Aktuality

Ako sme pristáli na kométe

Vložil(a): S. Ščepán, 16.3.2017, videné 298-krát

Aj niektorí zo siedmakov petržalských škôl sledovali aspoň trochu osud prvej kometárnej sondy Rosetta, ktorá svoju misiu ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko skončila v septembri minulého roka. Dôkazom bolo nielen ´neslýchané ticho´ na ďalšej z prednášok petržalskej Super školy, ale po jej skončení aj množstvo pomerne odborných otázok a nie jedna slzička žiakov, keď si vypočuli aj pozreli osud sondy Rosetty a jej „kamoša“ Philaea, pristávacieho modulu s prístrojmi na skúmanie jadra kométy. Napokon, po ukončení misie sondy Rosetta si poplakali aj mnohí vedci.

Ako sme pristáli na kométe, teda čo všetko vyskúmala sonda Rosetta s modulom Philae na svojej ceste vo vesmíre, prišiel žiakom porozprávať Ing. Ján Baláž, PhD. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v rámci projektu spolupráce Mestskej časti Bratislava – Petržalka a Slovenskej akadémie vied. Ústav experimentálnej fyziky SAV sa podieľal na tvorbe časti sondy.

Sonda Rosetta mala pôvodne mieriť k inej kométe, no technické ťažkosti spôsobili, že ju nakoniec 2. marca 2004 „vystrelila“ nosná raketa Ariane 5 ku kométe 67/P a stala sa tak obežnicou Slnka. „Cieľom skúmania komét je pokúsiť sa zistiť, ako vlastne vznikla naša Slnečná sústava a z čoho,“ vysvetľuje J. Baláž.

Na svojej ceste k určenej kométe minula Rosetta asteroidy Šteins (podobný diamantu) a Lutetia, preletela okolo Marsu, trikrát okolo Zeme, až sa 6. augusta 2014 asi na 100 kilometrov priblížila k svojmu cieľu – kométe 67/P.

V novembri 2014 sa od sondy oddelil modul Philae. „Pri jeho pristávaní sa však vyskytli problémy a nakoniec skončil na úplne inom mieste, ako sme chceli,“ objasňuje J. Baláž. Modul tak nemal dostatok energie zo  solárnych panelov a bol odkázaný iba na batérie. Napriek tomu poslal na Zem väčšinu očakávaných informácií.

„Podľa snímok, ktoré sonda vyslala, má kométa tvar podobný kúpeľňovej kačičke,“ opisuje kométu vedec, „je čierna ako uhlie, odráža asi len štyri percentá slnečného svetla, na povrchu je z tvrdého ľadu, pokrytá čiernym prachom a smrdí.“ S úsmevom však dodáva, že aj spieva (ide o reakciu slnečného vetra s prostredím).

Jedným z cieľov sondy bolo aj zistiť, či voda na Zemi môže pochádzať z komét. „Rosetta nám toto vylúčila, zloženie vody na kométe je iné, obsahuje oveľa viac ťažkého vodíka,“ hovorí J. Baláž. Ďalším výsledkom bolo, že sa na nej potvrdil napríklad výskyt aminokyselín, ktoré sú "stavebnými kameňmi" bielkovín a mohli prispieť ku vzniku života.

Koncom septembra vedci uskutočnili neplánovaný pokus – Rosettu poslali „pristáť“ na kométu, čím získali unikátne snímky z povrchu. Žiaci tak mohli uvidieť, síce neostrú, snímku povrchu kométy z asi 20 metrov nad povrchom, tesne pred nárazom sondy. Pristátím sondy na povrch kométy 67/P sa misia skončila a ako povedal J. Baláž, „kamaráti Rosetta a Philae sa stali archeologickými kozmickými pamiatkami pre veľmi vzdialenú budúcnosť“. Teplota mínus 100 až mínus  240 °C na kométe im zaručí dlhovekosť.

Príbeh sondy Rosetta a modulu Philae si mohli žiaci pozrieť aj na krátkom animovanom filme kozmickej agentúry ESA – a pozerali naozaj so záujmom. Aj kozmická veda vie byť milá a dojať.

https://www.youtube.com/watch?v=HD2zrF3I_II

Andrea Nozdrovická

Foto: Michaela Platznerová

 

 

 

Prílohy:

Príloha

Ing. Ján Baláž, PhD. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Príloha

Študenti počúvali informácie o sonde miestami so zatajeným dychom.
Príloha

Ing. Ján Baláž, PhD. po skončení marcovej Super školy.