Aktuality

Tisíce ľudí mali možnosť v rámci desiateho ročníka Noci výskumníkov navštíviť v piatok 30. septembra podujatia, ktoré prezentujú prácu vedcov v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Tatranskej Lomnici, Poprade a Košiciach. Aj hlavnom meste sa predstavilo viacero pracovísk Slovenskej akadémie vied.

Vo vedeckom stánku Ústavu etnológie SAV sa každú chvíľu menila kulisa. To projekcia ukazovala len pár sekúnd staré fotografie ľudí držiacich nápis: ...skromní, drzí, pracovití, málo sebavedomí... „Ale napríklad aj – rasisti,“ dodáva Mgr. Soňa Lutherová, PhD., ktorá v rýchlom slede vysvetľuje zúčastneným návštevníkom, o čo ide. Fotí a hneď mení fotku na pozadie stánku. Otázka znela: akí sú podľa vás Slováci. A vysvetlenie je, že vedci sa týmto spôsobom snažia zistiť, čo si o sebe Slováci myslia. „Na záver to chceme vyhodnotiť a zistiť, aké stereotypy sa najčastejšie opakujú,“ komentuje jej kolega Mgr. Tomáš Hrustič, PhD. S tým, že ústav sa – okrem iného – zaoberá aj výskumom toho, aké majú Slováci o sebe predstavy. „No robili sme aj veľký výskum zameraný na to, ako nás vidia cudzinci, ktorí tu roky žijú,“ dodáva.

Návštevníkov bavila aj ďalšia aktivita v tomto stánku – snažili sa priradiť slovenské slová k jazyku, z ktorého pôvodne pochádzajú. Čo poukazuje na to, ako sme ovplyvnení inými národmi, či etnikami, ktoré na Slovensku žijú. Tomáš Hrustič zdôrazňuje, že všetky tieto aktivity súvisia s výskumami, ktorým sa pracovníci ústavu venujú a dodáva, že mnohé z nich ústia do aplikácie. Teda návrhov – napríklad pre tvorcov politík.

Citlivka obyčajná mala v piatok na obed Noci výskumníkov už dosť. Nereagovala. Rastlinka vystavená „v prvej línií“ vedeckého stánku Botanického ústavu SAV, teda medzi najväčšími atrakciami, od rána otupela. Kým na začiatku podujatia reagovala na pohladenie ohybom čepelí a stopiek listov, po jedenástej sa jej mohli návštevníci stánku dotýkať koľko chceli – a nič. „Keď dostáva mechanické podnety každú chvíľu, vlastne ju nepretržite niečo dráždi. Tak jednoducho prestane reagovať,“ hovorí Mgr. Veronika Zelinová, ktorá robila citlivke obyčajnej a ďalším niekoľkým rastlinám v stánku spoločnosť. Spolu s kolegami sa podujali v tejto časti stánku dokumentovať, že hoci ľudia rastliny vnímajú – vďaka koreňom – ako statické, sú schopné pohybu. Dokonca niekedy veľmi prekvapivého. Cieľom bolo o ukázať interaktívnou formou návštevníkom stánku pohyby týchto zdanlivo nepohybujúcich sa živých organizmov. Tak aby to zaujalo každú vekovú kategóriu.

V stánku Botanického ústavu upozorňovali vedci aj na zmeny, ktoré sa dejú v posledných desaťročiach v prírode a na pôsobenie inváznych organizmov, na nebezpečenstvá spojené s prenikaním nepôvodných druhov rastlín a živočíchov do Európy, Slovensko nevynímajúc.

Čo je indiaka? Koľko druhov jarmoviek žije na Slovensku? Kde je mesto Kalgoorlie-Boulder? Test by prevetral nejedného vzdelanca a mal by byť pre deti priťažký. Keby nemali na pulte stánku Encyklopedického ústavu SAV na pomoc sedem zväzkov Encyclopedie Beliany. Mgr. Nikola Maliňáková skontrolovala test zhruba dvanásťročného chlapca a ocenila jeho výsledky darčekom. Test mal za cieľ zistiť, ako ide deťom čítanie s porozumením a tento žiak bol jeden z úspešnejších. Prvý zväzok Encyclopedie Beliany vyšiel vo VEDE v roku 1999, teraz mohol ústav na Noci výskumníkov prezentovať sedem. Ako uvádzajú zostavovatelia, táto encyklopédia v zhustenej podobe poskytuje informácie zo všetkých oblastí ľudskej činnosti. Ďalší jej zväzok by sa mal na pultoch predajní objaviť na tohtoročnom vianočnom trhu.

Ústav experimentálnej endokrinológie, ktorý je od začiatku roku súčasťou Biomedicínskeho centra SAV mal v bratislavskej Starej tržnici spoločný stánok s Fakultou telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Vedci z tohto ústavu sa totiž rozhodli prezentovať svoje pracovisko spojením vedy, pohybu a zdravia. Predstavovali výskumné metódy, ktoré sa používajú na stanovenie rôznych foriem fyzickej zdatnosti. MUDr. Miroslav Vlček, PhD. k tomu dodal, že sa snažili prezentovať význam zdravej výživy a fyzickej aktivity. „Veľkú pozornosť totiž v ústave venujeme skúmaniu obezity, cukrovky, vysokého krvného tlaku a niektorých neurologických ochorení (Alzheimerovej choroby alebo skerózy multiplex),“ hovorí. S tým, že sa okrem iného sústredia na to, ako tukové tkanivo a stav metabolizmu súvisia s kardiovaskulárny systémom.

Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV reprízoval svoju účasť na Noci výskumníkoch stánkom vo vestibule V-klubu, teda oproti bratislavskému centru akcie v Starej tržnici. Ako zdôraznila Mgr. Barbara Lášticová, PhD., kým minulý rok prezentovali dosť výrazne pedagogickú časť, ktorá sa týkala štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy, tento rok sa zamerali najmä na stereotypy a predsudky. „Ide o to, akým spôsobom ovplyvňujú naše myslenie a konanie, načo sú dobré a čo je na nich zlé,“ hovorí. Využili na to niekoľko interaktívnych aktivít, pri ktorých sa snažili venovať sa tejto téme cez umenie. Napríklad, jedna z doktorandiek nakreslila komiks Harryho Pottera, teda diela, v ktorom sa výrazne pracuje s predsudkami a stereotypoch (kto je a kto nie je čistokrvný čarodejník). „V diskusii sa potom s deťmi snažíme preniesť pochopenie týchto javov do ich každodenného života,“ dodáva Barbara Lášticová. Napríklad, či sa s predsudkami stretávajú v triede, či sa stretávajú s „inými“ deťmi, či sa k nimi inak pristupuje... Na otázku, či je deťom jasné, o čo pri tých hrách a debatách v konečnom dôsledku ide hovorí, že sa ich v stánku na to na koniec vždy pýtajú a – hoci svojimi slovami – takmer vždy vysvitne, že im je to jasné. Prínosom bolo, že na na tej istej téme mohli podvečer pracovať aj s dospelými.

Martin Podstupka

Foto: Vladimír Šimíček