Aktuality

Vychádza piata kniha Mariána Gálika v čínštine

Vložil(a): Ľ. Suballyová, 19.10.2017, videné 436-krát

PhDr. Marián Gálik, DrSc., vedúci vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV, emeritný člen Učenej spoločnosti SAV (2011), laureát Ceny Alexandra von Humboldta (2005), patrí medzi najčastejšie prekladaných svetových sinológov do čínštiny. Najnovšia publikácia Cong Gede, Nicai dao Lierke. Zhongde kuawenhua jiaoliu yanjiu (Od Goetheho a Nietzscheho k Rilkemu. Štúdie o čínsko-nemeckom medziliterárnom procese), 372 strán, vyšla v máji 2017 v Nemecko-čínskej kultúrnej sérii v juhočínskom meste Fuzhou. Je to jediná kniha zahraničného autora medzi dielami významných nemeckých osobností z politiky, filozofie a kultúrneho života, ktoré vychádzajú v tejto edícii.

Čínske vydanie pozostáva zo 17 vedeckých esejí, ktoré pôvodne vyšli v angličtine a v nemčine v období medzi  rokmi 1968 a 2013. Prvá štúdia bola koncipovaná v roku 1967, hovorí o tom, že autor sa témou zaoberá už 50 rokov.

Osem štúdií v knihe je venovaných životu a dielu Johanna Wolfganga Goetheho, najmä Faustovi a rôznym aspektom jeho pôsobenia na čínsku spoločnosť, päť esejí k životu a dielu Friedricha Nietzscheho, a taktiež päť recepcií diela Rainera Maria Rilkeho a niektorých iných aspektov nemeckého kultúrneho okruhu, až po obdobie prevzatia moci v Nemecku Adolfom Hitlerom. Hoci všetky  Gálikove štúdie venované Goethemu, okrem jednej, hovoria o jeho vrcholnom diele Faust, najväčší úspech mala prvá štúdia v tejto publikácii Goethe v Číne (1932),  venovaná oslavám Goetheho storočnice v rôznych mestách Číny. Marián Gálik ju napísal na základe archívnych materiálov z Potsdamu, ktoré sa v Číne nezachovali. Inak všetky eseje týkajúce sa Goetheho napísal po preštudovaní vynikajúcich prác západných autorov, ktorí boli doteraz v Číne neznámi, preto obohacujú znalosti čínskych germanistov a prekladateľov.

Pokiaľ ide o Nietzscheho, najväčšiu odozvu, najprv na Západe a neskôr v Číne, mala štúdia Nietzsche v Číne (1918 – 1925), prvá svojho druhu v západnej filozofickej literatúre, ktorá objavila význam Nietzscheho diela pre Čínu v spomínanom období, keď v období tzv. Májového Hnutia 1919 išlo o „prehodnotenie všetkých hodnôt“ a vstup Číny medzi moderné národy sveta. Táto štúdia z roku 1971 patrila medzi najviac citované články autora. Treba takisto spomenúť, že pri príležitosti 100. výročia Nietzscheho smrti bol Marián Gálik ako jediný západný orientalista pozvaný na konferenciu do Naumburgu  v dňoch 24. – 27. 8. 2000, kde predniesol referát na tému: Recepcia Nietzscheho v Číne (1902 – 2000). Redaktori tejto knihy zhodnotili Gálikov prínos slovami: „Marián Gálik bol prvý západný sinológ, ktorý študoval Nietzscheho v oblasti čínskych bádaní. Jeho vedecké poznatky a pozorovania si zaslúžia nezabudnuteľný obdiv."

Pokiaľ ide o Rilkeho, v knihe sa píše o situácii pred rokom 2007, keď nastal neobyčajný záujem o jeho život a dielo, ktorý doteraz neustal. Nie je to však jediná téma tejto časti knihy. Okrem iného sa v nej čínskym čitateľom sprístupňujú práce týkajúce sa literatúry pred-goetheovského obdobia, nemeckého expresionizmu, dielo Barucha (Benedikta) Spinozu ako autora, ktorý hlboko zapôsobil na nemeckú kultúru svojej doby, a približujú sa demokratické tendencie pred príchodom Hitlera až po rok 1932, ako ich videli čínski pokrokoví filozofi, literáti a politickí činitelia.

Kniha končí čínskym článkom jednej z prekladateľov a hlavnej redaktorky prof. Liu Yan z Pekingu nazvanom „Výnimočný dar sinológa. Cesta Mariána Gálika v oblasti komparatívnej literatúry“. Hodnotí v ňom jeho komplexné dielo z obdobia medzi rokmi 1964 – 2016, teda nielen to, čo je uvedené v tejto monografii.

Mgr. Daniela Zhang-Cziráková, PhD., Ústav orientalistiky SAV

Príloha

Marián Gálik: Studies In Sino-German Interliterary Process.