Aktuality

Možno sme mali šťastie, že práve počas našej návštevy v stánkoch Ústavu vied o Zemi SAV (ÚVZ) sa okolo obšmietal nádejný vedec v sprievode otca a svojimi znalosťami šokoval vedcov ústavu. Príjemne, lebo len chvíľku predtým sa trochu posťažovali na systém výučby geológie v slovenských školách. Či skôr nevýučby.

„Mám pocit, že len geológ vie, po čom vlastne chodíme, deti nevedia z geológie takmer nič,“ posťažoval sa Kamil Fekete. Možno aj preto nachystal Ústav vied o Zemi SAV hneď štyri stánky: Okno do histórie Zeme, Sopka a sopečné horniny, Zlato z Dunaja a Zemetrasenie – hrozivé, ale fascinujúce.

Pri sopke sme natrafili na mladého, sedemročného výskumníka, ktorý sa zaujímal najmä o Štiavnické vrchy a ich sopečný pôvod. A tak sa dozvedel, aké veľké bolo sopečné územie aj to, že najväčšou slovenskou sopkou je vrch Poľana. Neohrdol ani skúmaním hornín zo sopečných pohorí (pohľad do makety sopky bol samozrejmý) a vyvolal úžas na tvári K. Feketeho, keď „z fleku“ uhádol názov obsidiánu – horniny, ktorá vzniká pri rýchlom tuhnutí žeravej lávy. Jeho využitie, najmä jeho ostrosť, už potom vysvetľoval malému Lukáškovi vedec.

Zemetrasenie, momentálne aktuálna téma, malo tiež úspech, najmä zaznamenávanie otrasov pri poskakovaní vedľa prístroja, ale aj zanietený výklad napríklad o posune tektonických dosiek v Ázii. „Znamená to, že Himaláje sa zväčšujú?“ znela logická otázka.

„Niektoré fosílie poznali deti z počítačových hier,“ prekvapilo Silviu Ozdínovú v ďalšom stánku, kde boli pripravené ukážky skamenelín, vypreparovaných nálezov z morského dna, zuby medveďa či ďalšie. „Deti síce majú o niečom prehľad, no nevedia si zaradiť, že napríklad na dinosaurovi si ťažko môžu zajazdiť,“ hovorí S. Ozdínová.

Zlato z Dunaja a jeho skúmanie pod mikroskopom muselo prilákať všetkých, no nakoniec odchádzali s „nesladkou“ vedomosťou, že na Slovensku je ťažba zlata len zaujímavá zábavka. „Z nálezísk v Zlatnej na Dunaji nezbohatneme,“ usmieva sa Ján Madarás z Ústavu vied o Zemi SAV, „no ako rekreačný šport je to určite príjemné.“ 

Andrea Nozdrovická

Foto: Vladimír Šimíček