Aktuality

Kto sú slovenskí študenti v zahraničí? Naozaj odchádzajú najšikovnejší? Vieme odhadnúť, koľkí z absolventov v zahraničí zostávajú? Ktoré faktory rozhodujú o zotrvaní / návrate? Čo si o tom myslia ich rodičia? Aj na tieto otázky dnes odpovedali  sociológovia na tlačovej konferenciu s názvom „Brain drain“ , ktorú usporiadal Sociologický ústav SAV v Bratislave. Vystúpili na nej Mgr. Ing. Miloslav Bahna, PhD., PhDr. Vladimír Krivý, CSc. zo Sociologického ústavu SAV a doc. PhDr. Oľga Gyarfášová, PhD. z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. 

V minulom desaťročí sme boli svedkami historicky bezprecedentného nárastu podielu slovenských študentov študujúcich na vysokých školách za hranicami našej krajiny. V roku 2012 študovalo podľa OECD 15% slovenských študentov vysokoškolského štúdia mimo Slovenska. Viac študentov na zahraničných vysokých školách mali len krajiny ako Island a Luxembursko.

Výskum s názvom Brain drain 2014 je prvý výskum svojho druhu a je spoločnou prácou Sociologického ústavu SAV a Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v rámci projektu APVV. 

Výskum prebehol na prelome rokov 2014 / 2015 a mapoval situáciu absolventov vysokoškolského štúdia v zahraničí, ktorí štúdium absolvovali v roku 2012 alebo skôr. V rámci výskumu sa pýtali rodičov detí, ktoré absolvovali vysokoškolské štúdium v zahraničí na ich rodinné zázemie, okolnosti rozhodovania sa o štúdiu a o návrate na Slovensko, školských výsledkoch študentov... Dotazníkový výskum robili na vzorke 200 rodičov absolventov vysokoškolského štúdia v zahraničí v období 1993 – 2012. Prieskum sa nezaoberal krátkodobými študijnými pobytmi ako napríklad Erasmus. Zber údajov na prelome rokov 2014 / 2015 realizovala agentúra AKO, s.r.o. (člen SAVA - Slovenská asociácia výskumných agentúr).

Výsledky výskumu ukazujú, že približne štyria až piati z desiatich slovenských absolventov štúdia v zahraničí sú dva a viac rokov po ukončení štúdia naspäť na Slovensku. Špecifickou skupinou sú podľa M. Bahnu študenti, ktorí počas štúdia v zahraničí nebývali, ale za štúdiom denne dochádzali. Týka sa to najmä študujúcich v Rakúsku a Česku. Z jedenástich takýchto absolventov žili desiati v čase výskumu na Slovensku.

O. Gyarfášová na tlačovej konferencii uviedla: „Hlavným dôvodom, podľa rodičov študentov, pre výber zahraničnej školy bola kvalita, renomé zahraničnej školy a presvedčenie, že diplom z prestížnej univerzity zabezpečí potomkovi lepšie uplatnenie.“ Podľa Gyarfášovej ďalšími dôvodmi boli napríklad neúspech pri prijímačkách na Slovensku, predchádzajúca skúsenosť so štúdiom, alebo prácou v zahraničí, alebo dostupnosť špecializácie, ktorá na Slovensku chýba. Spomedzi absolventov, ktorí aktuálne žijú v zahraničí podľa vyjadrenia ich rodičov o návrate na Slovensko neuvažuje až 51 % študentov, 16 % sa chce domov vrátiť a 33% sa ešte nerozhodlo. Mladí uvažujú o návrate na Slovensko hlavne z dôvodu definitívneho usadenia sa a chuti zlepšiť svoju krajinu a zúročiť tu skúsenosti zo zahraničia, ďalšími dôvodmi sú aj  priatelia, zázemie alebo skončenie študijného pobytu. Zaujímavé je tiež zistenie, že dievčatá častejšie zostávajú v krajine svojho štúdia z dôvodu nájdenia si partnera a založenia rodiny. Drvivá väčšina opýtaných rodičov považuje štúdium ich dieťaťa v zahraničí ako dobrú skúsenosť a odporučila by to aj ostatným rodičom.

Medzi ďalšie výsledky výskumu patrí zisťovanie, čo rozhoduje o tom, či absolvent žije po skončení štúdia v zahraničí opäť na Slovensku. Veľmi dôležitým faktorom je vzdelanie oboch rodičov. Výskum odhalil, že pokiaľ sú obaja rodičia vysokoškolsky vzdelaní, zvyšuje sa šanca, že dieťa zostáva v zahraničí, kde sa snaží naplniť svoje ambície. Šancu na návrat študentov naopak zvyšuje vyšší príjem rodičovskej domácnosti, deklarovaná túžba rodiča, aby sa dieťa zo zahraničia vrátilo a plynutie času. Najviac po návrate detí domov túžia rodičia, ktorí majú dieťa doma len jedno a naopak na návrate detí netrvajú rodičia, ktorých potomok navštevoval bilingválne gymnázium a otcovia.

Záver tlačovej konferencie M. Bahna venoval zhrnutiu výsledkov výskumu. Takmer polovica našich študentov získa v zahraničí vzdelanie, ktoré potom uplatní na Slovensku. Z toho plynie otázka, či sa, napríklad, oplatí Českej republike financovať štúdium zadarmo pre desaťtisíce Slovákov. Na druhej strane podotkol, že viac ako polovica študentov po absolvovaní škôl v zahraničí zostáva.

Prezentácie sú dostupné na webe Sociologického ústavu SAV TU: http://www.sociologia.sav.sk/podujatia.php?id=2178&r=1

Text: Filip Krpelan, foto: Gabriel Kuchta, SAV