Kliešť je už bežnou súčasťou životného prostredia
Vždy, keď jar vystrieda zimu a oteplí sa, médiá zahrnú verejnosť informáciami o zvýšenom výskyte kliešťov a hrozbe ochorení, ktoré prenášajú. Aby však nevznikali fámy a zbytočný poplach, predstúpili pred novinárov odborníci naslovovzatí – zástupcovia Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.
Na tlačovej konferencii v Košiciach informovali o kliešťoch na horách i na plážach riaditeľ Parazitologického ústavu SAV doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. a samostatná vedecká pracovníčka RNDr. Bronislava Víchová, PhD. „Informácií o výskytoch kliešťov je plno, až vzniká dojem, že sa ich počet dramaticky zvýšil,“ začal svoje vystúpenie pred novinármi B. Peťko. „Nie, nepremnožili sa, ale presúvajú sa do vyšších polôh. Napovedá tomu aj náš monitoring kliešťov na vegetácii v horských oblastiach Slovenska v rámci projektu s podporou z Fondu regionálneho rozvoja. V polohách okolo 600-800 metrov nad morom, čo pred 30 až 50 rokmi bola ich horná výšková hranica rozšírenia na Slovensku, sme v súčasnosti potvrdil strednú až vysokú hustotu kliešťov. Napríklad na severných svahoch hôr a v Oravskej kotline horná hranica výskytu kliešťov dosahovala 700-800 m nad morom, na južných svahoch o dvesto až štyristo metrov vyššie. Kliešte môžete ´stretnúť´ aj na tatranskej magistrále. Najvyššie nálezy kliešťa obyčajného sme vo Vysokých Tatrách zaznamenali vo výškach 1 200 až 1 350 metrov. Rekordný nález je z výšky 1 460 metrov nad morom na hrebeni Veľkej Fatry.“ Ešte väčší úžas u turistov vzbudzuje zistenie košických parazitológov, že v talianskych Dolomitoch bežne nachádzali kliešte do nadmorskej výšky 1 600 metrov, rekordný nález bol až v 1 830 metroch nad morom.
Tí, ktorí radi chodia na výlety do hôr a chystajú sa do nich aj na letnú dovolenku, si teda musia dávať pozor. Vhodne sa obliecť a po návrate z túry alebo hier v horských porastoch pozorne poprezerať telo, či sa niekde neuchytila tmavá potvorka, ktorá - ak je infikovaná - nás môže nakaziť kliešťovou encefalitídou alebo lymskou boreliózou. Sezóna kliešťa obyčajného podľa B. Peťka začala na južnom Slovensku pred vyše mesiacom, v podhorských oblastiach je už v plnom prúde a začína sa aj v horských oblastiach v nadmorskej výške okolo 1 000 metrov.
Na začiatku júna sa prví dovolenkári vypravia k moru. Mnohí si so sebou vezmú aj svojich štvornohých miláčikov. Podľa pracovníkov Parazitologického ústavu SAV by sa tiež mali mať na pozore. Košickí parazitológovia totiž mapovali výskyt kliešťov aj v prímorských oblastiach v Chorvátsku, Grécku a Bulharsku.
„V sledovaných lokalitách sme zaznamenali prítomnosť rôznych druhov kliešťov. Epidemiologicky najvýznamnejšie boli dva druhy – kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) v horách a kliešť psí (Rhipicephalus sanguineus) pri mori. Zistili sme, že sú v rôznej miere infikované pôvodcami nákaz. V blízkosti pláži v Grécku boli nami vyšetrené kliešte psie bez pôvodcov nám známych nákaz, no v Chorvátsku v širšom pobreží sme zaznamenali bakteriálnych pôvodcov lymskej boreliózy, granulocytárnej anaplazmózy a ricketsióz i pôvodcov krvomočenia psov,“ informovala Bronislava Víchová. „Významne viac infikovaných kliešťov sme zaznamenali na zanedbaných a divokých plážach, preto našim dovolenkárom odporúčame zdržiavať sa na upravených plážach a využívať chodníky k plážam s vykoseným trávnikom.“
Parazitológov nemilo prekvapil veľký výskyt kliešťov najmä na množstve túlavých psov v Grécku. Kliešte objavili aj na suchozemských korytnačkách, preto neodporúčajú žiadne ich ilegálne dovozy v batožine k nám.
„Pri cestovaní do prímorských letovísk s domácim miláčikom odporúčame dodržiavať preventívne opatrenia, ktoré napomôžu zamedziť kontaktu s infikovanými kliešťami, ako napríklad používanie repelentných prípravkov – obojkov, spot - on pipiet a promptné odstránenie pricicaných kliešťov. Týmto sa značne zníži riziko prenosu ako aj zavlečenia nových druhov prenášačov a pôvodcov ochorení na naše územie,“ radí na záver Branislav Peťko.
A aká je prognóza na leto?
„ V prípade, že Medardova kvapka príde a jún a júl budú daždivé, sezóna kliešťov sa udrží na vrchole približne do polovice augusta. Pri horúčavách sa aktivita kliešťov utlmí, ale stále budú prítomné v lesných porastoch. V septembri a októbri ešte príde druhá menšia vlna a kliešte vydržia až do príchodu mrazov,“ upozorňuje Branislav Peťko. „Kliešte sa stali bežnou súčasťou nášho životného prostredia a je potrebné tomuto faktu venovať príslušnú pozornosť.“
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Katarína Čižmáriková a archív PaÚ SAV