Jar sa začne už zajtra
Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe. Vďaka skonu zemskej osi (približne 23,5°) voči rovine obehu Zeme okolo Slnka dochádza k striedaniu ročných období. Na pologuli, ktorá je naklonená smerom k Slnku je leto, na odvrátenej pologuli je zima. V miernom a polárnom pásme sa obvykle rozlišujú štyri ročné obdobia podľa teploty: jar, leto, jeseň a zima.
Z astronomického hľadiska sa jar tohto roku začne 20. marca presne o 12 hodine a 2. minúte nášho času (11h 02 min UTC). V tomto okamihu vstúpi Slnko do znamenia Barana, čo znamená, že na jeho zdanlivej dráhe po nebeskej sfére (nazývanej ekliptika) bude v takzvanom jarnom bode (alebo tiež bode jarnej rovnodennosti), ktorého ekliptikálna dĺžka je 0°. Tento bod je miesto na oblohe, kde sa pretína ekliptika s nebeským rovníkom, teda priemetom svetového rovníka na nebeskú sféru. V súčasnosti sa nachádza v súhvezdí Rýb. Teda, ak by sme sa 20. marca počas dňa pozreli na oblohu a Slnko by zhaslo, uvideli by sme na jeho mieste súhvezdie Rýb.
Obeh Zeme okolo Slnka trvá 365,25 dňa, preto sa astronomické začiatky ročných období z roka na rok posúvajú približne o štvrtinu dňa. No a aby sme o pár storočí neslávili podľa kalendára Vianoce v letnom sparne, boli zavedené prestupné roky, v ktorých sa vzniknutý rozdiel v dátume vyrovnáva.
Prvý jarný deň je dňom rovnodennosti, čo znamená, že všetci na Zemi budeme mať rovnako dlhý deň ako noc. V dni rovnodennosti je totiž Zem nasvietená Slnkom presne „z boku“ – slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník. Ďalej sa budú dni predlžovať a noci skracovať, a tak tomu bude až do letného slnovratu.
Kaňuchová Zuzana, Astronomický ústav SAV, T. Lomnica