Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

V strede organizátorka podujatia, doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.

O vplyve prekladov literárnych diel na spoločenské procesy

30. 5. 2017 | videné 1126-krát

O tom, že fenomén strednej a juhovýchodnej Európy sa v procese globalizácie nestratil, ba naopak, zvýraznil sa, svedčí aj medzinárodný okrúhly stôl, ktorý pod názvom Preklady z francúzštiny v strednej Európe v 20. storočí: politický a kultúrny kontext (Maďarsko, Česko, Poľsko, Slovensko) usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV v úzkej spolupráci s parížskou Sorbonnou, pražským inštitútom CEFRES, francúzskym veľvyslanectvom na Slovensku, Masarykovou univerzitou v Brne a Univerzitou Komenského v Bratislave. Podujatie sa konalo v sidle Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave  v dňoch 16. – 17 mája 2017.

          Všetky zúčastnené inštitúcie sa vyznačujú veľkými tradíciami a každú reprezentovala jedna osobnosť: Antoine Marès zo Sorbonny I, Panthéon, je odborníkom na preklady z francúzskej literatúry do češtiny a slovenčiny, ale aj do ďalších jazykov regiónu. Výskumnú  a vzdelávaciu inštitúciu CEFRES, ktorá pôsobí pri Francúzskom inšitúte v Prahe, zastupovala jej riaditeľka Clara Royer; Masarykovu univerzitu zastupoval Petr Kyloušek, Univerzitu Komenského reprezentovala Jana Truhlářová a Ústav svetovej literatúry SAV Mária Kusá. Osobitne pozvanými účastníčkami boli Gisèle Sapiro z EHESS v Paríži a Ioana Popa zo CNRS v Paríži, ktorá sa zaoberá prekladom zo sociologického a politologického hľadiska. Na stretnutí a na bohatých diskusiách sa stretli ďalší účastníci z významných univerzít zo všetkých spomínaných krajín.

 

Organizátori pripravili program stretnutia netradične: Nereferovalo sa o preložených tituloch, ale o súvislostiach prekladov v spoločenských procesoch najmä v druhej polovici 20. storočia. Napríklad o vplyvoch politických zásahov do kultúry a ideologickou príslušnosťou tvorcov a   rozdelenej Európy. Takéto hľadisko je podstatné preto,  lebo preklad je sociálny, ba často politický akt, ktorý má množstvo ďalších rovín, nevylučujúc estetické a emocionálne posolstvo. Účastníci stretnutia priniesli vlastný pohľad na špecifickú problematiku. Ukázalo sa, že prekladaním a čítaním si každá krajina a jej kultúra utvára podobný obraz o francúzskej literatúre, predsa len každý preklad sa vyznačuje takými sobitosťami, ktoré vnášajú domáce tradície a možnosti prekladateľa, a tiež aktuálne odlišnosti v politike alebo v ideologickom smerovaní.

          V ďalších okruhoch tém sa príspevky sútredili na kultúrne a spoločenské východiská, na kvantifikáciu výsledkov ako metódu spracovania prekladu a recepcie, na začiatky vydavateľskej činnosti a rolu prvých vydavateľov koncom 19. storočia, na literárnu kritiku a jej funkciu v premenlivom zobrazovaní cudzej literatúry, na výsledky vlastných výskumov i jednotlivých pracovísk, na význam konkrétnych francúzskych autorov preložených do  slovenčiny alebo na prijímanie myšlienok francúzskych filozofov, historikov a sociológov z obdobia konca 20. storočia.

 

Okrúhly stôl ukázal medzinárodnú platnosť viacerých zistení –  napríklad neustály tlak anglofónnej literatúry na preklady vo všetkých oblastiach (preklad francúzskeho titulu z angličtiny). Aj keď ide o podnetné diela a bohaté pramene, takýto prekladateľký proces spôsobuje  odlišnosti nielen  zdôrazňovaním  rôznych aspektov diela, ale aj odlišným chápaním sveta a inou logikou uvažovania. Lebo preklad nie je mechanický transfer predmetu, je to vnútorne diferencovaný kultúrny a civilizačný akt, ktorý môže vyjadrovať špecifické posolstvo aj tým, že je vyjadrený v istom jazyku. A bolo by na škodu nás všetkých, keby sa z poznania vymazal tento špecifický charakter.

Libuša Vajdová, Ústav svetovej literatúry SAV