takmer 50 percent francúzskych židov zvažuje emigráciu, pretože sa cítia byť ohrození vo vlastnej krajine. V Nemecku je to 25 percent, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve je to 20 percent. Možno aj preto čiastočné štúdie Miloslava Szaba o antisemitizme v Rakúsku a na Slovensku v medzivojnovom období prevzal najprestížnejší britský časopis o najnovších dejinách 20. storočia.

(spn)

Foto: autor

 

Príloha

M. Szabó sa k SASPRU dostal cez kolegu.
Príloha

SASPRO logo.png