Aktuality

Ako vnímame bolesť iných

Vložil(a): Ľ. Suballyová, 18.11.2015, videné 820-krát

Štúdiu, na ktorej sa podieľalo Laboratórium kognitívnej neurovedy Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV uverejnil v októbri prestížny časopis Proceedings of the National Academy of Sciences of the U.S.A. (PNAS). Vyšla pod titulkom Placebo analgesia and its opioidergic regulation suggest that empathy for pain is grounded in self pain (Placebo analgézia a jej opioidná regulácia naznačujú, že empatia k bolesti spočíva vo vlastnej bolesti). Informácie o nej priniesol aj portál časopisu Science.

 

Pohľad na cudzie utrpenie

Ako informoval vedúci Laboratória kognitívnej neurovedy MUDr. Igor Riečanský, PhD. výskum, o ktorom informovala je zameraný na odhaľovanie mozgových procesov, čo sú základom toho, ako vnímame a prežívame bolesť a utrpenie iného človeka.

Empatia nám umožňuje zdieľať a porozumieť pocitom a emóciám iných ľudí a je dôležitým podnetom prosociálneho správania. Objasnenie mozgových procesov empatie je jedným z veľkých výziev humánnej neurovedy,“ vysvetľuje vedec. A dodáva, že, sa čoraz naliehavejšie vynára otázka, prečo sa utrpenie druhých niektorých ľudsky dotýka, kým iní sú k nemu ľahostajní. Poznatky vedcov podľa neho naznačujú, že empatia by mohla spočívať v zaangažovaní mechanizmov, ktoré sú základom našich vlastných pocitov. Vysvetľuje, že funkčné zobrazovacie metódy (napr. funkčná magnetická rezonancia) preukázali, že oblasti mozgu aktivované pri pocite vlastnej bolesti, sú aktívne aj pri vnímaní bolesti a utrpenia iného človeka. „No aktivácia rovnakých oblastí mozgu ešte nie je dôkazom totožnosti nervových mechanizmov. Je známe, že tá istá oblasť mozgu môže byť aktívna pri veľmi rôznorodých situáciách a činnostiach,“ hovorí I. Riečanský.

 

Placebo zabralo

Preto vo svojom výskume na skúmanie možnej totožnosti nervových procesov bolesti a empatie na bolesť použili vedci priamejšiu metódu – experimentálnu manipuláciu. Účastníci štúdie (zdraví dobrovoľníci) boli informovaní, že dostanú liek proti bolesti, no podali im tabletku bez účinnej látky - placebo. Zistilo sa, že to viedlo nielen k zníženiu pocitu bolesti (analgézii), ale aj k zníženiu empatie, teda vnímaní a hodnotení bolesti iných ľudí.

Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie sme zistili, že táto manipulácia viedla k zníženiu aktivácie tých mozgových oblastí, ktoré sú aktívne pri pocite bolesti aj vnímaní bolesti iných osôb,“ hovorí I. Riečanský.

Dodáva, že v procesoch bolesti zohráva dôležitú úlohu opioidný systém. Jeho aktivácia znižuje bolesť. Opiáty, látky viažuce sa na opioidné receptory, sú silné analgetiká a v medicíne sa používajú na potlačenie intenzívnej bolesti. „V ďalšom experimente sme podávali blokátor opioidných receptorov, a tak zabránili aktivácii opioidného systému. Zistili sme, že opioidný blokátor zvrátil nielen placebom navodené zníženie bolesti, ale tiež s tým spojené zníženie empatie,“ hovorí. Tieto zistenia naznačujú, že základom empatie k bolesti iných ľudí sú procesy skutočne spojené s vnímaním našej vlastnej bolesti.

Tieto zistenia sú výsledkom práce medzinárodného výskumného tímu pod vedením profesora Clausa Lamma z Fakulty psychológie Viedenskej univerzity. Laboratórium, ktoré na Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV I. Riečanský vedie, spolupracuje s viedenským pracoviskom už viac ako desať rokov, pričom výskum, čo vyústil do zverejnenej publikácie trval zhruba dva roky.

(pod, mš)

Foto: Vladimír Šimíček

Príloha

MUDr. Igor Riečanský, PhD.
Príloha

MUDr. Igor Riečanský, PhD. v Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV spolupracuje s viedenským pracoviskom už viac ako desať rokov, pričom výskum, čo vyústil do zverejnenej publikácie trval dva roky.