Aktuality

Načo je dobré skúmať našu a iné kultúry? Jestvuje viac prístupov k svetu a ten náš nie je privilegovaný. Čo hľadá slovenská etnologička v Guatemale? Týmito témami zaujala na decembrovej vedeckej kaviarni SAVinci jej návštevníkov v bratislavskom KC Dunaj riaditeľka Ústavu etnológie SAV, religionistka doktorka Tatiana Podolinská.

Vyštudovala filozofiu, históriu a religionistiku na Filozofickej fakulte bratislavskej UK. Časť doktorandského štúdia absolvovala v nórskom Oslo, má za sebou aj študijné pobyty USA či Mexiku. Pracovala na medzinárodných projektoch, ktoré sa venovali výskumu religiozity Rómov, zúčastnila sa medzinárodných výskumných projektoch domorodých náboženstiev v mexickom Chiapase či guatemalskej v Uaxactúne. Pred štyrmi rokmi bola hlavnou riešiteľkou národného projektu „Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“. V Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied pracuje od roku 1997, pred dvomi rokmi sa stala jeho riaditeľkou.

V súčasnosti dokončuje so sedemnásťčlenným medzinárodným tímom po štyroch rokoch práce na publikácii o spolužití Rómov a majoritnej spoločnosti nazvanej Čierno-biele svety. Spolu s tímom expertov sa bude podieľať na zostavení katalógu hieroglyfických nápisov na kamenných monumentoch v Uaxactúne. Perspektíve plánuje spracovať etnografický materiál poverových rozprávaní z tejto lokality, ktorý zbiera už štyri roky a vydať ho v podobe populárnej publikácie s názvom Hrôzostrašné historky z Domu ôsmych kameňov.

Aj na týchto mayských poverách dokumentovala T. Podolinská vo vedeckej kaviarni SAVinci prácu etnológa v teréne. V prezentácii sa venovala výskumu v guatemalskej dedine Uaxactún stojacej vlastne na mayských pyramídach. Zdôraznila, že špecifikum výskumu etnológa v teréne je, že si musí získať dôveru ľudí a nesklamať ju. Veď od nich zisťuje často veľmi dôverné detaily o ich živote. Na ten, mayské rituály a rozprávanie Mayov o nadprirodzených bytostiach sa sústreďuje jej práca v Uaxactúne.

Veľká časť výskumu T. Podoliskej sa venuje náboženstvu Rómov. K nim táto vedkyňa povedala, že oficiálne politiky vo vzťahu k tejto menšine sú nesprávne orientované. Lebo podľa nej mieria na nesprávnu časť obyvateľov osád, akýsi vrchol pyramídy, ktorý sa snažia vytrhnúť z tohto prostredia a „premaľovať na bielo“. Nič neponúkajú väčšine, ktorá chce v tej komunite ostať, ale zlepšiť svoj život.

Nielen v tejto súvislosti zdôraznila, že spoznávať iné kultúry znamená im porozumieť a pochopiť, že nejestvuje niečo, ako všeobecný prístup k svetu.

Slovenská akadémia vied zorganizovala cyklus bratislavských vedeckých kaviarní SAVinci, aby umožnila verejnosti bližšie spoznať prácu svojich špičkových vedcov. Od februára v nej predstavila aj Františka Simančíka z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, Igora Lacíka, šéfa Ústavu polymérov SAV, riaditeľa Parazitologického ústavu SAV Branislava Peťka, Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV, Sibylu Mislovičovú z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, Borisa Klempu z Virologického ústavu SAV, Petra Mocza z Geofyzikálneho ústavu SAV a Petra Vršanského z Geologického ústavu SAV.